Denník N

Pár frustrovaných poznámok jedného drzého študenta politológie

Toto je ventilový blog, trochu o frustrácii, o politickej kultúre, ale najradšej by som nepísal. Chcem protestovať, skandovať. Som nahnevaný na vládu, na systém, na demokraciu, na všetko. Nádych – výdych. Prečo nemôžeme byť úspešnejším národom? Dejiny ukazujú, že viackrát sme boli jednotkou. V čomkoľvek. Sme úžasný národ, ale vládnu nám dementi.

Len-tak si sedím, zvuk z televízora je o desať jednotiek hlasnejší, prehlučuje ho ventilátor na stupni číslo 2. V pozadí počujem priebeh Duelu na Jednotke, niečo o baladách Jána Bottu. Zahľadím sa na ťažko identifikovateľnú čmuhu na stene a bez rozvahy si vyberiem jednu rakúsku Mannerku. Vždy ju konzumujem po riadkoch, každý plátok oblátky zvlášť, tak mi chutí viac. Stratil som čmuhu, z vonka húkajú deti, ešteže mám ten ventilátor a počuť ich menej. Teraz kecá niečo o demokratických voľbách a presne o tom som vám chcel! Čím som starší, tým menej rozumiem politickému systému, v ktorom žijeme. Posilňujem sa jedným plátkom aneb jednou pätinou a môžeme pokračovať. Občas ma desí, ako veľa majú spoločné demokracia so socializmom z pohľadu životnej úrovne ľudí. Vo veľa ohľadoch sme sa za 30 rokov veľmi neposunuli a neverím, že aktuálne existuje politický subjekt, ktorý by to s krajinou „myslel úprimne“. Tak neobmedzená je moja frustrácia z toho, čo sa tu deje. Keď sa ku mne dostane prieskum, že polovica Slovákov chce autoritárskeho vládcu, pochopte, keď sú demokratickí len šašovia a mafiáni, k čomu sa má ten mladý človek uchýliť? Možno je parlamentarizmus hlúposť. Spýtam sa vás, zapli ste si niekedy záznam z Národnej rady SR? Ak nie, odporúčam vám to. Demokratický slovenský politik = najskôr úplný vypatlanec, ktorý sa doma pred zrkadlom naučil pár viet, ktorými produkuje dostatok emócií, i keď založených na totálnych bludoch (pozdravujem pána Takáča a jeho scestné reči pri odvolávaní ministra hospodárstva + môžete mi niekto vysvetliť, prečo má p. Cigániková v parlamente slnečné okuliare? Kde je p. Saková, keď je prihlásená do rozpravy a druhýkrát stratila poradie, pretože nebola prítomná? Bola kadiť a mala zápchu alebo čo? Neviem si predstaviť, že sedím na prednáške v slnečných alebo len-tak si neprídem, keď mám prezentáciu, veď na UMB by ma rovno postavili pred Etickú komisiu, haha), ktorými dokáže rozpáliť frustrované srdiečko intelektuálne poddimenzovaného občana. Kým v socializme to bola jedna strana, ktorá profitovala zo štátu, teraz volia ľudia, kto bude profitovať a rozhodujú sa na základe čoho? Jamiek v lícach? Sympatiách? Prečo je politika o sympatiách? Ak sa chcete niekam dostať, politika nemôže byť o popularite. Demokracia robí politiku populárnou a zároveň povoľuje existenciu médií, ktoré ukazujú prstom na toho, kto je najväčšmi populista. Ja si niekedy prídem ako z iného sveta. Sú tuniaky moji ľudia ešte?

Toto definujem slovným spojením „politická frustrácia“. Len ak nie ste intelektuálne poddimenzovaný, nebudú sa myšlienky uberať k voľbe radikálnych politických subjektov, ale k voľbe novej zemi.

Tam, kde sa trasie vlastný pôvod, trasie sa celý môj svet.

Cítim sa tu doma srdcom, nechcem pocítiť pocit cudzinca. Nechcem byť utečenec, pretože utekať je zbabelé. Skôr ma desí iný prieskum, pretože ak prídu Rusi + bude to nevyhnutné, budem bojovať. Od pradávnych čias, kedy sme na toto územie prišli, nikdy sme neušli. Neušli sme pred Turekmi, nestiahli sme chvosty ani pred Maďarmi, keď si na nás robili jedného času zálusk. Kde zmizla naša národná hrdosť? Aj vy sa takéto čosi možno pýtate. Mňa takéto otázky trápia každý deň. Národnú hrdosť treba pestovať vysokou úrovňou politickej kultúry. Politologické okienko: Jeden politológ definuje politickú kultúru ako vzájomný vzťah kultúry a politiky alebo iný definuje ako reguláciu každodenných citov, myšlienok či činnosti indivíduí na inštitúcie politiky a moci. Viac ako 77% Sloveniek a Slovákov neverí vláde SR. Áno, úprimne a odvážne 3/4 Sloveniek/ákov neverí reformnej protikorupčnej vláde. Táto vláda by mohla spísať návod, manuál ako takéto čosi docieliť. Podarilo sa im to vďaka totálnej fragmentácii slovenskej politickej kultúry, ktorej latka bola úbohá, keďže ju nastavoval mafiánsky Smer, ktorý zišiel zo starých komoušov. A pevne dúfam, že v ďalších voľbách smerujeme k hlasu rodiny. Asi na čase oprášiť kufor…

Posledný skutočný národovec bol Štefánik a všetko po ňom boli pre Slovensko len toxické veľké h, malé o, rímska päťka n a o.

 

Zdroje definícií pol. kultúry:

KULAŠIK, Peter. Politológia, 2007. ISBN: 978-80-969820-8-0.

Teraz najčítanejšie