Denník N

Evanjelický farár z Kalinova Gotsch zomrel r. 1675 počas eskortovania na galeje

Evanjelický kostol v Kalinove, kde pôsobil ako farár Michal Gotsch. V r. 1674 ho s ďalšími stovkami evanjelických farárov predvolali na súd do Bratislavy a obvinili z podpory sprisahania proti cisárovi Leopoldovi I. Obvinení proces odmietli ako vykonštruovaný. 70-ročný Michal Gotsch skončil vo väzení v Leopoldove. Odtiaľ ho r. 1675 eskortovali do Talianska, kde ho mali s ďalšími predať na galeje. Zomrel po ceste od absolútneho vyčerpania. Obrázok: ECAV Kalinovo.
Evanjelický kostol v Kalinove, kde pôsobil ako farár Michal Gotsch. V r. 1674 ho s ďalšími stovkami evanjelických farárov predvolali na súd do Bratislavy a obvinili z podpory sprisahania proti cisárovi Leopoldovi I. Obvinení proces odmietli ako vykonštruovaný. 70-ročný Michal Gotsch skončil vo väzení v Leopoldove. Odtiaľ ho r. 1675 eskortovali do Talianska, kde ho mali s ďalšími predať na galeje. Zomrel po ceste od absolútneho vyčerpania. Obrázok: ECAV Kalinovo.

Začiatkom r. 1674 predvolali 70-ročného evanjelického farára z Kalinova Michala Gotscha na súd do Bratislavy a obžalovali z údajnej vzbury proti cisárovi. Rovnaké predvolanie dostali stovky ďalších. Obvinenie odmietli ako vykonštruované, no súd ich aj tak odsúdil. Michal Gotsch šiel v júni 1674 do väzenia v Leopoldove, kde dostával len chlieb a vodu, musel ťažko pracovať a bol nútený chodiť do katolíckeho kostola. V marci 1675 ho s ďalšími zaradili do eskorty na galeje do Talianska. Mohol sa vyslobodiť prestupom na katolícku vieru, no odmietol to. Týždne kráčal peši vo vojenskej eskorte, vyhladovaný, dehydrovaný, bitý a vysilený, až od úplného vyčerpania padol neďaleko od Neapola mŕtvy.

Súd s evanjelikmi
Vo februári 1674 predvolal na 5. marca na súd do Bratislavy ostrihomský arcibiskup Juraj Szelepcsényi, poverený cisárom Leopoldom I. ako sudca, všetkých evanjelických a kalvínskych farárov a učiteľov v krajine. Mohlo ich byť celkovo 700, dostavilo sa 300-400, medzi nimi aj Michal Gotsch z Kalinova, dnes okres Poltár. Všetci boli súhrnne obžalovaní z účasti na proticisárskom sprisahaní skupinky veľmožov, medzi ktorými bol napr. František Nádašdy z Čachtíc, popravený za to r. 1671. Aj obvineným hrozil trest smrti. Podstatná časť predvolaných farárov boli Slováci. V praxi súd okrem iného znamenal, že v krajine, ktorá bola v tom čase z väčšej časti evanjelická, sa verejný evanjelický náboženský aj školský život zastavil.

Predvolaní obvinenie odmietli
Žaloba zakladala obvinenie na údajnom liste, ktorého originál nepredložili, len jeho text. Jeden evanjelický šľachtic vraj písal inému, že všetci evanjelickí farári podporujú sprisahanie. Obvinení tento predkladaný dôkaz označili za nedôveryhodný a absurdný. Súd ich námietku neakceptoval a odsúdil všetkých na trest smrti, ktorý neskôr cisár zmenil na väzenie. Zároveň však dostali možnosť vyhnúť sa rozsudku písomným priznaním si viny, teda podpísaním tzv. reverzu, s následnou povinnosťou odísť z krajiny, alebo zostať doma, ale nevykonávať duchovnú alebo učiteľskú činnosť. Počas niekoľkých týždňov prehovárania, vyčkávania a zastrašovania napokon väčšina tzv. reverz podpísala a odišli buď do zahraničia alebo sa utiahli do súkromia. Necelá stovka odsúdených však reverz nepodpísala. Radšej chceli podstúpiť utrpenie, ako v rozpore so svojím svedomím si priznať absurdnú vinu zo vzbury. Reverzy označovali za spôsob, ako ich vyhnať z krajiny, či zbaviť duchovného úradu, s jediným cieľom – zlikvidovať protestantizmus v krajine a urobiť ju čisto katolíckou. Medzi týmito najpevnejšími bol aj 70-ročný Michal Gotsch, evanjelický farár z Kalinova.

Farárov a učiteľov hnali na galeje
Michal Gotsch sa dostal do väzenia v Leopoldove. Dali ho s ostatnými do cely so škárami, cez ktoré k nim chodil hmyz, žaby a pod., v zime tam bolo mimoriadne chladno, mrzli im veci. Cez deň museli pracovať na práve budovanej pevnosti – prenášali rôzny ťažký náklad, boli odsúdení len na chlieb a vodu, návštevy nemali povolené – ich najbližší príbuzní im nemohli nijako pomôcť. Evanjelických farárov a učiteľov nútili stáť celé hodiny v katolíckom kostole a klaňať sa katolíckym predmetom. V marci 1675 väzňov naložili na vozy a odviezli do Rakúska, kde ich odovzdali vojakom smerujúcim do Talianska. Mali ich pešo odviesť do Neapola a predať na galeje. V eskorte išlo 41 evanjelických a kalvínskych kňazov a učiteľov, medzi nimi 71-ročný Michal Gotsch. Po niekoľkých týždňoch poháňania po rozbitom teréne, v rôznom počasí, bití od vojakov, s chorobami a zraneniami, po tom, ako niektorí už od vysilenia nevládali, pri vstupe do talianskeho mesta Aversa došli sily aj Michalovi Gotschovi. Od úplného vyčerpania padol na zem mŕtvy. Dvaja z jeho spoluväzňov, Ján Simonides a Tobiáš Masnicius, ktorí z eskorty ušili a neskôr vydali o svojom údele knižné svedectvá, o posledných dňoch Michala Gotscha napísali (preklad z latinčiny Jozef Minárik):

Najväčšmi bol vyčerpaný sedemdesiatročný muž Michal Gotsch, duchovný kalinovskej cirkvi v Novohradskej stolici. Ledva vládal 3. a 4. mája pokračovať v ceste. Dňa 4. mája niektorí oficieri ostanú v Capue s podplukovníkom, ktorého náhle zachvátila zhubná horúčka. Dňa 5. mája odvedú väzňov z Capuy do mestečka Aversy, ktoré je veľmi blízko mesta Neapola. A v bráne tejto Aversy spadne a vydýchne toho istého 5. mája (bola tretia nedeľa po Veľkej noci) spomínaný väzeň pán Michal Gotsch, ktorého nesmierne trápili a bili. Ostatní, ktorých od neho odviedli preč, nevedeli, či ho pochovali a kde.

Študijná literatúra: J. Simonides: Väznenie, vyslobodenie a putovanie Jána Simonidesa a jeho druha Tobiáša Masníka, E. Kowalská: Na ďalekých cestách, v cudzích krajinách, P. Kónya: Dejiny Uhorska

Teraz najčítanejšie