Kto mi pomôže nájsť v sebe silu povedať druhým o sebe?

Nedávno sme si priblížili knihu Mám to o sobě říct? od Anity Hubner, ktorá sa snaží ľuďom pomôcť pri snahe prehovoriť o svojom duševnom ochorení. Dnes si povieme viac o programe HOP, iniciatíve Na rovinu a tiež o reforme psychiatrickej starostlivosti, teda o aktivitách ktoré podobne ako Anita Hubner – sa snažia zmeniť pohľad na duševné ochorenie.
Reforma psychiatrickej starostlivosti
V roku 2013 bola v ČR vytvorená Stratégia reformy psychiatrickej starostlivosti, ktorej zámerom boli systémové zmeny. Reforma psychiatrickej starostlivosti je dlhodobý proces. Viac tu: http://www.reformapsychiatrie.cz.
Od roku 2017 do roku 2022 prebieha prvá fáza reformy. Zrealizovaných bolo desať projektov prostredníctvom Ministerstva zdravotníctva ČR, Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ) a Ústavu zdravotníckych informácí a štatistiky ČR.
Hlavnými cieľmi reformy je presun starostlivosti z veľkých psychiatrických nemocníc do komunít a komunitnej starostlivosti, transformácia psychiatrických nemocníc a vytvorenie nových typov služieb. Veľký dôraz sa kladie na destigmatizáciu (aby sa na ľudí s duševným ochorením nepozeralo cez prsty a aby ich ľudia neškatuľkovali).
Z reformy ktorá bola na začiatku nazývaná reformou psychiatrickej starostlivosti, sa stala reforma starostlivosti o duševné zdravie.
Na rovinu
Práve pre potreby destigmatizácie ľudí s duševným ochorením a aj samotného odboru psychiatrie, vznikla v rámci reformného snaženia celonárodná iniciatíva Na rovinu a to pod patronátom Národného ústavu duševného zdravia (NUDZ). Viac tu: www.narovinu.net.
Tento ústav (NUDZ) zahŕňa odborníkov z oblasti zdravotníctva, psychiatrie, psychológie, sociálnej práce a expertov na prejavy stigmatizácie a diskriminácie voči ľuďom s duševným ochorením a členom ich rodiny.
Iniciatíva Na rovinu sa od roku 2017 snaží o zníženie stigmatizácie a diskriminácie ľudí s duševným ochorením a o zlepšenie prístupu ľudí s duševným ochorením k zdravotnej starostlivosti. Pomáha vytvárať prostredie, kde sa na rovinu hovorí o duševnom zdraví a chorobách.
Mediaguide
V roku 2018 vznikla v Národnom ústave duševného zdravia (NUDZ) Mediaguide – elektronická príručka, ktorej cieľom je poskytnúť novinárom, redaktorom, editorom, reportérom, ale aj študentom materiál, ktorý jasne a zodpovedne predstavuje praktické tipy ako citlivo a zodpovedne spracovávať rozličné témy súvisiace s duševným zdravím. Súčasťou tohto materiálu sú aj dôležité informácie a štatistiky a tiež odkazy na české a zahraničné projekty, ktoré sa venujú téme stigmatizácie.
Program HOP
Naposledy sme si priblížili knihu od Anity Hubner – Mám to o sobě říct? Viac tu: https://dennikn.sk/blog/2904067/mam-to-o-sebe-povedat/. Anita okrem toho že je vyštudovanou psychologičkou, je tiež lektorkou programu HOP. Viac sa dočítate tu: http://www.anitahubner.nl/hop.
Program HOP pochádza z USA. Vyvinuli ho psychológovia a ľudia ktorí majú skúsenosť s duševným ochorením na Illinoiskom technologickom inštitúte v Chicagu. Viac sa dočítate tu: www.comingoutproudprogram.org.
Tento program pozostáva z troch krokov: Honest, Open a Proud, teda úprimný, otvorený a hrdý. Vedie človeka k tomu, aby bol úprimný k sebe, otvorený pre normálny život a hrdý sám na seba. Učí ho vrátiť sa do života.
Garantom programu je profesor psychológie Patrick Corrigan. Program sa z USA rozšíril do celého sveta. V Európe prvou krajinou bolo Holandsko. A nedávno sa dostal aj do ČR. Tu sa vraciame k iniciatíve Na rovinu, vďaka ktorej v roku 2018 vznikla česká verzia programu.
Práve v knihe Mám to o sobě říct? je výrazná stopa programu HOP. Sú tu celé odseky a pasáže z tohto programu. Kniha ponúka priblíženie programu a jeho myšlienok. Možno len odporučiť absolvovanie samotného programu pod vedením odborných lektorov.
V čom je čaro HOP
HOP je intenzívny program, ktorý pomáha podeliť sa o to tajomstvo spojené s duševným ochorením. Pomáha nájsť odpovede na otázku či, komu a ako sa zveriť. Podporuje účastníkov, aby oni sami hľadali odpovede na tieto otázky a tak urobili zodpovedné rozhodnutia. Pomáha im nájsť bezpečné spôsoby ako to urobiť a to vďaka šikovným technikám, ale aj vďaka nácviku rozprávania svojho príbehu a to všetko v bezpečnom prostredí.
HOP neponúka hotové odpovede. Ale ponúka každému priestor, aby ich našiel. Je zameraný na tému sebastigmatizácie. Protipólom sebastigmatizácie je rozhodnutie o sebe a o tom – komu a ako poviem o svojej chorobe. A to všetko pri vedomí vlastnej hodnoty a dôstojnosti. Zdieľanie skúsenosti pomáha uvedomiť si, že s takýmto ochorením zápasí viac ľudí a že v tom nie sme sami. Je v tom voľba, rozhodnutie, ale aj kontrola nad svojím životom – ja o tom rozhodnem. Nie tí druhí. Je to spôsob, ako znovu prevziať kontrolu nad svojím životom a nedovoliť druhým, aby do neho zasahovali.
HOP zahŕňa štyri kroky: spoliehať sa sám na seba, podieľať sa na rozhodovaní, dôstojnosť a rešpekt a nakoniec uvedomenie vlastného prínosu pre komunitu a spoločenstvo. Človek ktorý prijíma sám seba, dokáže sa postaviť stigmatizácií a odmieta prijať túto rolu. Odmieta aj sebastigmatizáciu. Nežiada nič menej, než rovnocenné postavenie a prístup. Ochorenie duše je rovnaké, ako iné zdravotné problémy.
Ako prebieha takýto program? Vedú ho dvaja lektori, pričom jeden z nich má aj skúsenosť s duševným ochorením – sám prešiel tou cestou a teraz sprevádza iných. HOP ponúka tri stretnutia. Každé z nich trvá tri hodiny a prebieha za prítomnosti 8 až 15 účastníkov. Témou stretnutí je: zvážte, prečo sa zveriť a prečo nie… existujú rôzne spôsoby, ako sa zveriť… a rozprávanie vášho príbehu… Kým prvá téma je dôležitá pre identifikáciu, druhá pomáha nájsť nástroj ako sa vyrovnať s prostredím a tretia je dôležitá pre zdieľanie.
Osobné svedectvá z programu HOP
„Program HOP je tu pre ľudí s psychiatrickou diagnózou, ktorí si nie sú istí tým, ako, kedy a s kým sa o tom porozprávať. Je tu pre všetkých, ktorí premýšľajú nad tým, ako hovoriť o diagnóze… vytvára slobodný priestor, v ktorom si každý môže vyjasniť svoj vlastný postoj k zdieľaniu svojho príbehu. “ Jindřich
„HOP je pre mňa cesta životom… Je dôležité, aby sme kráčali cez všetky problémy a ťažkosti s hlavou vztýčenou, úprimní, otvorení a hrdí. “ Anna
„Som človek ktorý otvorene hovorí o svojich ťažkostiach s duševným zdravím. Vnímam to ako dôležité pre prevenciu a destigmatizáciu duševného zdravia… je to cesta ako sa starať o samú seba… “ Kateřina
„Stretávať sa s ďalšími ľuďmi ktorí zápasia s duševným ochorením považujem za veľmi dôležité. Počuť životné príbehy je pre mňa veľmi motivujúce k tomu, aby som sama na sebe pracovala.“ Dana
„Medzi ľuďmi ktorí sa v živote stretávajú s duševnými ťažkosťami je veľa citlivých, empatických a chápavých ľudí, ktorí si zaslúžia našu pozornosť. “ Radka
„Veľmi dôležitým faktorom na ceste zotavenia… bolo prekonanie samotnej sebastigmatizácie. Prekonanie pocitu, že si za to môžem sám, že som divný, že nemám nárok na normálny život a zmysluplnú prácu. “ Zbyněk
.
Pomaly ale isto prichádza obdobie, kedy sa pohľad na duševné ochorenie zmení. A je to prirodzené a dobré.
Neustále narastá počet duševných ochorení, mnohé sú pritom dôsledkom toho, ako žijeme. A poukazujú na to, ako krehké je naše zdravie.
Vďaka nárastu duševných ochorení sa tiež učíme rozlišovať. Prichádzame na to, aké ľahké je mať problém a bolesť na duši.
To že niekto má ochorenie duše, nie je problém. Problémom je, ak sa nelieči, alebo ak dovolí ochoreniu, aby ovplyvnilo jeho život viac, než je dobré.
V našom okolí sa pohybuje veľa ľudí, ktorí napriek ochoreniu duše vedú normálny život a sú obohatením pre spoločnosť.
Skúsme začať vnímať ochorenie duše ako každé iné. Neexistuje ochorenie, ktoré je viac či menej „hodné“ človeka. Existuje len ochorenie s ktorým človek zápasí a ochorenie, ktoré získalo moc nad jeho životom.
Tomáš Hupka
Zdroj fotografie:
www. christianliferesources. com