Nenásilná výchova

Téma násilia mi je veľmi blízka. Ako lektor v neziskovke, ktorá okrem iného realizuje opatrenia sociálno-právnej ochrany detí, kde som viedla skupiny detí z rôzneho sociálneho prostredia, som mala možnosť stretnúť sa s ňou. Bola som blízko detí, ktoré trpeli v súčasnosti, alebo trpeli v minulosti a niesli si so sebou fyzické a psychické znaky násilia.

Ľudia majú tendenciu pôsobiť empaticky k takýmto deťom, vyjadriť svoj súcit, pochopenie a častokrát byť k tejto osobe milší ako k ostatným deťom v skupine, čo som spozorovala sama na sebe. Každé dieťa potrebuje lásku, potrebuje cítiť pocit istoty. Tento nedostatok sa prejavuje zvyčajne častými nezmyselnými otázkami, chytením za ruku, objatím. To samozrejme urobiť môžeme, ale rovnakou dávkou pre všetky deti v skupine. Nech sa ostatné deti necítia menejcenné iba preto, že „oni neboli týrané„.

Myslím si, že môžeme urobiť oveľa viac ako len toto gesto. Môžeme otvoriť oči a viac načúvať jednotlivcovi. Začnime sa pýtať: Ako Ti môžem pomôcť? Čo pre Teba  môžem urobiť? Urobiť sa dá veľa, snáď najviac keď začneme sami od seba.

Niekomu stačí na začiatok položiť si otázku: Kde sú moje hranice? Kam ďaleko som schopný zájsť? Použil som niekedy násilie?

Násilie samo o sebe je uplatňovanie sily voči niekomu, kto nám stojí v ceste pri realizácii našej túžby – akt sily pôsobiaci proti prekážke. Je ním každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci  fyzického alebo sexuálneho nátlaku. Nezamieňajme násilie za konflikt. V konflikte sa na rozdiel od násilia stretnú rovnocenné strany.

Násilím je aj psychické násilie. Je to správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Žiaľ, psychické násilie je najčastejšie páchané v domácom prostredí. Možno ani učiteľ si neuvedomuje, kde sú jeho hranice a častokrát si ich uvedomí, až keď je neskoro. Pedagóg si tiež nemusí uvedomiť aké pocity v žiakovi vzbudil a ktoré si následne môže dieťa niesť ďalej po celý svoj život.

Hovorí sa, že všetky črty budúcej osobnosti dieťaťa majú základ v predškolskom veku. Práve vtedy sa kladú prvé tehly na zložitú stavbu ľudskej osobnosti. Z nich sa pod vplyvom okolia, fyzických a psychických predispozíciách formuje budúci človek.

Pamätáte si na svoju prvú pani učiteľku na prvom stupni základnej školy? Ja áno a veľmi dôverne. Pamätám si dokonca ako voňala a ako nenútenou formou vo mne vzbudila záujem o učenie a všetky predmety. Nehanbila som sa vystupovať pred ostatnými  a necítila som strach. Dokonca si pamätám nato, ako pristupovala ku všetkým rovnako a ako nás, asi piatich žiakov, ktorí sme išli na zdravotnícku súťaž zobrala k sebe domov. Otvorila sa nám a to pre mňa znamenalo veľa.

Každý, kto do výchovy zasahuje má vo svojich rukách veľmi veľa. Má vo svojich rukách aj lásku a ako sa hovorí, láska prijíma každého aj s jeho nedostatkami. Vytvára nenásilne akúsi atmosféru, v ktorej sa odohráva celý život dieťaťa. Nemanipuluje, nevyžaduje, neobchoduje s citmi. Udržuje rovnováhu a poriadok, aby dieťa mohlo rásť v jasných podmienkach.

S týmto vedomím je každému takmer jasné, že výchova by nemala obsahovať násilie v žiadnej podobe. Taktiež by som chcela dať do pozornosti, že učiteľ vo veľkej miere môže ovplyvniť budúcnosť a správanie jednotlivca.

Myslím si, že násilie vo výchove je závažná téma a venuje sa tomu nedostačujúca pozornosť. Týmto otváram verejnú diskusiu a pozývam Vás na fb stránku Nenásilna výchova, ktorej cieľom je hlavne šíriť informácie o výchove bez násilia a viesť diskusiu k tejto téme.