Denník N

Kaņepes Kultūras centrs Riga: Udalosť potleskom nekončí, chceš o nej hovoriť

,,Kultúra nie je iba o tom ísť do divadla, kultúra je konflikt.“

Autor vety, tej o divadle a kultúre, je môj výstredný profesor Deniss Hanovs. Plešivejúci muž s okuliarmi ako od Dany Prekopovej a očami živými, čo majú stále niečo za lubom. A keď už sa diskutuje o kvalite vysokoškolských pedagógov, niekedy je dobré aj odísť sa vyprovokovať do zahraničia, aby sme doma vedeli byť tak správne kritickí. K sebe najmä. Profesor Hanovs je tým kameňom v topánke študentov, večne nespokojným s priemernosťou, bažiaci po aktivite. Ak v budúcnosti obrátim tvár opäť k Pobaltiu, on bude prvý, na koho si spomeniem z jedného dôvodu: Nezáleží na tom, ako veľmi si lenivý, niekedy presvedčenie iných, že dokážeš úžasné veci, ti odhalí dôkazy o vlastných schopnostiach, ktoré už nebudeš chcieť znova pochovať.

Foto: Lučana Logina

Málokto i z jeho vlastných študentov však vie, že po tom, čo si profesor Hanovs dobalí aktovku po prednáške v piatok večer, podáva si kľučku v Kaņepes kultúrnom centre, sadá do čierneho výklenku s oknom, priestoru určeného na rečnenie, a prednáša na tému: Čo nie je umenie. Akcia má názov: Nemorálny art večer a miestnosť je plná mladých ľudí. Veru, figu sa ja môžem dušovať aká bola prednáška. V Lotyštine sa viem iba pekne poďakovať. Dôležitá je však iná vec: Kaņepes ponúka priestor rozdiskutovať provokatívne otázky, ktoré nakopávajú kritické myslenie, či už máš dva deci bieleho v pohári, alebo nie; a nie len to sa tu deje.

 

Alternatívna alternatíva

,,To akože či tu prebiehajú nejaké divné spolčenia?“ opýta sa ma baristka znepokojene naspäť na moju otázku, či si myslí, že toto miesto môžeme titulovať ako alternatívne. ,,Pretože ak myslíš alternatívnym niečo, čo sa odlišuje, tak potom áno, v tom prípade sme alternatívni.“ Nie, nemyslela som alternatívnym nič negatívne. Z tohto slova sa čudáckosť začala vytrácať v momente, keď podniky, ktoré si za interior code zvolili každú stoličku okolo stola inak čalúnenú a inak vysokú a za menu raw koláče, sa začali tešiť hysterickej návštevnosti. Hovorím o Slovensku, kde hovieť si v Urban Hause je skôr záležitosťou vyjadrenia štýlu, zatiaľ čo skutočné miesta ponúkajúce alternatívu ako Barmuseum alebo MTé festival v Martine sú pokorené poloprázdnymi sálami. Niekedy viac predstierame, ako máme záujem o alternatívu. Božechráň, že by sme nemali doma pravdivé miesta, kde sa hrá a premieta a diskutuje o umení niekde medzi zaprášenými priestormi, v ktorých sa to všetko deje, a slobodnými umeleckými mysľami. Iba hovorím, že už aj medzi alternatívami musíš hľadať alternatívu a na mňa skutočný pocit alternatívy doľahol až v Kaņepes.

 

Dvere nie sú pre nikoho zatvorené, sú iba otrasné

Potom, po alternatíve musíš pátrať. Musíš ju objaviť, musíš si ju zaslúžiť a spolu s miestomDSCN2028 ťa odmení nálada. Nie je pre mňa umenie, čo na mňa reve z televízie, alebo čo ma naháňa na letákoch supermarketových košov. Mainstream umeleckosť ničí, zabíja intímnosť a spojenie, ktoré cítite, keď vaša kapela hrá v undergroundovom klube pre pár ľudí, z ktorých to na maximum ocenia všetci, a tým sa energia násobí. ,,Ľudia sa väčšinou o nás dozvedia z rečí, inokedy sú to turisti, ktorí sem náhodne zablúdia,“ vysvetľuje barmanka, čo je mne jasné, pretože odkedy som ja videla fotografiu Kaņepes jedného blogera, odvtedy som po ňom musela sliediť. Pretože idúc Skolas ulicou ani netušíš, že vnútri storočnej budovy sa skrýva niečo iné ako plesne. Nenapadne ti dobíjať sa do tých rozbitých dverí, načo aj; Kaņepes ťa nevábi ako Double Coffee, ani neponúka vznešené umenie ako balet či opera, na ktoré nie len v Rige stoja zástupy. Možno i vďaka histórii a tradícii, pretože toto miesto okupovali študenti Akadémie umenia počas nezávislého Lotyšského štátu, Davids Kaņepe a kolektív majiteľov vytvorili niečo, čo sami nazývajú miestom pre slobodomyseľnú verejnosť, a čo má skutočne nepopierateľne umeleckú atmosféru. Atmosféru, ktorá viac ako o vzhľade a dizajne, je o podiele ľudí na nej. Pretože tu naozaj nie je ani štýlové, ani cosy, ale dýcha to, je to živé. A život, duch, vždy zamaľuje steny, presvetlí plochy tak, že ich vidíš nádherné, lebo duch je vždy silnejší, ako umelo vytvorené priestory.

Priznať, že po druhý raz som tam vkročila aby som odfotografovala rastlinu, ktorú pestujú na záchode, by bolo trochu popieranie všetkého, čo som zatiaľ napísala a nebola by to až tak pravda. Chcela som tiež, aby mi Davids Kaņepe vysvetlil, akým spôsobom toto miesto vytvára komunitu.

chat
Foto: Lučana Logina

 

Jazzmani do Rigy

Davids Kaņepe

Kaņepes nie je iba klub alebo bar. Je to niečo, čo by sme mohli prirovnať ku KC Dunaj – pije sa tam, tancuje, diskutuje, no možno ešte viac postranne. Kaņepes každodenne ponúka rozličné výstavy, experimentálne umenie, koncertné večierky. K celistvej predstave musím dodať, že štýl sa tu naozaj ani len nepredstiera – do budovy, ktorá vyrástla sprvu pre organizovanie spoločenských podujatí baltských, nemeckých a ruských aristokratov, nainštalovali bar, prihodili zopár sklenených prikrývok na bio koláče, zavesili farebné svetielka a začali fičať. ,,Organizujeme dídžejské večery, koncerty, kde hosťujú lotyšskí i zahraniční umelci. Významné sú jazzové improvizačné koncerty, na ktorých vystupujú miestni muzikanti aj cudzinci a improvizujú. Máme dokonca malé kino-divadlo, kde premietame,“ vysvetľuje Davids, a keďže na organizáciu tak rôznorodých akcií sú potrebné široké kontakty, dodáva: ,,Spolupracuje s nami Francúzsky inštitút, British Council, Americké veľvyslanectvo. Dokopy komunikujeme s okolo deväťdesiat inštitúciami, kde patrí viac ako dvadsať festivalov a klubov.“ Pri otázke, ako vníma komunitu, ktorá okolo tohto hniezda kultúry vzniká, jeho myšlienky spontánne vedú ku kinematografii. Predtým sa však pýta on mňa, prečo rozmýšľam o Kaņepes ako o stredisku tvorby spoločenstva. Kvôli skúsenosti, ktorú si nesiem zo Slovenska: Ak si poctivé kluby získajú dôveryhodnosť umelcov a tiež publika, automaticky sa tvorí komunita ľudí, ktorí zdieľajú rovnaký interes. Tým viac, ak sa stretávajú v neformálnom prostredí, vznikajú vzťahy a kontakty, ktoré sa prehlbujú. ,,Toto je miesto kde sa stretávajú ľudia okolo filmového priemyslu, no tiež by sme sa mohli charakterizovať ako jazzová komunita. Ak zahraniční jazzmani hľadajú priestory na hranie, sme takmer okamžite prví, koho oslovia. Hudobníci vedia, že sme vychovali jazzové publikum.“ Z iných podujatí zhromažďujúcich ľudí na tomto mieste ešte spomenie ,priamy nákup‚, čo je pondelková výmena a nákup bio potravín obyvateľov Rigy.

 

Rihards Lībietis, na poslednej fotografii, talentovaný lotyšský gitarista a textár, vypredal v Kaņepes sálu iba nedávno koncertom jeho nového CD Scream, Breathe, Cry.

Neformálnosť – gro úspechu

Otáčam sa späť smerom k baru, miešajúc čaj, ktorý mi barmanka odporučila priateľským tónom spolu s tým, nech sa cítim ako doma. Ešte chvíľu ju otravujem otázkami, prečo si myslí, že je potrebné, aby alternatívne miesta ako Kaņepes vznikali: ,,Toto je neformálny kultúrny priestor, ale je to tiež bar. Po tom, ako udalosť skončí, si plný emócií, chceš hovoriť o tom, čo sa udialo, chceš si vymeniť názory. No ľudia majú plány, alebo sa ponáhľajú chytiť spoj, takže v konci sa konverzácia len ťažko udeje. My však zakladáme na opaku, u nás sa dá z toho vyrozprávať.

Sú miesta vznešené, nasvietením a akustikou dokonalé ako opera, kde sa môžeš kochať umením v jeho najvznešenejšej forme. Sú miesta starožitných divadiel, kde sa so zatajeným dychom snažíš nepustiť do gatí, uchvátený každým elementom presahujúcim od pripravenej scény až po historický pátos budovy. No a potom sú miesta tmavé ako nora, ale svetlé ich neformálnosťou a pohostinnosťou, kde s krčahom vína četuješ s bubeníkom kapely, ktorá práve dohrala.

Dva závery: Kultúra nie je iba o tom, ísť do divadla. Kultúra navyše znamená ostať po akcii a prediskutovať ju. Pretože je živá, je konfliktom a zaslúži si byť komentovaná. A miesta, ktoré ponúkajú svojim zákazníkom priestor pre ich vlastné myšlienky, miesta, ktoré dokonca budujú svoju hodnotu cez atmosféru založenú na názoroch, chtiac- nechtiac vytvárajú komunitu. Pretože umenie, keď má temperament, keď je kontroverzné a môže byť predebatované dokonca so samotným autorom, vždy tvorí nové dimenzie.

Teraz najčítanejšie