Denník N

Synestetik, ktorý dosiahol Nirvanu a napriek tomu zostal človekom

Na začiatok 90. rokov 20. storočia si pamätám veľmi jasne, a to aj s mnohými konkrétnymi detailmi. Ak odfiltrujem tie mnohé politicko-spoločenské s pachuťou horkosti, zavládne v mojej mysli niečo ako spomienkový optimizmu. Bol som adolescent objavujúci to šíre more hudby, ktorého nejasné kontúry sme predtým vnímali niekde až za horizontom železnej opony.

Po jej páde sa však jeho blahodarné prílivy dovalili až k našim brehom a my sme zistili, že to nebolo iba na plody bohaté more, ale skôr obrovský neohraničený a farebný oceán. Malicherné bojové tančeky medzi metalistami a depešákmi, dovtedy typické pre niektoré krajiny východného bloku, boli zrazu rovnako bizarné, ako pesničková relácia Repete. Hudba bola prosto pestrá a často až prekvapivo multižánrová.

Vkus vtedy ešte formovala aj hudobná stanica MTV a dospievanie zrazu malo svoj nekonečný hudobný soundtrack, v ktorom raz hral rap, potom rave, synthpop, punk, rock alebo crossover. Do tohto všetkého zrazu ako hurikán vtrhol komerčný úspech žánru grunge a s ním neuchopiteľný fenomén albumu Nevermind od skupiny Nirvana.

Rané 90. roky 20. storočia boli bezpochyby jedným z najradikálnejším kultúrnym posunom v dejinách hudby. Na mainstreamovú popkultúru zaútočili tri výnimočné kapely: Nirvana, Red Hot Chili Pappers a Pearl Jam. Nirvane sa za týždeň, aj vďaka neustálemu vysielaniu skladby Smells Like Teen Spirit na MTV, podarilo z albumu predať 400 000 kópií. V januári 1992 Nevermind dokonca vystriedal na špici hitparády Billboard popovú nahrávku Dangerous od Michaela Jacksona.

Pod tento úspech sa nepochybne okrem Kurta Cobaina, Krista Novoselica, podpísal nemalou mierou aj Dave Grohl. Tento muž, ktorý búšil v kapele do bicích, napísal o svojom živote knihu s názvom Rozprávač (Príbehy o živote a hudbe). Je to fascinujúci príbeh, aký by sme možno mnohí chceli prežiť. Od bubnovania do vankúšov alebo hrania na imaginárnej gitare v detskej izbe, až po koncertovanie na svetových štadiónoch alebo v Bielom dome.

Láska k hudbe sa určite rodí už v ranom detstve a väčšina hudobníkov sa na tvorivú cestu vydá medzi jedenástym a trinástym rokom života. Práve vtedy sa totiž túžba po nezávislosti pretína s hľadaním vlastnej identity. Stalo sa to tak aj v prípade Davida Grohla, do ktorého sa v ranom tínedžerskom veku zadrapila hudba a on zanevrel na ostatné detské koníčky.

Na muziku sa vrhol bez teoretického vzdelania, mal však pre ňu vrodený talent alebo skôr zvláštny neurologický stav, pri ktorom sa súčasne aktivizujú zdanlivo nesúvisiace zmysly. Hudbu akoby videl. Jej jednotlivé úseky sa mu pri počúvaní zviditeľňovali do radu farebných kociek a to všetko sa prelínalo so živým snom, stať sa skutočne slávnym muzikantom.

V Grohlovom prípade asi naozaj platí ezotericko-naivný výrok Paula Coelha, že „ak niečo skutočne chceš, celý vesmír sa spojí, aby si to dosiahol“. Grohlovi sa naozaj začal plniť sen najskôr nezávislého a slobodného, väčšinou však aj hladného a finančne nezabezpečeného hudobníka, neskôr slávneho, šťastného, usadeného a finančne zabezpečeného rockera.

Najskôr s punkovou kapelou Scream precestoval polovicu sveta a potom prišla ponuka obsadiť miesto za bicími v kapele Nirvana. Práve v tejto slávnej kapela sa v jeho živote zrazili dva životné postoje. Nezávislý život a komerčný úspech, konflikt medzi punkom a konformitou. Bola to vlastne etická dilema, ktorá bola pre kapelu inšpiráciou a zároveň deštrukčnou silou. Cobainovi zjavne táto dilema spôsobovala oveľa väčší problém ako Grohlovi, a kým Dave sa so slávou plynulo vyrovnal, Kurt na svet zanevrel a dobrovoľne sa vzdal aj svojho života.

Dave po konci Nirvany založil rovnako úspešnú kapelu Foo Fighters. Jeho príbeh je v podstate ako rozprávka. Chlapec z rozvedenej rodiny, žijúci s matkou v malom domčeku na predmestí, si splní svoj sen. Stane sa slávnym hudobníkom, precestuje celý svet, usadí sa a splodí tri dcéry. Žije šťastný rodinný život, stále tvorí hudbu a mnohé turné kapely si užíva spolu s manželkou a deťmi.

Z jeho autobiografie je cítiť, že palivom jeho života je láska. Láska k hudbe a k rodine. A k tomu ešte jeden elixír navyše. Grohl prosto zostal normálnym mužom, v ktorého tele stále prebýva obyčajný skromný chlapec, bubnujúci v detskej izbe do vankúšov.

 

Dave Grohl: Rozprávač – Príbehy o živote a hudbe, N Press, 2022, Preklad: Samuel Marec

Teraz najčítanejšie