Denník N

Ako zlikvidovali agentku Jarmilu

Motív úteku 22-ročnej Jarmily Pospíšilovej, úradníčky z Prahy, nepoznáme. Vieme ale, akú cestu zvolila a ako to dopadlo. V noci z 3. na 4. októbra 1953 ju zasypali strely zo samopalu pohraničníka pri obci Vysoká pri Morave. Mladá žena zomrela ešte medzi ostnatými drôtmi Železnej opony. Pochovali ju do neoznačeného hrobu v Slávičom údolí v Bratislave.

Jarmila PospíšilováJarmilu Pospíšilovú (nar. 25. 11. 1930) navštívil ešte v Prahe prevádzač Gustáv Polák. Išlo o skúseného pašeráka, ktorý rakúske hranice poznal veľmi dobre. Okrem toho mal v sovietskej okupačnej zóne v Rakúsku zaistených pomocníkov, ktorí potom pomáhali utečencom dostať sa do americkej zóny.

3. októbra 1953 sa Polák vydal so svojou „klientkou“ Jarmilou Pospíšilovou z Prahy smerom na Záhorie. Postupovali veľmi opatrne. Z vlaku z Brna vystúpili samostatne na stanici v Zohore, pretože ten ešte nebol v hraničnom pásme. Nenápadne sa vydali jeden za druhým zo stanice smerom na Vysokú pri Morave. Počasie ich prechodu prialo, bola hustá októbrová hmla. A prevádzač poznal spoľahlivú trasu cez drôtené zátarasy. Bolo to rovnaké miesto, kade prešiel do Československa len dva dni predtým. Čo ale Polák nevedel, bolo to, že „priepustnosť“ tohto miesta odhalila tajná služba a informovala Pohraničnú stráž, takže už bol tento úsek strážený dôkladnejšie.

Gustáv PolákGustáv Polák (zdroj: ABS)

Keď dorazili k plotu z ostnatého drôtu, ako prvý sa k nemu vybral Polák. Preliezol vrchom prvý plot a pripravil v druhom, elektrifikovanom plote priechod pre Pospíšilovú. Tá ho nasledovala, ale pri preliezaní prvého plotu sa zachytila o ostnatý drôt a spôsobila hluk.

Zvuk zaregistrovala hliadka Pohraničnej stráže, ktorú tvorili vojaci Josef ZapletalJuraj Bilanský. Ten prvý bol veliteľ hliadky, a keď začuli od drôtených zátarás pri močiari šramot, vydal druhému vojakovi rozkaz na prepátranie miesta. Po štyroch sa priblížili k dvojici „narušiteľov“ (ktorých ale nevideli) a vystrelili do vzduchu svetlicu. Vtedy začuli nejaký zvuk od zátarás a Zapletal vystrelil tým smerom dávku zo samopalu. Bilanský vystrelil dvakrát z pušky, tretí náboj sa mu zasekol. Potom veliteľ hliadky vystrelil druhú dávku zo samopalu. Do hmly, orientoval sa iba po zvuku. Celkovo 23 striel tzv. „rozsevom“.

Až vtedy sa ozval spomedzi plotov mužský hlas: „Chlapci, nestřílajte!“ Ľahko zranený prevádzač Polák sa vzdával. Medzitým smrteľne zranená Jarmila Pospíšilová ležala na zemi a nikto sa jej nepokúsil pomôcť. Krátko nato zomrela a Poláka pohraničníci zadržali.

Ilustračné zadržanieIlustračné zadržanie „narušiteľa“ (zdroj: ABS)

Florián ČambálNa celom prípade je pozoruhodné, ako sa postupne upravovali vyšetrovacie a hodnotiace správy. A znova bol pri tom major Florián Čambál, veliteľ 11. bratislavskej brigády Pohraničnej stráže, s ktorým sme sa už na tomto blogu stretli. Prvé výpovede vojakov pohraničnej hliadky nehovoria vôbec nič o tom, že by boli pri Jarmile Pospíšilovej nájdené nejaké zbrane. Okrem toho sa líšila ich výpoveď v tom, či vyzvali „narušiteľov“ ešte pred streľbou. Člen hliadky (ktorý vystrelil len dva náboje z pušky) nehovorí, že by ich vyzvali na zastavenie ešte pred streľbou. Veliteľ hliadky naopak tvrdil, že áno.

Dva týždne po osudnej noci odovzdal veliteľ brigády Florián Čambál správu, v ktorej sa uvádzalo: „Keď bola agentka Pospíšilová vytiahnutá z DZ [drôtená zátarasa], pod jej telom sa našiel nabitý samopal nemeckej výroby, typ MP-40. Zbraň bola odistená a mala natiahnutú spúšť, čiže bola pripravená na paľbu. V blízkosti bol okrem toho nájdený chlebník s nabitým ručným granátom.

Označenie 22-ročnej úradníčky za agentku sa zdá byť len ideologickou frázou, akými sa spisy v tomto období hemžili. Prvotné podrobné výpovede vojakov nespomínajú žiadne zbrane. Následný protokol o prieskume osy postupu a miesta činu zo 4. októbra, ktorý podpísal veliteľ roty Pohraničnej stráže poručík Alexander Novajovský, tiež neobsahuje pri veciach odobratých Polákovi a Pospíšilovej žiadne zmienky o výzbroji „narušiteľov“. Je preto pravdepodobné, že oficiálna správa veliteľa brigády Čambála bola sfalšovaná. Viaceré prípady z 50. rokov takéto praktiky jasne potvrdzujú.

Prevádzač Gustáv Polák bol súdený v rámci monster procesu so skupinou tzv. agentov-chodcov, v ktorom boli na trest smrti odsúdení Anton KandráčKarel Gruber. Samotný Gustáv Polák dostal 25 rokov (iný zdroj uvádza 22 rokov).

ÚryvokÚryvok zo správy z procesu uverejnenej v Rudom práve 27. apríla 1954 (zdroj: USTR)

Jarmilu Pospíšilovú pochovali tajne, do neoznačeného hrobu v Slávičom údolí v Bratislave. Jej otec žiadal v roku 1955 ministerstvo vnútra o vydanie jej telesných pozostatkov. Nedozvedel sa ale ani presný deň jej pochovania a ani miesto. Dnes je meno Jarmily Pospíšilovej uvedené na Pomníku obetiam komunizmu na ružinovskom cintoríne, v zozname nazvanom ZLIKVIDOVANÍ NA ÚTEKU.

Pamätná tabuľaPamätná tabuľa na Pomníku obetiam komunizmu

V roku 2013 sa v Česku uskutočnila štafetová hladovka, počas ktorej každý deň držala hladovku iná osoba za jednu z obetí komunistického režimu. Jeden deň bol venovaný aj pamiatke Jarmily Pospíšilovej, za ktorú držala symbolickú hladovku česká režisérka Olga Špátová. Iniciatíva Bez komunistů si kladie za cieľ odstrániť komunistov z verejných funkcií v Česku.

Pomník obetiam komunizmuPomník obetiam komunizmu na ružinovskom cintoríne


„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“

(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)

Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.


Zdroje:

Stefan Karner: Stoj! Tragédie pri železnej opone (tajné spisy) (str. 81-90)

Ľubomír Morbacher: Tragický prípad Jarmily Pospíšilovej (Pamäť národa 3/2008)

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie