Denník N

Ako prebiehali moje prvé koncoročné skúšky v Oxforde

Po mnohé stáročia sa skúšky na Oxforde konali výlučne ústne a v latinčine. V 20. storočí latinčinu definitívne nahradila angličitina a z ústnych odpovedí sa prešlo na písanie esejí. Ja som počas skúškového týždňa okrem 6 esejí písala ešte trojhodinovú písomku zo štatistiky a vyše dvojhodinový kvíz, ktorý skúšal celoročné učivo naprieč všetkými predmetmi. Tu sú moje dojmy.

Pred skúškami

Tento trimester som mala prednášky a laboratórne cvičenia iba 5 týždňov. Keďže biomedici majú koncoročné skúšky v deviatom týždni od začiatku trimestra, mala som 21 dní na opakovanie. Množstvo odborov malo skúšky už v siedmom alebo ôsmom týždni. A tak, zatiaľ čo ja som trávila celé dni učením sa a prípravou na posledné tutoriály, ľudia okolo mňa oslavovali koniec akademického roka a odchádzali domov. Aj som im závidela, lebo som už bola naozaj unavená. Skúšobne obdobie som chcela mať za sebou čím skôr. V noci pred prvou skúškou som skoro ani nespala. Stres a túžobné očakávanie lentého oddychu ma držali hore proti mojej vôli.

Prvá skúška – kvíz

Spätne môžem povedať, že moja hneď prvá skúška bola zároveň aj jedna z tých obsahovo najťažších. Mala som 135 minút na to, aby som odpovedala na 90 kvízových otázok. Otázky sa mohli týkať absolútne hocičoho, čo sme za uplynulý rok preberali. Pri približne každej desiatej úlohe bolo treba počítať a snáď každá tretia začínal vetou: „Označ nepravdivé tvrdenie.“ Niektoré otázky ma naozaj zaskočili, iné boli priamočiare. Preložila som sem na ukážku tri vzorové úlohy:

1. Srdce pumpuje krv rýchlosťou danou r (t) = cos (t) + 2 [ml/s]. Koľko krvi [v ml] prepumpuje od t = 0 do t = 9,42 [s]? 
A. 18,84
B. 13,42
C. 11,42
D. 9,42
E. 7,42
2.Pacient na ľavé ucho nepočuje zvuk s vysokou frekvenciou. Nízke frekvencie počuje na obe uši. Ktoré z nasledujúcich tvrdení je najmenej pravdepodobné?
A. Pacient nemá problém porozumieť hovoreným rozhovorom v tichom
prostredí.
B. Pacient môže mať poškodené vláskové bunky v bazálnej časti ľavej kochley.
C. Strata sluchu môže byť príznakom staroby.
D. Pacient nie je schopný použiť interaurálne časové rozdiely na lokalizáciu zdroju zvukov.
E. Pacient je schopný normálne rozoznať hudobné melódie.

3. Rastúca molekula RNA môže byť rádioaktívne označená pomocou:
A. gama-32P ATP.
B. alfa-32P ATP.
C. 32P-dideoxy-ATP.
D. 3H-tymidínu.
E. 3H-UDP glukózy.

Som si istá, že kvízom som prešla. Na to stačí mať viac ako 40 %. No ak chcem byť povýšená zo študenta na pozíciu „scholar,“ (akademik) potrebujem minimálne 70 %. Výsledná známka je vo forme percenta a počíta sa ako priemer výsledku zo všetkých skúšok, nielen z kvízu. Moja stratégia bola vylepšiť si celkový priemer kvízom, lebo pri esejách sa mi po formálnej stránke ťažko vyrovnáva rodeným angličanom.

Druhá, tretia a štvrtá skúška – eseje

Z písania esejí som mala obavy už pred príchodom do Oxfordu. Nevedela som si predstaviť, ako za 45 minút stihnem napísať okolo 1000-2000 slov tak, aby som odpovedala na esejovú otázku. Ani neviem opísať, aká som bol vystresovaná, keď som vchádzala do skúškovej miestnosti. Stres zo mňa ale vždy opadol akonáhle som otočila papier so zadaním. Každý deň som písala dve eseje. Pri všetkých esejách som si mohla vybrať zo štyroch možných tém. Na ukážku som preložila jednu vzorovú esejovú otázku z každého predmetu.

1. Predmet „Cells“ (bunky) – Opíšte iónové mechanizmy, ktoré sú základom spúšťania rytmického akčného potenciálu v „pacemaker“ bunkách srdca. Ako telo reguluje ich činnosť?

2. Predmet „Body“ (telo) – Ako obličky koncentrujú moč? Aké sú najúčinnejšie diuretiká a prečo? Majú nejaké nevýhody?

3. Predmet „Molecules“ (molekuly) – Za akých okolností telo štiepi aminokyseliny na získanie energie? Ako sú aminokyseliny deaminované ? Aké tkanivá sú zapojené?

4. Predmet „Genes“ (gény) – „Iniciácia transkripcie poskytuje jediný bod, v ktorom je regulovaná génová expresia.“ Reaguj na toto tvrdenie.

5. Predmet „Brain“ (mozog) – Sherrington zistil, že decerebrované* mačky naďalej vykazujú krokové pohyby na pohyblivom bežiacom páse. Popíšte anatómiu a fyziológiu miechových mechanizmov, ktoré môžu prispieť k tomuto správaniu. *decerebrovanie – odstránenie predného mozgu/spojení s predným mozgom

6. Predmet „Behaviour“ (správanie) – Čo mal Marr na mysli, keď povedal, že videnie rieši „problém spracovania informácií“?

Zo skúškovej budovy som vždy odcházala v dobrej nálade spokojná s tým, čo som napísala. V tejto skúškovej budove píšu eseje všetci Oxfordkí študenti. Ide o historické priestory s vysokými stropmi, klenutými oknami a vyčačkanými stropmi. Stovky študentov oblečených od hlavy po päty vo formálnom oblečení „sub fusc“ sa najpr stretáva v obrovskom stane na dvore. Následne sú rozdelení do asi desiatich tried a hál podľa predmetu Undergraduate Degree Classifications | University of Oxford

Na základe výzoru sa o študentoch zhromaždených v skúškovej budove dá veľa povedať. Tí s dlhými róbami sú „scholars“ – študenti ktorí v prvom ročníku napísali skúšky na viac ako 70 %. Pri medicíne a biomedicíne ide asi o 10 % študentov. Ostatní študenti majú kratšiu tzv. commoner’s róbu (róba obyčajného človeka).

Okrem rób sa študenti odlišujú hrebíčkami pripnutými na sub fuscu.Biele hrebíčky  sú znakom prvej skúšky v danom roku. Pri poslednej skúške majú študenti červené hrebíčky a medzi prvou a poslednou skúškou nosia ružové hrebíčky. Ak je hrebíček taký zvädnutý, že neviete rozoznať farbu, môže ísť napríklad o študenta filozofie a matematiky, ktorého skúškové obdobie trvá až tri týždne.

Posledná skúška – štatistika a pravdepodobnosť

Pred poslednou skúškou som nemala skoro žiaden stres, pretože ju stačilo prejsť. Nezarátava sa do našej finálnej známky. Preto som sa aj na ňu začala pripravovať až o štvrtej poobede v deň pred skúškou. Rýchlo som zistila, že to nebol ten najlepší nápad. Aj keď sú výpočty viac o logike ako o memorovaní, predsa si len treba pamätať, ako napísať hypotézu, zvoliť si štatistický test, kriticky zhodnotiť výsledok. Biomedici majú naštastie na rozdiel od študentov ekonómie, politiky a filozofie pri skúškach k dispozícií vzorce všetkých štatistických testov a tak ich nemusíme vedieť spamäti. Okrem toho na skúške riešime len päť zadaní z desiatich. Môžeme si teda vybrať to, čo sa nám bude najlepšie počítať. Na fotke je prvá úloha z mojich skúšok

Myslím, že som tú štatistiku nakoniec napísala veľmi dobre. Stihla som vypočítať všetko. Ku koncu sa mi už ale veľmi ťažko sústredilo. Veľmi mi nepomohlo to, že niektoré odbory skončili skúšky pred nami a veľmi hlasno oslavovali vonku pred budovou.

Po skúškach

Oslavy po skúškach patria k študentskému životu. Oxfordská univerzita už dlho bojujú voči tzv. „thrashing.“ Ide o tradičné ohadzovanie sa jedlom po skúškach. Študenti sa stretnú v univerzitnom parku. Zašpinia si formálne oblečenie, pripijú sa a poskáču do rieky. Za ohadzovanie sa jedlom oficiálne hrozí pokuta 150 libier, lebo však ide o znečisťovanie rieky. Po novom univerzita motivuje študentom k tomu, aby sa ohadzovali špeciálnymi ekologickými farbami. Veľa študentov ale pokračuje v ohadzovaní sa jedlom. Ani hrozba pokuty ich nezastaví.

Secret life' of Oxford University on show in exhibition - BBC News

Ja som sa k thrashing tento rok nemohla pridať, lebo som už o druhej ráno odchádzala na letisko. Potrebovala som sa teda zbaliť a pripraviť. Letela som do Budapešti, kde sme so sestrou mali jednodňový výlet a okolo desiatej večer som prišla na Slovensko. Tak teraz môžem konečne chvíľu oddychovať.

Teraz najčítanejšie

Paulína Vicenová

Vďaka štedrej podpore Slovákov som od októbra tohto roku začala študovať biomedicínu na Oxfordskej Univerzite.  Som tu preto, aby som sa naučila viac o epigenetike a moderných výskumných metódach.  Snívam o tom, že po ukončení môjho štúdia sa budem podieľať na vývoji nových terapií pre chorých pacientov z rôznych kútov sveta. Cez tento blog by som chcela postupne zdokumentovať svoj študentský život v Oxforde. Možno sa mi takýmto spôsobom podarí pomôcť Slovákom, ktorí by radi šli na kvalitnú školu v zahraničí, ale sú na pochybách, čo všetko to obnáša : ).