Denník N

V poplatku za smeti platíme len za odpad, ktorý nevytriedime

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, za čo všetko platíte v miestnom poplatku za komunálny odpad a čo nepodlieha plateniu? Poplatky za odpad totiž nezahŕňajú zber a odvoz všetkého druhu odpadu.

Z košov a kontajnerov, ktoré máme pred rodinnými alebo obytnými domami, financujú mestá a obce iba zber zmesového komunálneho odpadu (čierne nádoby), zber použitého jedlého kuchynského oleja, zber zeleného odpadu zo záhrad a parkov a biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu. Okrem toho sa do poplatkov za odpad premietajú tiež náklady za odpad, ktorý ľudia odovzdajú na zbernom dvore, a tiež aj zber odpadu z chodníkových košov, cintorínov či likvidáciu odpadu pri každoročných celoplošných zberoch. Ak hodíme odpad do niektorého z košov v meste, alebo nebodaj vyhodíme náš neporiadok na čiernu skládku za dedinou, zaplatíme za to všetci v rámci ročného poplatku za smeti.

Na druhej strane, za zber a recykláciu odpadu, ktorý vytriedime do farbených kontajnerov, ako napríklad sklo, papier, plast, kovové obaly či nápojové kartóny, neplatíme. Ten financujú výrobcovia. Rovnako tak zber elektroodpadu, batérií či žiariviek.

Čo je pre občana „bezplatné“?

Zber a zhodnotenie vytriedených zložiek komunálneho odpadu, čiže plastov v žltých nádobách, papiera v modrých, skla v zelených, nápojových kartónov v oranžových a kovových obalov v červených, sú financované výrobcami cez organizáciu zodpovednosti výrobcov (OZV).

Podobne je to pri ojazdených pneumatikách a elektronike, ktoré môžu občania odovzdať zadarmo v pneuservisoch a u predajcu pneumatík, alebo v prípade elektroniky na zbernom dvore či priamo v predajni pri kúpe nového spotrebiča.

Problém nastáva, ak je v kontajneri alebo vo vreci na triedený zber viac ako 30 % nečistôt, teda odpadu, ktorý tam nepatrí. V takom prípade sa už odpad nepovažuje za vytriedený a  musí ho zaplatiť samospráva. Vtedy sa za odpad platí dvakrát: platia ho výrobcovia cez recyklačné poplatky a financujú ho aj mestá a obce cez poplatky, ktoré platia občania za komunálny odpad.

Prečo platíme viac, ak miera triedenia rastie?

V tomto ohľade množstvo komunálneho odpadu, ktoré občania a podnikateľské subjekty na území miest a obcí vyprodukujú, naozaj do istej miery ovplyvňuje, ako budú poplatky za komunálny odpad rásť. Povedzme si však na rovinu, že poplatky za odpad už klesať nebudú. Budú už len narastať. Pomaly alebo rýchlejšie, v závislosti od miery triedenia a množstva vyprodukovaného komunálneho odpadu za predchádzajúci kalendárny rok. Prečo teda platíme viac, ak viac triedime? Poplatky za odpad rastú v niektorých mestách a obciach medziročne aj o viac ako desať percent. Jedným z dôsledkov je nárast nákladov za spracovanie odpadu, predovšetkým za uloženie na skládkach. Cena za skládkovanie komunálneho odpadu sa skladá z poplatku za uloženie na skládku a poplatku, ktorý sa odvádza do Envirofondu (Environmentálny fond v správe Ministerstva životného prostredia SR). Ten sa za posledné tri roky výrazne zvyšoval, a to v závislosti od toho, ako obce a mestá dokázali komunálny odpad triediť. V zmysle platnej legislatívy vzrástla sadzba zo 7 až 17 eur na 8 až 26 eur za tonu v roku 2020  a na 11 až 33 eur za tonu v roku 2021. To je jeden z dôvodov, prečo poplatky za odpad rastú. Ďalším je implementácia smerníc Európskej únie, ako napríklad zber kuchynského odpadu, ktorý generuje ďalšie náklady.

Samosprávy by mali dbať na kvalitu triedenia

Slovensko sa zaviazalo, že do roku 2035 zníži mieru skládkovania, a to na úroveň 10 % komunálneho odpadu. Aj keď skládkovanie komunálneho odpadu z roka na rok klesá, stále máme na Slovensku značné rezervy. V roku 2020 prvýkrát v histórii skončila na skládkach menej ako polovica komunálneho odpadu (49,7 %).

Samosprávy by preto mali dbať na to, aby občania dodržiavali pokyny o triedení odpadu a aby triedili odpad kvalitnejšie, čím by sa znížilo aj množstvo zmesového komunálneho odpadu. Podľa všeobecne záväzného nariadenia môžu obyvateľov, ktorí odpad netriedia, sankcionovať. Väčšina to však nerobí, a tak triedenie odpadu v mestách a obciach ostáva iba na tých ľuďoch, ktorí sú zodpovední a uvedomujú si dôležitosť triedenia a jeho dopad na životné prostredie.

Triedenie odpadu je len začiatok

Ak nahádžeme všetok odpad, ktorý v domácnosti vyprodukujeme, do jedného kontajnera, zaplatia za to „spravodlivo“ všetci obyvatelia mesta, či obce, v ktorej žijeme. Triedenie našich smetí je najmenej, čo môžeme pre likvidáciu odpadu urobiť. Nie je to raketová veda. Predchádzanie vzniku odpadu je už vedomá činnosť. Postarať sa o znovu využitie odpadu, čiže dať veciam, ktoré už nepotrebujeme, druhú šancu, prípadne ich darovať, je už aktivita, pre ktorú musíme vystúpiť z komfortnej zóny. Je to však jediná cesta, ktorá za začína pri každom z nás. Triedenie odpadu je len začiatok, a preto ho treba robiť dôsledne.

Teraz najčítanejšie

ENVI - PAK

Platený firemný blog

Tento blog je platený.