Denník N

Matovič a Sulík robia to isté čo R.F. a R.K. v kauze Súmrak. „Padni komu padni“ je len trápna fráza.

Na obrázku je Sasanka obrovská; fotografia z webu Veľkej encyklopédie akvarijných rybyčiek (http://akvapedie.cz/sasanka-obrovska-%28sasanka-ruzova%29_condylactis-gigantea/)
Na obrázku je Sasanka obrovská; fotografia z webu Veľkej encyklopédie akvarijných rybyčiek (http://akvapedie.cz/sasanka-obrovska-%28sasanka-ruzova%29_condylactis-gigantea/)

Pred pol druha rokom na mňa podal Richard Sulík trestné oznámenie za údajnú nekalú činnosť, ktorú policajti medzitým odmietli. Poďme sa však pozrieť, či to tým naozaj skončilo alebo sa veľa z toho, čo sa na Slovensku deje sa v skutočnosti točí okolo tohto trestného oznámenia.

Toto je samozrejme blog a nikdy by som si nedovolil tvrdiť, že píšem faktografickú žurnalistiku. Nie som totiž ani detektív ani novinár. Som len obyčajný občan a všetko, čo píšem je len výsledkom mojich osobných skúseností tak, ako sa javia iba mne. Nikdy si nenárokujem vlastníctvo pravdy ani na oficiálny výklad súčasného diania. S tým mojím vnímaním reality (priznávam, že aj mne niekedy príde ako blúznenie) sa však rád podelím. A nechám na čitateľovi, nech si urobí vlastný názor. Je to dlhé, veľmi dlhé – ale len tak je možné rozpletať nekalosti, zverejňovaním dlhých a nezáživných textov.

Richard Sulík podal proti mne a môjmu združenie trestné oznámenie (tuod začiatku bolo distribuované médiám tak, aby tak jeho obsah prevzali do svojho spravodajstva ako informáciu o našej činnosti); vyberám z neho jednu pasáž:

Informácie, ktorými Ministerstvo hospodárstva SR disponuje, nasvedčujú činnosti, ktorá nemôže v našom právnom poriadku požívať právnu ochranu.

 

 

Združenie domových samospráv podľa nášho názoru zneužíva právny inštitút účasti dotknutej verejnosti pri rozhodovacej činnosti súvisiacej s posudzovaním vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré má v právnom štáte nepochybne svoj zmysel a význam, nie však na dosahovanie cieľa, ktorý právna úprava s týmto inštitútom nezamýšľa a nepredpokladá.

 

 

S vysokou mierou pravdepodobnosti možno tvrdiť, že skutočným záujmom združenia je prostredníctvom námietok a spôsobovania prieťahov v správnom konaní vyvinúť nátlak na investorov a ovplyvniť ich postavenie, aby pod hrozbou rozsiahlych ekonomických škôd vo svojich investičných projektoch pristúpili na podpísanie memoranda o spolupráci a uhradili združeniu finančný príspevok v nezanedbateľnej výške.

 

Skutočným cieľom Združenia domových samospráv je osobný a majetkový prospech združenia, resp. jeho štatutárneho zástupcu, výmenou za jeho činnosť, prípadne nečinnosť vo vybraných správnych konaniach.

 

 

V tejto súvislosti Ministerstvo hospodárstva SR poukazuje aj na ďalší jav, ktorý bol pozorovaný v doručených podnetoch, a to skutočnosť, že do správnych a stavebných konaní začali vstupovať pod zámienkou ochrany životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja aj iné občianske združenia, ktoré využívajú rovnaký spôsob konania s jeho špecifickými znakmi ako využíva Združenie domových samospráv, napríklad OZ Triblavina alebo OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa.

 

 

Ministerstvo hospodárstva SR zdôrazňuje, že účelom trestného práva nie je len represia, teda uloženie sankcie, ale aj prevencia spočívajúca v predchádzaní páchania trestných činov. Preventívna funkcia trestného práva má zabezpečiť predchádzaniu a zamedzovaniu trestnej činnosti a chrániť tak spoločnosť pred páchateľmi trestných činov.

 

Účelom tohto trestného oznámenia nie je len vyvodenie trestnej zodpovednosti voči konkrétnemu páchateľovi, ale ochrana pred škodlivou protispoločenskou činnosťou v širšom zmysle, ktorá je mimoriadne naliehavou otázkou

Úmysel Richarda Sulíka je teda zrejmý – tvrdí, že činnosť ZDS je protispoločenská, treba proti nej bojovať a to prostredníctvom trestného práva a ak to nevyjde, aj inak. Trestné oznámenie bolo len začiatkom jeho krížiackeho ťaženia. Minister hospodárstva sa netají tým, že účelom trestného oznámenia je dosiahnuť to, že štátne orgány nebudú priznávať ZDS právnu ochranu jeho záujmom a právam pod zámienkou ním vysloveného podozrenia zo zneužívania práva.

Politickým programom strany SaS bolo aj „Nastavíme pravidlá tak, aby nemohol ktokoľvek podávať odvolania a sťažnosti na ktorýkoľvek projekt a investičný zámer. Z praxe vieme, že existujú „výpalníci“, ktorí sa živia tým, že automaticky podávajú sťažnosti na akýkoľvek projekt, v ktorom je potrebné mať stanovisko EIA.“ (tutu); pričom následné kroky Richarda Sulíka boli médiami jednoznačne vysvetlené (tu), že tým od počiatku myslel práve mňa a nikoho iného a celkom jednoznačne preberali tvrdenia a naratív Richarda Sulíka. Niet teda pochýb ani o tom, že aj jeho trestné oznámenie bolo politicky motivované a v skutočnosti bolo súčasťou jeho politickej marketingovej komunikácie. Nešlo o podanie trestného oznámenia, išlo o politickú deklaráciu vyplývajúci z volebného programu a verejnosti prednesenú formou tak, aby ju médiá neignorovali ale vyvolala všeobecný verejná záujem. Že išlo o premyslenú a organizovanú mediálnu antikampaň možno usudzovať aj z článku v Hospodárskych novinách (tu), ktorému predchádzali otázky redaktorky Runnovej (tu), ktorých obsah sa akoby zázrakom zhoduje s obsahom požiadavky daňového úradu (tu) a obsahom trestného oznámenia. Uvedený článok v Hospodárskych novinách vyšiel vyše mesiac pred tým, ako Minister Sulík trestné oznámenie reálne podal a jeho oznámenie oznámil médiám.

Úrady vyhoveli všetkým našim odvolaniam, ktoré boli voči firmám uvedeným v podnete Richarda Sulíka, s tým, že naše odvolania sú dôvodné a štát pri svojom rozhodovaní pochybil, takže padol hlavný aregument – že ZDS podáva nezmyselné a neodôvodnené odvolania a podania. Ukázalo sa, že ZDS v skutočnosti chráni životné prostredie pred bezohľadným konaním firiem poškodzujúcim životné prostredie.

A niet teda ani pochýb, že aj ďalšie mediálne výstupy tejto vlády budú podriadené politickým záujmom strany SaS a Richarda Sulíka, lebo len pri uspokojení jeho ambícií môžu dosiahnuť pokračovanie tejto koalície, čo sa prezentuje ako ultimátny cieľ a tomu je potrebné obetovať všetko.


Trestné oznámenie bolo vyšetrovateľom definitívne odmietnuté a to uznesením č. ORP-321/1-VYS-B1-2021. Nie je preto ani len podozrenie, že by som sa ja dopúšťal niečoho nekalého. Vzhľadom na skutočnosť, že moja činnosť vyplýva z európskych právnych predpisov, ktoré Sulík označuje za „nedotiahnuté“ (tu), nedá sa celkom spoľahlivo tvrdiť ani len to, že je nemorálna či neetická. Je len v nemilosti Richarda Sulíka a v rozpore s politickým programom strany SaS, ktorí svojim egom zaťažujú celé Slovensko.

Richard Sulík však predmetné trestné oznámenie nepodal preto, že by očakával trestnoprávnu dohru voči mne – je to len jeho marketingový a politický nástroj na dosiahnutie politického programu (tutu). Jeho základom je Sulíkove tvrdenie, že činnosť nezávislých ekologických aktivistov je niečo nielen nemorálne, ale aj protispoločenské a preto sa ani len netajil, že trestné oznámenie voči mne je základom jeho ťaženia voči ekologickým aktivistom. Trestné oznámenie voči mne je v skutočnosti politickou deklaráciou strany SaS a manifestom vnímania ekologickej verejnosti touto stranou následne povýšenou na hospodársku politiku štátu..

Malo byť len prvým krokom – jeho politickým programom je presadiť spoločenský naratív, že ekologický aktivisti sú škodná a treba ich odstrániť. Keďže bolo podozrenie, že som kriminálnik (nevieme síce doteraz odkiaľ to podozrenie vzal, keďže trestné oznámenie bolo len na základe podnetov, ktoré mu poskytli podnikatelia na základe jeho vlastnej výzvy), ale aj tak ho treba riadne vyšetriť, veď o tom je táto vláda. A keď sa nepreukáže, že som kriminálnik, tak predsa celému svetu rázne oznámil svoju vôľu, aby som za kriminálnika považovaný bol a hotovo lebo veď je predsa podozrenie (čo na tom že len jeho vlastné) a veď predsa, nemôže jeden občan dosiahnuť tak veľa a ovplyvňovať celý stavebný sektor. Kto chce psa biť, palicu si nájde.

Keďže nevyšiel prvý krok s trestným oznámením, pokračuje sa ďalej. A tu to začína byť zaujímavé, lebo do svojho ťaženia nutne zaťahuje iných ľudí ako na strane obetí tak aj na strane kumpánov; keďže polícia túto úlohu odmietla pre Sulíka plniť.


Daňový úrad Bratislava mi (po tom čo vyšetrovateľ odmietol trestné oznámenie) poslal nasledovnú výzvu: tu. Čo je na tom zvláštne? Že je to to isté OĽANO a ten istý Igor Matovič, ktorý vedie džihád v kauze Súmrak (tu) spočívajúcej v tom, že si bývalý politici prostredníctvom politického vplyvu zabezpečovali diskreditačné informácie voči svojmu politickému oponentovi. Bolo to dokonca momentom kedy sa skoro rozpadla koalícia, keď nevydali niektorých poslancov na väzobné trestné stíhanie. Ale čo iné robia Richard Sulík a Igor Matovič ako R.F a R.K v kauze Súmrak; v čom to je iné? Potom sa aj predstierané súboje Igora Matoviča proti Richardovi Sulíkovi zdajú ako trápne divadlo. Veď je možno jeho kumpánom v rovnakej kauze, za akú chcú zatvárať iných. Daňová správa totiž podlieha Ministrovi financií a ťažko sa verí, že by v takejto mediálne citlivej veci Igor Matovič nevedel, čo sa na daňovej správe robí.

U Sulíka ma to neprekvapuje, veď čo čakať od človeka, ktorý chodil s Kočnerom na raňajky a prispel k tomu, že za generálneho prokurátora zvolili Trnku (tu) lebo vynášal veci von Kočnerovi, ktorý už vieme pre koho v skutočnosti pracoval a kto bol jeho šéfom. Ako aj to, kto sa stal premiérom, keď Sulík položil Radičovej vládu.  Ale že je toho súčasťou aj Igor Matovič, to ma teda dostalo…


Hlavnou ideou Igora Matoviča bol boj proti našim ľuďom. Tak sa pozrime na našich ľudí v kauze trestného oznámenia Richarda Sulíka voči mne. Ja zjavne „našim človekom“ nie som, keďže súčasná vláda po mne ide ako po údenom. Kto to teda môže byť? Richard Sulík okrem mňa za ďalšie nebezpečné občianske združenia zneužívajúce právo a zákon označil OZ Triblavina a OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa. Čo sú zač?

OZ Triblavina má za štatutára Ing. Michaelu Seifertovú (tu). Tá istá osoba je od tohto mesiaca riaditeľkou odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie na Ministerstve životného prostredia SR. Medzi členmi OZ Triblavina je aj bývalý starosta Vajnor Ing. Ján Mrva (tu), ktorý je v súčasnosti predsedom Úradu geodézie a kartografie (tu) a to za OĽANO. Zaujímavé, že zatiaľčo sa proti ZDS sa vedie diskreditačná antikampaň, ľudia z OZ Triblavina kariérne rastú pod politickým krytím OĽANO napriek tomu, že ich činnosť vyvoláva v Richardovi Sulíkovi rovnaké pochybnosti ako ja…

A čo je zač OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa? Skutočnosť, že si toto združenie nesplnilo oznamovaciu povinnosť štatutára (tu) napovedá, že chcú pracovať inkognito, z jej stránky je však zrejmé, že jej členom (a v skutočnosti štatutárom) je aj Ing. Arch. Elena Pätoprstá (tu). Tá v súčasnosti zastáva funkciu vicežupanky Bratislavského samosprávneho kraja, kde je predsedom Juraj Droba zo SaS (tu) a súčasne poradkyňe Jána Budaja; je totiž jeho dlhoročnou spolupracovníčkou. Zdá sa, že aj ľudia z OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa majú pod krytím OĽANO zaujímavú politickú kariéru. A tešia sa najmä na jesenné komunálne voľby, ktoré sú pre nich zaujímavé; Budaj a Pätoprstá nie sú v skutočnosti z OĽANO ale majú vlastnú politickú stranu Zmena Zdola (tu).

Nový systém našich ľudí a recyklácie mafiánskych pracovných metód? Tak je alebo nie je OZ Triblavina a OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa podobným nebezpečným združením ako ZDS? Ak je, ako je možné, že jeho ľudia za súčasnej vlády kariérne prosperujú? A ak sa v nich Sulík mýlil a sú slušní – nemohol sa mýliť aj v ZDS – najmä ak nezávislé vyšetrovanie preukázalo, že jeho podozrenia voči mne a mojej činnosti v skutočnosti nie sú opodstatnené? Ide o systém našich ľudí alebo o čo teda ide?  Alebo treba posudzovať jednotlivé prípady individuálne? Tak prečo potom treba prijať zákon (tutu), ktorý má zabrániť Slávikovi a NUFII byť „postrachom“ developerov a úradníkov (tomuto je venovaná samostatná sekcia tu)? A prečo sa aktivisti z OZ Triblavina a OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa proti nemu neozvú, keď je zjavne namierené aj proti nim? Prečo sa neozve Ján Budaj a jeho Zmena Zdola, keď sa podľa svojho webu zasadzujú o práva aktivistov a sú proti všetkým nekalostiam v politike? Vodu kázať a víno piť, či jak?


Miroslav Durec, hlavný štátny radca na ministerstvo hospodárstva, rozosiela podnikateľom takéto maily: tu.

Čo je na nich zvláštne? Nuž len to, že podnikateľov navádza, aby mu poskytli informácie, ktoré by vedeli použiť na ovplyvňovanie úradov či na prípravu legislatívy, ktorá má aktivistov odstaviť; a to všetko pod naratívom trestného oznámenia Richarda Sulíka voči mne.

Predmetný mail bol ako dôkaz použitý pred Krajským súdom Žilina; takže okrem toho, že som sa k nemu dostal legálne a legitímne, je to dôkazom, že diskreditačná antikampaň má slúžiť na presadzovanie konkrétnych záujmov konkrétnych podnikateľov výmenou za politické body pre Richarda Sulíka. A podanie trestného oznámenia má možno slúžiť aj na ovplyvňovanie rozhodovania súdov o veciach, kde je žalobcom ZDS.


Denník N priniesol v piatok článok „Napádajú výskum žiab, behy v prírode aj ochranárov. Čo je zač tajuplné združenie Nufia známe ako postrach úradníkov“ (tu). Denník N v ňom nezávislé občianske združenie NUFIA prirovnal k mojej osobe a označil ho za postrach úradníkov. Opakuje sa tak mediálna štvanica, ktorú použil Richard Sulík proti mne (tu). Richard Sulík si vyhliadol novú obeť svojej šikany, tento krát už takej, ktorá nemá vládne krytie ministra Budaja, na rozdiel od OZ Triblavina a OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa. 

Jej cieľom však nie je vyvolať trestné stíhanie – jej cieľom je vysvetliť legislatívnu aktivitu poslancov SaS, OĽANO a Za Ľudí, ktorá smeruje proti aktivistom a špecificky proti ekologickým aktivistom a aby som to povedal úplne jasne: tých ekologických aktivistov, ktorých nemajú pod kontrolou (tu). A najmä vyvolať zdanie, že sa jedná o širší spoločenský problém, ktorý treba eliminovať. Ale tu niečo nesedí – ak je to naozaj problém, prečo kariérne prosperujú takí ľudia, ako je Mrva a Seifertová z OZ Triblavina a Pätoprstá z OZ Nádej pre Sad Janka Kráľa a títo zastávajú vysoké verejné funkcie?

V tejto súvislosti by som rád poukázal napríklad na posudzovanie vplyvov na životné prostredie projektu MUBEA vo Veľkej Ide (tu); Peter Kremský ako predseda hospodárskeho výboru NR SR za OĽANO sa ani len netajil tým, že vykonáva politický lobing v prospech navrhovateľa a MH SR sa netajilo tým, že si želá konkrétny výklad zákona a bolo to použité ako hlavné podklady posudzovania projektu. V danom prípade nebolo proti projektu ZDS (v skutočnosti sme s projektom boli navrhovateľom oboznámení už skôr a dali sme k nemu kladné vyjadrenie lebo bola preukázaná nízka bonita pôdy a investor realizoval aj na naše odporúčanie množstvo environmentálnych opatrení), problém s ním mal okresný úrad (tutu). Musela sa vyvolať politická kríza, aby zasiahol premiér Heger a ten zasiahol želaným spôsobom. Skutočnosť, že ZDS nebol problém dokazuje aj samotné rozhodnutie (tu).

Ak sa pozrieme na inú kauzu v Dunajskej Strede, kde sa proti projektu veľkého Logistického centra postavili miestni starostovia (tu) a prednosta okresného úradu Dunajská Streda sa bojí rozhodnúť a žiada, aby o veci rozhodla vláda. Prečo?

Ukazuje sa, že problémom nie sú nezávislí aktivisti, ale všeobecný odpor voči hospodárskej politike tejto vlády a spôsobu akým presadzuje svoje projekty alebo minimálne jej neschopnosť robiť veci dobre alebo aspoň lepšie ako doteraz. Zatiaľčo úrady môžu „upratať“ príkazom zhora, starostov dohodou o dodatočných výhodách pre samosprávy, nezávislých aktivistov (teda takých, ktorý nie sú v službách vládnych politikov) len tak upratať nevedia.

Richard Sulík však našiel riešenie – diskreditačná antikampaň ako spôsob, ktorým sa oklame všeobecná verejnosť a vláda si na hulváta presadí mocenským spôsobom svoje plány. Veď sa tým v trestnom oznámení voči mne ani len netajil. Ide totiž o 6 a pol miliardy z balíka obnovy, ktorého základom je ekologizácia Slovenska a občianska participácia. A preto treba hoci aj na chrapúňa eliminovať všetkých, ktorí to môžu ohroziť. A pretlačiť svoje riešenia a svojich ľudí. Za každú cenu.

A keďže hlavný koordinátor implementácie balíka obnovy je na Ministerstve financií a najviac politicky zodpovedným je Igor Matovič – vysvetľuje to aj skutočnosť, prečo sa Igor Matovič tlaku Richarda Sulíka poddal. Sulík ho totiž vydieral, že ho mediálne uštve k smrti (ako mu osobne demonštroval dokonca s vysokým skóre 9 ku 1!). A Igor Matovič si zrátal dve a dve dokopy – keďže najväčším rizikom Plánu obnovy bola implementačná časť – a keďže sa kvalita Plánu obnovy nepodarilo zabezpečiť, je potrebné aspoň odstrániť kritikov alebo tých, ktorý môžu na zlyhania poukazovať alebo ich aspoň zdiskreditovať tak, aby ich nikto nebral vážne. Tu nejde o politiku, tu ide o pud sebazáchovy – veď SaS teraz Matovičovi dokázala, že mediálnu bitku vyhrajú oni a médiá idú Sulíkovi po roke to je to, čo sa v politike počíta. Ak by totiž balík obnovy vybuchol (a teda že zrejme vybuchne) tak treba mať obetného baránka na koho to celé hodiť (veď by to dokázal, keby mu ľudia, média, prezidentka a vôbec všetci nehádzali polená popod nohy). Alebo obetného baránka eliminovať ešte pred tým ako to vybuchne, lebo ak na to nikto nepoukáže, tak sa to už nejako mocensky pretlačí a nejako zahladí. Veď aj Poliakom za ich postoj k Ukrajine odpustili oveľa väčšie prúsery, tak prečo nie Slovensku, ktoré sa tvári také európske a progresívne a na najväčší hospodársky fuck-up v podobe gréckeho eurovalu si už nikto ani nespomína?


Ale prečo to načasovanie teraz? Nuž lebo SMER vyvolal hlasovanie o dôvere ministrom Budajovi a Sulíkovi. A tak bolo treba dosiahnuť politickú dohodu, ktorá oboch zachráni; obeťou sú však nezávislý občianski aktivisti, ktorí nemajú politické krytie. A od septembra, keď sa naplno rozbehne implementácia balíka obnovy, sa majú všetci na príkaz premiéra Hegera vrátiť zregenerovaní, oddýchnutí, plní sily a energie prinášať na Slovensko svetlejšie zajtrajšky. Lebo jediné, čo môže súčasnú vládu zachrániť, tak je vybrať si náš podiel z Balíka obnovy. Kruh sa uzatvára, politický pragmatizmus vyhráva a občanov zase raz nejde.

Igor Matovič už v piatok povedal, že zalobuje u poslancov OĽANO aby nehlasovali za odvolanie Richarda Sulíka, či tomu ani nepomáhali znižovaním hlasovacieho kvóra a že prosí SaS o odpustenie.

V piatok vyšiel aj článok, ktorý oznamuje spoločnú legislatívnu iniciatívu zameranú proti ekologickým aktivistom, ktorých označia za postrach. Sulík označil za postrach developerov a podnikateľom, ktorým chcem vo svojom programe pomôcť, Občana Slávika. Budaj označil za postrach (svojich) úradníkov OZ NUFIA, ktorý robia problémy jeho riaditeľovi TANAPu.

Igor Matovič a Richard Sulík zrejme uzavreli dohodu: persona non grata je ten, koho spoločne za takúto osobu označia – merítkom bude ako veľmi bránia presadzovaniu ich politických programov.


ZDS počas dvoch SMERáckych vlád vykonávalo svoju činnosť ako doteraz a konalo aj proti ľuďom, ktorí sú so SMERom spájaní: Norbert Bodor s jeho pivnicou v Radošinej (tu) aj minister Kaliňák so svojim projektom obnovy okresných úradov (tuprešli procesom EIA, kde som sa zúčastnil a pôsobil rovnako ako voči všetkým iným – a museli sa podvoliť. Nevyhol sa tomu ani  vtedajší podpredseda parlamentu a primátor Andrej Hrnčiar svojou megalomanskou stavbou vo Veľkej Fatre (tu, tutu) či pomerne známy ex-poslanec SNS Marček s projektom búrania pamiatky Starej sladovne Mamut v Bratislave (tu).

Napriek tomu, že som pôsobil rovnako ako teraz a dotklo sa to aj vtedajších mocných – nikto nemal potrebu ma šikanovať, prenasledovať alebo zákonom obmedzovať. Nikto to nemal ani v programe a úmysle; bolo dokonca viacero rokovaní na Ministerstve vnútra o tom, ako vylepšovať prácu okresných úradov v oblasti životného prostredia. Výsledok nebol žiadny, lebo jediné na čom sme sa zhodli je, že sme sa na ničom nezhodli. Ale aspoň sme sa vedeli stretnúť a slušne porozprávať. Hoci som tušil, že chuť zosekať ma mali mnohí vrátane vyššie menovaných… No ani mafiánska vláda si na to netrúfla.

Napriek tomu som chodil na protesty za Slušné Slovensko, Juraj Šeliga čítal svoj úplne prvá prejav z môjho papiera, ktorý som organizačnému výboru doniesol zo svojej pracovne, lebo v tom chaose na to akosi zabudli. A teraz je Šeliga prvý, kto sa podpísal pod zákon obmedzujúci verejnosť.

Tak aká je to zmena k slušnejšiemu Slovensku? V čom je táto vláda iná a lepšia než predošlá alebo tá pred tým alebo hocijaká, ktorá bola doteraz na Slovensku? Sám som si želal zmenu. Volil som zmenu.

Osobne som sklamaný z Igora Matoviča. Volil som ho, pretože som veril, že je autentický. Pretože som veril jeho úprimnosti a tomu, že bude schopný presadiť slušnosť ako spoločenský štandard. Veril som, že bude schopní chrániť slušných ľudí a odhaľovať krivákov a zo spoločenského života ich vytesňovať. V doterajších svojich blogoch som ho skôr obhajoval, lebo som veril, že nakoniec sa prejaví ako tá zmena k lepšiemu. Volil som ho a dlhodobo mu veril, lebo som veril že predsa len prinesie zmenu; len som podcenil, že zmena môže byť k horšiemu a to oveľa horšiemu. V skutočnosti bol Igor Matovič len trójskym koňom a teraz keď mu to nevyšlo musí chrániť predovšetkým seba… A svojich ľudí… Cenou, ktorú má zaplatiť je zaprieť všetko, o čo mu v politike išlo a čo chcel dosiahnuť. Je iróniou osudu, že človek, ktorý ho do politiky priniesol je súčasne politikom, ktorý ho pochová. A tak sa ukazuje, že táto vláda je len pokračovaním dlhodobého zápasenia dvoch kohútov, ktorí sa vždy stretli na rovnakom smetisku. Smutné je, že smetisko spravili aj zo Slovenska a všetci sme ich rukojemníkmi v nejakej podobe.


Igor Matovič sa sťažoval, že ho média dehumanizujú – nuž áno. To robia na Sulíkovu politickú objednávku aj mne aj ďalším nezávislým aktivistom. Čo však čakať od médií, keď Slovensko zmafianizovali dvaja novinári? Novinár Kočner a novinár Rusko? Novinár Rusko skorumpoval Dzurindovu vládu a novinár Kočner zase skorumpoval Fica. Média sú už dávno súčasťou technológie moci a najneskôr od Mečiarovských čias sú súčasťou technológií moci, sú súčasťou mocenského systému a jeden z jeho aktérov. Nie však ako nezávislí kontrolóri politikov, či ako sluhovia verejnosti zabezpečujúcim im nezávislé a objektívne informácie, spravodajstvo a investigatívnu činnosť, ale ako jeden z pólov moci na Slovensku. Sú toho aktívnymi aktérmi a výkon novinárskej práce je – žiaľ – súčasťou mocenských politických hier.  Novinári spolu so Sulíkom spravili objekt aj zo mňa – loptu, ktorú si medzi sebou pohadzujú politici a ľudia v ich pozadí. Ani sa za to nehanbia, dokonca sa k tomu hrdo hlásia, veď si tak zabezpečujú inzerentov a pr články, cez ktoré sa dá ovplyvňovať verejná mienka…


Som znechutený zo Slovenska a som znechutený z toho, kam sme to Slováci dotiahli. Rozhodne nemám záujem na tomto sa podieľať aj keď ešte neviem, čo s tým môžem spraviť… A tak si tu na tom Slovensku spokojne nažívame…

Teraz najčítanejšie

Marcel Slávik

Občiansky aktivista, predseda Združenia domových samospráv a dlhoročný bojovník za lepší život v mestách aj na vidieku, ochranca prírody. Marcel Slávik sa narodil na Myjave, žije v Bratislave, v Senici a v Sobotišti, ktoré mu prirástli k srdcu a je tu doma. Má tu rodinu, priateľov a rád tu trávi svoj čas športom ale aj kultúrou. Študoval na Fakulte matematiky fyziky a informatiky Univerzity Komenského, fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity, Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici v odbore ochrane životného prostredia a tvorbe krajiny. Teraz študuje právo na Univerzite Komenského. V profesionálnom živote bol manažérom slovenských firiem, úspešne riadil viacero zaujímavých projektov z oblasti infraštruktúry, informačných technológií, dopravy a energetiky. V roku 2006 spoluzakladal Združenie domových samospráv, ktorého je dlhoročným predsedom. Z tejto pozície sa dlhodobo zasadzuje o transparentnosť a zákonnosť rozhodovacích procesov a realizuje mnohé zaujímavé projekty a nápady skavlitňujúce život v meste. Bojuje za práva verejnosti vo verejnom priestore.