Denník N

Na čo mi to je? Veď si to vygooglim!

Viete, čo je a do akej čeľade patrí céder? Viete, kedy a prečo sa začala prvá búrska vojna? Viete, kedy sa vo fyzike používa pravidlo pravej ruky?

Zdroj foto: venturebeat.com

Náš vzdelávací systém vznikol v časoch, kedy boli informácie uschovávané v kláštoroch a knižniciach a dostať sa k nim bolo vzácnosťou. Štúdium preto spočívalo hlavne v tom, aby človek dostal obsah kníh do svojej pamäte a mohol ho ďalej reprodukovať. Bol z neho učenec, znalec. Dnes je to celé inak.

Informácie sme nikdy nemali tak blízko. Školy sa modernizujú, stále viac detí má prístup k internetu, či už doma alebo v školách. Podľa údajov GSMA je na svete viac mobilných zariadení než ľudí. A my napriek tomu od našich žiakov vyžadujeme memorovanie ľahko dostupných informácií.

Učitelia by mi zrejme dali za pravdu, ak poviem, že už x-krát počuli „Na čo mi to je? To si môžem vygoogliť!“ Neslušné a otravné. Ale je na tom zrnko pravdy. V minulosti sme chodili do knižnice, kde sme si okrem Troch pátračov požičiavali knihy na referáty. Dnes máme knižnicu a s ňou aj desaťtisícky ďalších vo vrecku v mobile. Škola nás učievala uchovávať informácie v hlave v dobe, kedy neboli ľahko dostupné. No dnes sú všade. Vedieť ľahko dostupné informácie spamäti už nemá pridanú hodnotu a školstvo, tak ako zvyšok sveta, sa s tým musí vyrovnať.

Ľudský mozog navyše zabúda. Mnohí ste možno nevedeli presne odpovedať na otázky z úvodu. To, že zabúdame nie je novinka, ale pokiaľ si niečo nezopakujeme, podľa niektorých údajov zabudneme za 24 hodín až 80 % získaných informácií. Je preto otázne, čo a ako detailne musíme študovať.

Toto všetko znamená, že potrebujeme nový model školstva vhodný pre 21. storočie. Nebudeme rušiť prírodovedu, ani učenie naspamäť. Navrhujem ale zohľadniť dostupnosť obrovského množstva informácií vo výučbe. Skôr či neskôr to budú musieť školy spraviť. Školy pretriedia a mierne zmenšia objem učiva. Pochopiteľne, isté predmety a isté povolania si vždy budú vyžadovať memorovanie. Asi by ste nechceli, aby doktor počas operácie slepého čreva googlil, ako robiť apendektómiu.

Školy by tiež mali začať žiakov učiť, ako v informačnej dobe údaje získavať, spracovať ich a kriticky nad nimi uvažovať. Výučba by nemala byť len o odovzdávaní znalostí, ale aj o podpore skúmania, logického uvažovania a prepájania poznatkov. V škole je treba pestovať kritické myslenie tak voči zdrojom, ako aj voči sebe samému. V dobe preplnenej informáciami, neraz klamlivými, je to výbava potrebná pre človeka 21. storočia.

Za posledných dvesto rokov ľudstvo spravilo väčší pokrok než kedykoľvek predtým. Kedysi prevažovala práca vo výrobe, dnes je to práca v službách. Nastali zmeny v doprave, technológiách, medicíne, komunikácií, všade. Aký pokrok medzitým spravilo školstvo? Uspôsobiť školy na súčasnosť nie je zmena, ktorá sa dá spraviť zo dňa na deň a ani myšlienka, ktorá sa dá vyjadriť v jednom blogu. Vyžaduje to čas, trpezlivosť a odhodlanosť. Každopádne, 21. storočie je tu a školy by ho mali dobehnúť.

Prečítajte si aj: Ako je to s platmi učiteľov?

Pridajte sa ku mne na Facebooku: Brani Gröhling – Vo vzdelaní je budúcnosť krajiny

Teraz najčítanejšie