Denník N

Krajina, ktorá žije v začarovanom politickom kruhu

Myslím, že je priam nemožné ignorovať politickú situáciu dnešných dní. Konflikty vznikajú nielen medzi koalíciou a opozíciou, ale mimoriadne sa vyostrujú aj v rámci samotnej vlády. Samozrejme, to nie je pre nás novinkou, a známe taktiež je, ako veľmi toto dnešnej opozícií nahráva. Dostávame sa do situácie, ktorá hovorí veľa o charaktere nášho národa. Po tom, čo sme zvolili samozvanú „vládu zmeny“ sa totiž vraciame späť do nie až tak ďalekej minulosti.

Aj keď je naozaj zvláštne vytvoriť túto konexiu, mojich úspešne ukončených 5 rokov na gymnáziu sa mi spája nielen so štúdiom, spoznaním nových ľudí, získaním nových skúseností, ale aj so získaním úplne novej perspektívy čo sa politiky týka. Dovtedy som politikov a politické hnutia vnímala len ako niečo, čo sa objavuje v každodenných večerných novinách, a aj keď som si uvedomovala “škandalóznosť” rôznych politických káuz, veľmi veľa som o nich nevedela a úprimne, nevnímala som ich ako niečo, čo by ma malo zaujímať.

Viac som si tieto veci začala všímať zhruba v treťom ročníku, kedy ma zároveň čakali aj moje úplne prvé voľby, na ktorých som sa mohla podieľať osobne svojím vlastným hlasom. Brala som to, a stále to beriem ako obrovskú zodpovednosť, a tak som začala bližšie skúmať politické subjekty a selektovať, ktoré sú mi hodnotovo najbližšie a naopak taktiež tie, o ktoré by som, ľudovo povedané, ani bicykel neoprela. Svoju voľbu som nakoniec 29. februára previedla do praxe, a aj keď výsledok pre mňa nebol dostačujúci, v globále som bola, možno trocha naivne spokojná. Smer bol porazený, a čakalo nás úplne nové Slovensko (?).

Samozrejme, nová vláda to nikdy nemala ľahké. Nastúpila po dlhoročnej dominancií Smeru, ktorý nevytvoril pre jej začiatky priaznivé podmienky. Prišli početné krízy, a treba uznať, že plnenie obrovských predvolebných sľubov muselo byť odsunuté nielen na vedľajšiu koľaj, ale rovno skryté do depa. Už na začiatku pandémie bolo mnoho voličov, ktorí nesúhlasili s novou vládou; boli spokojní s tým, čo bolo predtým a nevideli veľký potenciál v novom vedení štátu. Ja som však verila, že príde pozitívna zmena a konečne vznikne koalícia plná ľudí, ktorí sú ochotní priniesť ľuďom všeobecnú spokojnosť v časoch dobrých aj zlých.

Čo však čert nechcel – miesto toho, aby dokázali presvedčiť neprajníkov o opaku, sa im podarilo si ich vytvoriť aj vo vlastných voličských základniach. Je možné, že by to celé dopadlo inak, ak by mali jednotlivé koaličné strany väčšiu možnosť sa angažovať vo svojich plánoch, ale priznajme si to – nie je to pravdepodobné. Neuveriteľný egocentrizmus Igora Matoviča, najväčšieho anti-populistického populistu, naštrbené vzťahy medzi členmi vlády, rozdielne záujmy vládnych strán a hlavne silná opozičná rétorika Smeru, Hlasu a fašistov odsúdila daný ansámbel už na začiatkoch.

Je zjavné, že krízy nesmierne napomohli práve opozícií dostať sa k popularite, ktorú mali predtým. Vidíme teraz, že doslova a do písmena valcujú prieskumy, ich profily na sociálnych sieťach zbierajú tisíce interakcií, a postupne si ľudí získavajú späť. Mnoho skupín v našej spoločnosti sa cíti ukrivdených, a väčšinou to prisudzujú práve tomu, ako sa o nich vláda zatiaľ stará, v resp. nestará. Je pravdou, že mohli aj v čase kríz spraviť pre svojich občanov viac, ale naozaj si ako národ myslíme, že by sa bývalá vláda nejak „pretrhla“? Často sa hovorí, že Slováci majú krátku pamäť, a tu je vidno, ako pravdivé toto tvrdenie v skutočnosti je. Ich opozičnú prácu im verejnosť žerie aj s navijakom.

Keď sa človek na to pozrie týmto spôsobom, príde mu to, ako keby sme naozaj žili v začarovanom kruhu. Veď už sme to tu raz mali – bola tu nová vláda, ktorá vystriedala prvú vládu Róberta Fica. On sa však po predčasnom ukončení jej aktivity dostal znova k moci, pri ktorej bol dokopy 8 rokov (aj keď chvíľku to samozrejme bolo prostredníctvom Petra Pellegriniho). Práve preto sa mi žiada otázka – SMERujeme tam aj dnes? Veď všetci pri tom boli – videli sme ich kauzy, videli sme, s kým sa stretávali, videli sme, kam až siahala ich moc. Sme naozaj až tak ľahko manipulovateľní? Alebo sme si skrátka len zvykli? Nie. Sme zaslepení ich rečami o tom, ako by sme žili v dokonalej utópií, keby vládli oni. Je ľahké rozprávať do vetra, a oni o tom dobre vedia. Preto sa im tak efektívne darí zabezpečiť ich návrat.

Dá sa niečo spraviť pre to, aby sme takýmto veciam zamedzili? Môj pohľad je pravdepodobne vnímaný ako pesimistický, ale podľa mňa cesta späť už neexistuje. Slovákov majú silno vo svojich chápadlách, a šanca, že by sa znovu objavila podobná vláda je nateraz mizivá. Nevravím, že sa daný stav nedá zvrátiť, ale bude to veľmi pomalá zmena, ktorú mohla terajšia vláda aspoň do istej miery katalyzovať.

Teraz najčítanejšie

Katarína Korienková

Som budúcou študentkou učiteľstva anglického jazyka a histórie na vysokej škole v Nitre. Vo veľkej miere ma zaujímajú spoločenské problémy a otázky, ktorým sa na tomto blogu venujem. Používam ho viac-menej ako nástroj vyventilovania sa, zároveň ma však písanie veľmi baví. Ak máte na mňa nejaké otázky, príp. ak máte pripomienky k mojim príspevkom, neváhajte ma kontaktovať.