Denník N

Neznesiteľná náklonnosť Denníka N k Matovičovi

Záber z filmu Bílá pani režiséra Zdeňka Pdskalského (1965, https://www.csfd.cz/film/23435-bila-pani/prehled/)
Záber z filmu Bílá pani režiséra Zdeňka Pdskalského (1965, https://www.csfd.cz/film/23435-bila-pani/prehled/)

V skrachovanom štáte v bezvýchodiskovej situácii sú šance na porážku demokracie omnoho vyššie ako v prosperite.

V januári roku 2021 som v komentári v Denníku N vyjadril obavy o demokraciu na Slovensku. V tom čase bol predsedom vlády Igor Matovič. Napísal som, že ani za Mečiara a Fica som nemal taký pocit ohrozenia.

Viedli ma k tomu dve pozorovania. Po prvé, že Matovič robí zhubnú politiku, a po druhé, že novinári sú k Matovičovi blahosklonní, že sú schopní pristupovať k nemu s priazňou, aká pri iných politikoch neprichádzala do úvahy. Zdôvodnením bol boj s mafiou a s koronavírusom. Bolo treba zaťať zuby a vydržať.

A niekedy za týmito sympatiami stálo aj nepochopenie situácie zo strany novinárov. Prvé kolo celoplošného testovania na covid-19 bolo v médiách až na zopár výnimiek prezentované ako veľký Matovičov úspech, ktorý si zaslúži pochvalu, už len preto, lebo sa ho podarilo s vypätím všetkých síl zvládnuť.

Pri čítaní chválospevov v novinách na adresu slovenského premiéra za to, ako zvládol prvé kolo plošného testovania na koronavírus, mi voľky-nevoľky vtedy prišla na um scéna z filmu Zdeňka Podskalského Bílá pani. V tom príbehu sa hodnostári v jednom nemenovanom meste spoliehali na zázraky a nakoniec im to nevyšlo. Most, ktorý sľúbili občanom mesta, sa nadprirodzenou silou nepostavil.

Bolo by vtedy lepšie, keby novinári viac načúvali odborníkom ako apoteózam politikov. Nepochybujem, že by sme pandémiu zvládli omnoho lepšie, ak by médiá vtedy boli bývali omnoho kritickejšie a omnoho viac tlačili na to, čo bolo skutočne prospešné – na podporu zdravotníctva, ako som to v tom čase ako jeden z viacerých zdôrazňoval.

To, že celoplošné testovanie nemalo na epidemickú situáciu žiadny pozitívny efekt, si postupne začali uvedomovať až neskôr, najmä po Matovičovom kupčení s neschválenou vakcínou. Škody však už boli spáchané, dôvera obyvateľstva stratená, čo sa prejavilo najmä v nedostatočnej zaočkovanosti populácie.

Matovič vymenil post premiéra za ministra financií. Tým ale nebezpečenstvo pre demokraciu nezmizlo. Naopak, ešte viac narástlo, lebo v novej pozícii Matovič postupne spôsobil rozvrat verejných financií. V skrachovanom štáte v bezvýchodiskovej situácii sú šance na porážku demokracie omnoho vyššie ako v prosperite.

Napodiv, náklonnosť novinárov k osobe Igora Matoviča pretrváva naďalej.

Prirovná sa k židom, k miliónom obetí genocídy. Ak by to urobil ktokoľvek iný, nebolo by pochýb o skutočných pohnútkach a autor výroku by bol zrejme po tlaku médií donútený odstúpiť. Matovič? On nie je antisemita, iba nerozumie, čo hovorí.

Matovič neváha spojiť sa fašistami a pretláčať s nimi spoločné záujmy, či už ide o jeho nekryté finančné balíčky, ich novelu o verejnom obstarávaní, alebo zákon o dúhovej vlajke či práve na odpoveď. Úmysly kohokoľvek iného by boli krištáľovo priehľadné, Matovič? On nie je fašista, iba pomýlený.

Nerozumie? Je pomýlený?

On určite nie. Odkedy som po prvý krát pred 12 rokmi zaregistroval, robí všetko pragmaticky a účelovo. Človek s triezvym úsudkom si to musel uvedomiť ihneď. Ale aj tým naivnejším sa muselo vyjasniť pred parlamentnými voľbami v roku 2912, keď Igor Matovič jednorazovo použil viaceré nezávislé osobnosti, mimochodom, boli medzi nimi aj politickí komentátori Eugen Korda a Martin Mojžiš, z ktorých sa potom stali Matovičovi ostrí kritici. Škoda, že nie skôr.

A táto blahosklonnosť sa týka aj okolia Igora Matoviča. Premiér Eduard Heger, ktorý je podľa svojich vlastných slov iba bezvýznamným vykonávateľom príkazov koaličných šéfov, sa podľa novinovej titulky stal štátnikom len preto, že navštívil okupovanú krajinu.

Sám Igor Matovič však vôbec nemá žiadne zábrany zaútočiť na novinárov a urážať ich.

Nie, nie je to nerozumnosť ani pomýlenosť, ale programový a premyslený útok na slobodu. Ten vždy cieli najprv na novinárov.

Naopak, sú to skôr oni, ešte stále sympatizujúci novinári, kto tu niečomu nerozumie a je pomýlený.

Demokratickým žurnalistom v čase mečiarizmu bolo bez akýchkoľvek pochybností celkom jasné, kto najviac ohrozuje demokraciu, aj počas troch Ficových vlád im to bolo bez kompromisov jasné. Je najvyšší čas, aby k takému vyjasneniu došlo aj teraz.

Zatínať zuby s chápajúcim úsmevom nám síce pomôže vydržať, ale otázka je, čo všetko vydržať. Potom, už čoskoro, budeme len bez úsmevu nechápavo krútiť hlavami, ako nás zasa ktosi ošálil a okabátil.

 

27.Jún 2022

Teraz najčítanejšie