Denník N

Sociológ Michal Vašečka: Mladí ľudia sú kritickejší ako zvyšok spoločnosti, neradi robia kompromisy, vidia rozdiel medzi peklom a nebom

zdroj: foto/ dennik n
zdroj: foto/ dennik n

Chcú vôbec žiť mladí ľudia v demokratickej krajine? Ako začať s mladými ľuďmi komunikovať o tom, ako funguje naša krajina, alebo ako ukázať svetlé aj tmavé stránky demokracie. O tom všetkom sa dnes porozprávam s renomovaným sociológom Michalom Vašečkom.

Na Slovensku bola zaznamenaná v štatistikách veľká nespokojnosť skupiny obyvateľov, ktorá nedôveruje polícii, justícii, štátnym inštitúciám, politikom a hlave štátu. Všetky tieto faktory sa prejavujú aj v slabej účasti vo voľbách.

Podľa najnovšej správy Eurobarometra – najväčšiu nespokojnosť v rebríčku meraní prejavujú mladí ľudia. Sú celkovo skeptickejší k európskym inštitúciám a opovrhujú plánmi európskej únie, aj tieto problémy sa prejavujú v náchylnosti k dezinformáciám.

Chcú vôbec žiť mladí ľudia v demokratickej krajine? Ako začať s mladými ľuďmi komunikovať o tom, ako funguje naša krajina, alebo ako ukázať svetlé aj tmavé stránky demokracie. O tom všetkom sa dnes porozprávam so sociológom Michalom Vašečkom.

 

Podľa najnovšieho rebríčka Barometra väčšina mladých ľudí na Slovensku, nie je spokojná s tým kam smeruje fungovanie štátu a problémom je aj slabá dôvera v demokraciu. Čím si to vy vysvetľujete? 

To, že mladí ľudia majú nízku dôveru k samotnému liberálno-demokratickému režimu, a k tomu akým spôsobom sa Slovenská republika vyvíja za posledných 30 rokov nie je až také prekvapujúce. Poviem k tomu aj niekoľko dôvodov. Prvý dôvod je ten, že mladí ľudia sú hneď kritickejší ako zvyšok spoločnosti, neradi robia kompromisy, vidia rozdiel medzi peklom a nebom. Je to prirodzené každá mladá generácia je taká, ani táto nemá byť prečo iná. Na Slovensku je veľmi vysoká nedôvera ku všetkým inštitúciám, aj navzájom si nedôverujeme medzi sebou a nedôverujeme ani inštitúciám. Takým príkladom môže byť, že na Slovensku neexistuje v tejto chvíli žiaden politik alebo politička, ktorý by mali vyššiu dôveru ako nedôveru.

My to berieme ako samozrejmosť, že nás tento fakt ani neprekvapuje, lenže v tom je práve ten problém, lebo v tom je práve vystavená vizitka celému demokratickému režimu. Tí ľudia v podstate tvrdia, že celému demokratickému systému nedôverujeme, nech už príde do politiky ktokoľvek majú s tým obrovské problémy.

Mladí ľudia toto takisto reflektujú, pretože zlá spoločenská atmosféra padá na nich, ak sa to spojí ešte s nejakým mladíckym radikalizmom, ktorý má každá mladá generácia, tak sa nám to prejaví v obrovskej nedôvere.

Z podobných faktorov môže prameniť aj nedôvera v políciu, v justíciu alebo štátne inštitúcie?

Samozrejme, ľudia si uvedomili, že je obrovský rozpor medzi tým čo je deklarované, alebo tým čo v realite. Polícia je dlhodobo pomerne nedôveryhodná. Ľudia viac ako za posledných tridsať rokov videli obrovské množstvo káuz, kedy jednoducho zistili, že polícia celkom nie je na ich strane, pochopili, že neplatí pravidlo „pomáhať a chrániť“.

Väčšina sa prepadla do toho čo mi v sociológii voláme  anómia ľudia sa dostali do stavu, kedy zistili, že nefunguje to čo má a všetci okolo im chcú len zle. Čiže sú presvedčení, že nikto sa nespráva čestne, tak sa čestne prestanú správať aj oni.

Podľa agentúry Focus bola na Slovensku v roku 2020 zaznamenaná takmer 66% účasť v parlamentných voľbách. Ako to vyzeralo medzi prvovoličmi?

Medzi prvovoličmi nebol ten rozdiel zásadne dramatický, už sme zažili aj parlamentné i prezidentské voľby, kedy mladí ľudia participovali výrazne menej ako zbytok populácie. V týchto voľbách sa to neprejavilo až tak razantne silno, dokonca to mohlo byť spôsobené tým, že mladých ľudí oslovili politické strany, ktoré jasne ukazovali potrebu zmeny režimu na Slovensku. Najviac prvovoličov volilo práve OĽaNO a PS/Spolu, bolo to spôsobené aj tým, že boli najhlasnejšie, v to ako chceli zmeniť Slovensko a slovenskú politiku.

Najnižšiu účasť sme zaznamenali v roku 2006 po dvoch vládach Mikuláša Dzurindu, a vtedy aj participácia prvovoličov bola veľmi slabá.

Rada mládeže Slovenska zdokumentovala, že mladí ľudia na školách častokrát nedostávajú informácie o tom ako funguje europarlament alebo čo sa deje v Európskej únii, taktiež to platí aj pre domácu politiku. Prečo je táto informovanosť slabá? 

To je vlastne to nad čím sa mnohí zamýšľajú už celé roky. Ide to cez kritizovanie školského systému, že to nemáme v občianskej náuke o spoločnosti alebo je tam toho málo. Nebude to len jediným dôvodom, pretože najčastejšie to pramení z domáceho prostredia. Ľudia, ktorí diskutujú o politike s rodičmi, väčšinou bývajú nepomerne informovanejší. Faktom však ostáva, že pokiaľ štát nezabezpečí nejaký spôsob, aby ľudia pochopili vôbec to ako funguje zákonodarná moc.

Navyše, keď im to nikto nevysvetlí v serióznych médiách, ktoré čoraz menej ľudia sledujú ale radšej sledujú to čo napíše nejaký známy na internete, tak sa potom nedivme, že polovica z nich ani nepríde voliť, alebo keď prídu lepšie by bolo, aby neprišli.

Ako presvedčiť mladých ľudí aby išli voliť?

Sú rôzne spôsoby, existuje dokonca aj spôsob, ktorý by to zaviedol ako povinnosť. Ja nie som priateľom tejto myšlienky a nešiel by som ani tým ľuďom opakovať ten morálny imperatív, že je to ich občianska povinnosť, ak niekto nechce ísť voliť aj to je nejaký postoj.

Problém znie inak. Akým spôsob zvyšovať občiansku či politickú participáciu? V momente, ak už človek nejakým spôsobom participuje, tak vtedy sa s ním dá robiť. Je otázkou času, kedy sa ľudia dostanú do kontaktu s politikou. O najzakladanejšej a bezbolestnej participácii v politike môžeme hovoriť pri účasti vo voľbách.

Mladí ľudia sa často stretávajú na sociálnych sieťach s  dezinformáciami.  Podľa merania GLOBSEC-u je Slovensko na prvom mieste v náchylnosti k dezinformáciám. Ako zlepšiť kritické myslenie mladej generácie?

Toto je široká téma, ktorá nesúvisí iba s kritickým myslením, začnem teda od začiatku. Celý vzdelávací systém na Slovensku je poznačený jeho memorovaním, ktoré prišlo od čias Márie Terézie, a taktiež to nezmenil ani komunistický režim, ten to maximálne prehĺbil. Fascinujúce je, že za posledných 30 rokov sa s tým nič nerobilo. V PISA testoch majú slovenskí žiaci pomerne dobré výsledky v matematike, horšie výsledky sú zaznamenané v biológii. Najviac však klesáme pri čítaní s porozumením, dôsledok na formu memorovania je taký, že mladá generácia vie čítať plynulo ale pri zapamätaní o čom bol text je to horšie. V skratke, čítanie s porozumením je na bode nula. Osobne si myslím, že bude lepšie, ak by takí ľudia ani nevolili. Ja ich neodpisujem, len nech skúsia participovať iným spôsobom a potom sa možno raz dostanú aj k tomu voleniu, pretože iné druhy občianskej participácie ich prinútia o tých veciach rozmýšľať v nejakých súvislostiach.

Dokonca aj voliči ĽSNS, ak budú chodiť v zelených tričkách pomáhať pri povodniach, tak sa pri tomto type participácie veľmi veľa toho o svete naučia, a nakoniec možno ani ĽSNS voliť nebudú.

Niektorí poslanci národnej rady dlhodobo zdieľajú a tlmočia dezinformácie. Je to pre ich nedostatočne rozvinuté kritické myslenie, alebo si len chcú zabezpečiť dostatok voličských hlasov?

Aj im chýba kritické myslenie ale to nie je všetko. Jedna časť, teda tá menšia časť je za to platená. Ďalšia časť to robí, preto lebo vedia, že to prináša výsledky. Bohužiaľ, v tomto zmysle tá logika sociálnych médií je neúprosná a veľmi nebezpečná, pretože nejde o to či máte pravdu, ale o to aby ste zaujali. Nakoniec tu máme veľkú časť ľudí, o ktorých si nemyslím, ani to že sú platení alebo majú slabé kritické myslenie. Problémom ostáva, že majú silnú dôveru v konšpiračné teórie, takzvane jedinec si hľadá momenty, ktoré so všetkým súvisia, všetko je prepojené, alebo že nič sa nedeje náhodne.

Ako sa proti tomuto môže spoločnosť postaviť?

 Spoločnosť môže apelovať na zmenu systému školstva, štát môže podporovať alebo nepodporovať isté typy médií. Podporu nemyslím finančnú ale oddelenie kto a kam patrí, takzvane sa pomenujú dezinformačné médiá. Toto čo som vymenoval mnohé štáty robia, dokonca pomenujú, aj toho kto je nebezpečný.

Jediný spôsob je riešenie tejto konšpiračnej mentality. Na to paradoxne nestačí ani škola, pretože škola nevie pokryť všetko. Máme úplne falošné predstavy, že tam kde zlyhá rodina, prirodzené komunity, tak to máme za potrebu hádzať na školu. Škola môže len osobnosť rozvíjať, ona ju samotnú nevytvorí.

Veľakrát sme ovplyvňovaní názormi nášho okolia, v ktorom vyrastáme alebo zdieľame spoločnú domácnosť,  ako sa máme my, mladí ľudia, postaviť k tomu, že máme rozdielne  názory, ktoré nemôžeme prezentovať, lebo by nás naše okolie neprijalo? 

Mnohí sa boja ísť proti prúdu a vyjadriť svoj názor. Je ľuďom potrebné hovoriť nech vyjadrujú svoje názory ale zároveň to aj usmerňovať. Slovensko je takou ezotericko-rustikálnou krajinou, ktorá má veľa pocitov. Stále musíme ľuďom hovoriť, aby na stôl položili argumenty, pocity si môžu nechať pre seba.

Z čoho pramení štýl politiky, ktorý tlmočí nenávisť. Je to do veľkej miery spôsobené rétorikou získania labilnejšieho typu voliča, alebo sú len konkrétni predstavitelia skalopevne presvedčení o svojej pravde?

Veľká časť extrémistov a radikálov je presvedčená, že to nehrá. Oni sú naozaj takí, pretože ich presvedčivosť je veľmi vysoká. Mladí ľudia navyše zvyknú nevidieť, hľadajú skôr emóciu. A v politike sa hľadať emócia nemá, skôr sa má hľadať niekto kto je kompetentný. Kľudne to môže byť niekto ako nudný, beznádejný a šedivý úradník, ale nech je kompetentný.

My hľadáme charizmatické osobnosti a ľudia zabúdajú že charizma môže byť všeličo. Charizma môže byť aj to, že ten človek je zaujímavý, ale môže byť aj psychopat. Aj psychopati bývajú charizmatickí ľudia. A práve mladí ľudia zvolia ľudí, ktorí nie sú psychicky v poriadku.

Máme nejaké politické strany alebo hnutia na politickej scéne, ktoré majú potenciál sa uchádzať o mladého voliča (prvovoliča)?

Určite, my to predsa vidíme z tých prieskumov. Mladý volič vo všeobecnosti hľadá alternatívu, k tomu čo práve je. Mladý volič na Slovensku je výrazne sekulárnejší (svetský pozn. autor) ako predchádzajúce generácie. Je veľmi európsky, vníma Európu ako svoj prirodzený priestor. Najstaršia generácia stále nevníma ten priestor ale dnešná generácia to vníma ako prirodzenú vec.

Samozrejme, záleží aj od toho ako tie strany presvedčia mladých ľudí k ich voľbe. To nie je o tom, že pokiaľ tam nie sú ľudia, ktorí nespĺňajú moje predpoklady, tak ja nepôjdem voliť. Majú to podobné, ako keď niekto čaká na toho ideálneho partnera, tak v tom prípade môžu čakať celý život.

Podľa čoho sa máme riadiť pri voľbe politickej strany? 

 Vzhľadom na to, akú máme skúsenosť na Slovensku celé roky, tak skutočne by bolo dobré, ak by ľudia začali vnímať to ako politici argumentujú alebo či sú kompetentní. Nech sa nestane to, že budú voliť jednu charizmatickú osobnosť, ktorá je obklopená trojkármi alebo štvorkármi, pretože potom to vyzerá, že tá strana obsadzuje kľúčové pozície v krajine.

Máme tu veľa strán, ktoré nemajú rozpracované svoje štruktúry v okresoch, tak aspoň majú nejakú zásobáreň mozgov, ktorú môžu ponúknuť. Potom sú tu strany, ktoré ani tú zásobáreň mozgov nemajú.

Kam sa Slovensko bude uberať po týchto časoch pandémie koronavírusu a vojny na Ukrajine nasledujúce roky?

Chcete to zakončiť negatívne? Dobre, keď už ste položili túto otázku. Slovensko nejde dobrým smerom a nechcem, aby to niekto vnímal, že som negatívny, len poctivo čítam čísla. Slovensko nejde dobrým smerom ekonomicky, nejde to dobre z hľadiska ako vychovávame deti, čo vidíme aj na výsledkoch PISA testov, či na našich hospodárskych výsledkoch. Nie je to dobré ani na medzinárodnom renomé krajiny, o ktorom si niekto nahovára, že veľmi dobré vďaka tomu ako sme zareagovali na situáciu na Ukrajine. To je pravda, ale inak Slovensko má horšie renomé ako si zaslúži. Táto krajina v tom lepšom prípade stagnuje a do budúcna má všetky predpoklady, aby šla dolu vodou.

Nie, nevidím to dobre ale problém je, že ani neviem, kde v tejto situácii zastaviť ten pád. Nechcem, aby to bolo vnímané, že straším, ale keď si ľudia natvrdo povedia, kde sa nachádzajú, tak to je práve predpoklad, aby mohli niečo zmeniť. Ak by sme si naďalej klamali, že to je v poriadku, tak sa nezmení nič a bude to horšie.

 

Michal Vašečka je vyštudovaný sociológ a svoju odbornosť zameriava hlavne na otázky etnicity, rasy a migrácie, populizmu, extrémizmu, sociálnych hnutí a občianskej spoločnosti. Ako docent pôsobí na Paneurópskej vysokej škole a tiež Bratislavskej medzinárodnej škole liberálnych umení.

Sociológ Vašečka: Na to, akú máme vládu, to zvládame. Ale nenapínajme trpezlivosť ľudí donekonečna

Teraz najčítanejšie

David Žák

Autor je študentom strednej umeleckej školy, na ktorej študuje žurnalistiku. Píše najmä o spoločensko-politických témach, v budúcnosti by sa rád venoval profesionálnej žurnalistike. Zatiaľ sa zaoberá spravodajstvom.