Denník N

Príď kráľovstvo Tvoje

živí, ešte stále chvíľu živí, na tejto planéte v tomto tele.

… a pravda je čo? Je to chvíľa, je to moment, ktorému veríme? A potom??..

TU „navždy“ neexistuje, je len večným hladom našich duší… A odkiaľ sa berie tento rozmer Bože, ak nie z Tvojej nekonečnosti?..

Príď Otče Náš! So svojím kráľovstvom nateraz aspoň do našich sŕdc, ale zreteľne! Príď kráľovstvo Tvoje, nech sme bezpečným priestorom pre pokoj, dobro, obyčajné ľudské dobro so snahou pochopiť, alebo aspoň snahou načúvať a vnímať toho druhého bez náhlenia, trpezlivo, nechať doznieť slová, myšlienky, túžby, dobré túžby, a nechať ich rásť…

Na začiatku bolo Slovo, bola túžba – túžba po nás, a tak sme sa stali, lebo si po nás túžil, nechal si nás narásť v tomto zdivočelom svete.

Tvoje kráľovstvo príď! Nenechaj prerásť burinu, sme krehkí ale vzácni, verím, že vzácni sme pre Teba, pretože sme Tvojou túžbou. A tá burina nám prerastá cez hlavu, dusí našu slobodu šialeným tempom…

Staňme sa, nech sme to Tvoje kráľovstvo, nech sa stane Tvoja túžba a vôľa! Prajem si tento zázrak.

Nech to naše malé úsilie, ako malé svetlo svetojánskych mušiek dosvieti aspoň na centimetre, nech dovidíme aspoň o kúsok pravdy ďalej… nech sme svetlom pre svojich blízkych, ako malá sieť pospájaná v bodoch drobných svetielok. Možno to stačí.  … a možno je to jedná cesta DOMOV.

 

Teraz najčítanejšie