Denník N

Britská kráľovská rodina a duševné zdravie

Ako sa jedna z najstarších inštitúcií stala najväčším popularizátorom duševného zdravia na svete.

V roku 2016 princ Harry a princ William s jeho manželkou vojvodkyňou Catherine odštartovali asi najväčší projekt popularizujúci duševné zdravie posledného desaťročia. Spoločne položili základ pre organizáciu, ktorá sa stala centrom sieťovaní charitatívnych nadácii, expertných tímov a ľudí so zažitou skúsenosťou. Cieľ bol jasný: zmeniť naratív o mentálnom zdraví pre dobro veci. Ako sa píše na ich webovej stránke: „Nadácia ‚Heads Together’ zlučuje kampane zamerané na lámanie stigmy a na zmenu konverzácie o duševnom zdraví so získavaním finančných prostriedkov na sériu nových inovatívnych služieb v oblasti duševného zdravia.”[1]

Ak dáme hlavy dokopy

Wiliam, Kate a Harry, mladí atraktívni a privilegovaní ľudia, použili svoj vplyv, aby spustili sociálnu zmenu, a tak zmeniť naratív na národnej úrovni o psychickom zdraví. Stali sa sponzormi ušľachtilej a inovatívnej myšlienky. Ako však k tomu dospeli?

Na prvé zamyslenie by sa mohlo samozrejme zdať, že ich mimoriadne tragické zážitky a stresy, ktoré si princovia v detstve zažili, ich predurčovali k tomu, aby práve oni boli iniciátormi tejto idey. Bola to predovšetkým vojvodkyňa, ktorá našla spojitosť medzi ich doterajšími patronátmi a charitatívnymi činnosťami – Harryho prácu s vojenskými veteránmi, Williamovu pozornosť o pohotovostné služby a v neposlednom rade Catherinein dlhodobý záujem o oblasť predškolskej výchovy a základného vzdelávania. Toto všetko spojili pod dáždnik mentálneho zdravia.

„Je to spoločný prvok, však? Zdalo sa, že duševné zdravie prechádza medzi všetkými rôznymi oblasťami, v ktorých sme pracovali, takže či už ide o bezdomovectvo, vojenstvo, závislosti a bolesť zo straty blízkej osoby… Bol tam taký spoločný znak s myšlienkou spojiť sa a nájsť spoločnú tému. A ukázať ľuďom, ako viesť tzv. jednoduché rozhovory a ako ich začať, čo je často to najťažšie”, načrtla vojvodkyňa v ich spoločnom kick off videu v kampani #oktosay[2]. Vytvárať pozitívny naratív o duševnom zdraví a tým prekonávať stigmu, ktorá ju sprevádza, je naozaj veľká výzva.

Rovnako vidíme, že pri samotnom zrode tejto iniciatívy, ich pole pôsobnosti malo viacero divízii: šport, školy, materstvo, pohotovostné služby… Duševné zdravie preteká cez mnohé rezorty. Je to nadrezortná oblasť, ktorá potrebuje podporu celospoločenskú a celopolitickú. Monarchia, známa pre svoju skostnatenosť, dala priestor odborníkom zvonka a vybudovali organizáciu par excellence s moderným a úspešným riadením.

Mladí členovia kráľovskej rodiny sa nebáli. Tému, ktorá ohromuje svojou komplexnosťou, komunikovali odľahčene, ale odvážne. Uvedomujúc si, že musia ľuďom ponúkať víziu a nádej. Empatia, vypočutie a rozhovor boli kľúčovými prvkami všetkých kampaní na ktorých sa podieľali.

Jednoduchá konverzácia

Niekedy postačuje iba začať rozhovor a porozprávať sa o tom, ako sa máme. Už toto nás dokáže spájať a vie pookriať na duši.

Vojvodkyňa spomína mladú matku, ktorú stretla v Centre Anny Freud pre deti a rodiny. „Bola to mladá matka, ktorá mi povedala, že už len to, že sa s niekým rozpráva a vedie takéto rozhovory, je pre ňu liek. A o to ide, že je v poriadku viesť takýto rozhovor, aj keď je to nepríjemné alebo trápne, ale je to len začiatok.”[3]

Veď rozprávať sa o mentálnom zdraví môžeme všetci a všetky. Keď sa dokážeme bez problému baviť o tom, že sa necítime fyzicky fit, prečo by mal byť problém hovoriť o svojom psychickom rozpoložení? Ľudia dokážu hodiny a hodiny hovoriť o problémoch tykajúceho fyzického zdravia a len málo z nás vie niečo povedať o svojej duši.

„Predstavme si, ak by sme sa rozprávali o mentálnom zdraví tak často ako o futbale?”, píše sa na stránke venovanej kampani #SoundOfSupport.[4] „Dnes sme tu, aby sme urobili veľký krok k prelomeniu tohto mlčania. Využijeme jednu z najmocnejších a najjednotnejších síl v našej spoločnosti – futbal – na začatie doteraz najväčšej diskusie o duševnom zdraví”[5], otvára sériu rozhovorov vojvoda z Cambridgeu. Diskutuje na lavičke s manažérom futbalového tímu Garethom Southgateom a potvrdzuje, že: „myšlienka, že o tom môžeme hovoriť, nie je slabosťou. Môcť otvorene hovoriť o svojich emóciách a vyriešiť nejaký problém je pozitívum, je to silná stránka, nie slabosť a myslím si, že takáto kultúra je niečo, v čom, dúfam, vidíme mierny posun. Musíme použiť cestu cez profesionálnych športovcov a športovkyne, aby sme toto posolstvo posilnili.”[6]

Koľkí z nás si prešli v živote ťažkými situáciami a naozaj extrémne stresovým obdobím? Zrejme mnohí z nás. Koľkí z nás však vedia povedať, že mali vtedy pri sebe človeka, ktorý im rozumel? Zisťujeme to v sérii krátkych rozhovorov so siedmimi dvojicami, ktoré sa podelili o svoje skúsenosti a praktické rady o tom, čo im pomáha zvládať situáciu ako bolesť zo straty blízkej osoby, úzkosti zažité po narodení dieťaťa, post-traumatická stresová porucha, zažitie bezdomovetstva a strata zamestania, všeobecné obavy zažité počas tehotenstva, anorexii a iné. V kampani #ThereForMe sa pýtajú: „Je vo vašom živote niekto, kto vám bol oporou v období, ktoré bolo náročné pre vaše duševné zdravie? Bol niekto, kto vám položil správnu otázku práve vtedy, keď ste to potrebovali?  Mať niekoho, kto nás takto podporuje, môže pre naše duševné zdravie urobiť veľmi veľa.”[7]

Inštitúcie a komunity

Centrum Anny Freud pre deti a rodiny[8] je nadácia v Anglicku, ktorá je svetovým lídrom v oblasti mentálneho zdravia. Ich riaditeľ Peter Fonagy komunikuje a spolupracuje na Slovensku i s Ligou za duševné zdravie a pomáha pri ponúkaní riešení pre slovenské komunity. O čo vlastne ide? Keď sa povie slovo komunita, každý človek si predstaví nejaký svoj vlastný obraz toho, čo ten pojem predstavuje. V zásade však v komunite ide o zapojenie ľudí, ktorých spája nejaká vzájomnosť napríklad práca, posilňovňa, škola, susedstvo, armáda…

Tieto viaceré prestížne inštitúcie, ktoré zosieťovali členovia kráľovskej rodiny na tvorbu kampaní, nechávajú zaznieť hlas zdola. Takáto stratégia je súčasťou nových a inovatívnych postupov verejných politík podloženými množstvom výskumov. Nejde tu o žiadny hype, alebo rýchlokvasné uchopenie témy.

Ako inak nastaviť riešenie problému, ak neprizveme k diskusii človeka, ktorý ho má definovať a s ktorým sa má diskutovať a hľadať riešenie? V minulosti sme boli zvyknutí na autoritatívne riadenia takýchto riešení, kedy hlas zdola nebol dostatočne zapojený v stratégiách duševného zdravia.

Pri psychických ťažkostiach človeka posielajú do nemocnice, častokrát veľmi ďaleko od rodiny. Dnes sa takáto paradigma premieňa a vzťah sa nastavuje v inom vzorci. V zahraničí inštitúcie rozumejú, že sa musia človeku priblížiť a poskytovať podporu nielen človeku s ťažkosťami, ale aj ich rodinným príslušníkom. Nesmieme zabúdať, že rodinní príslušníci sú taktiež poznačení daným problémom a potrebujú získať nástroje k tomu, aby sa mohli vysporiadať s náročnými situáciami. Preto sa vyspelý svet snaží o deinštitucionalizáciu a riešenie sa prináša priamo do komunít. Ide o prechod z lôžkovej starostlivosti na komunitnú.

Invictus Games

Princ Harry sa v ďalšej v sérii rozhovorov pýta vrcholových športovcov, aké sú ich ťažkosti, ktoré musia prekonávať.[9] Princ posunul svoj záujem ešte ďalej. V roku 2014 založil Invictus Games, medzinárodné multišportové podujatie, ktoré venoval zraneným, raneným a chorým vojakom a vojačkám, a to tak v službe, ako aj veteránom.

Ako sa píše na oficiálnej stránke: „Slovo ‚invictus’ znamená ‚neporazený’. Stelesňuje bojového ducha zranených, ranených a chorých príslušníkov ozbrojených síl a zosobňuje to, čo môžu títo húževnatí muži a ženy dosiahnuť po zranení. Hry využívajú silu športu na inšpirovanie k zotaveniu, podporu rehabilitácie a vytváranie širšieho pochopenia a rešpektu voči tým, ktorí slúžia svojej krajine.”[10]

Viedol ho k tomu jeho silný osobný záujem. Princ slúžil ako veliteľ lietadla armádneho letectva v Afganistane. Počas jeho 10 ročnej služby v armáde si uvedomil, že jeho výnimočné výsady princa mu dávajú výnimočnú príležitosť pomôcť jeho vojenskej komunite. Neskôr potom, ako ukončil aktívnu službu, založil Invictus Games – platformu pre všetkých, ktorí slúžili. Aby mali možnosť svetu ukázať, čo ešte môžu ponúknuť.

Len o dva roky neskôr otváral tieto hry, kde už artikuluje myšlienky: „Naši súťažiaci v rámci programu Invictus prekonali nielen fyzické zranenia. Každý z nich musel čeliť obrovským emocionálnym a psychickým výzvam. Keď tlieskame súťažiacemu s chýbajúcimi končatinami, povzbuďme aj muža, ktorý prekonal takú silnú úzkosť, že nevedel vyjsť z domu. Povzbuďme ženu, ktorá bojovala s post-traumatickým stresom, a oslávme vojaka, ktorý mal dosť odvahy na to, aby vyhľadal pomoc pri depresii.”[11]

Dnes sa s manželkou vojvodkyňou Meghan venujú ďalšej charitatívnej činnosti. Založili spolu nadáciu „Archewell”, ktorá podobne ako „Heads together”, sieťuje viaceré organizácie a nadácie s cieľom pozdvihnúť a zjednotiť komunity jedným skutkom súcitu za druhým. Píše sa na ich stránke: „Veríme, že súcit je určujúcou kultúrnou silou 21. storočia.”[12]

Nadácia posunula svoje aktivity do kreatívneho priemyslu – do produkčnej a audiovej oblasti. Chcú spolupracovať so streamovacími službami, aby ponúkali obsah s cieľom vytvárať programy, ktoré informujú, povznášajú a inšpirujú. Chcú využiť silu rozprávania príbehov na to, aby prostredníctvom súcitnej optiky priblížili zdieľanú ľudskosť a povinnosť voči pravde.

Nie je to len ich vlastná negatívna skúsenosť s bulvárnymi médiami, ktorú zažili v 2020 a ktorá ovplyvňuje ich charitatívne aktivity tak, aby ukazovali na škodlivý vplyv pre duševné zdravie dotknutých osôb a oblasť duševného zdravia samotnú.

Princ upozorňoval na ťažkosti veteránov pri hľadaní zamestnania. „Podľa správ väčšina verejnosti stále považuje väčšinu veteránov za poškodených svojou službou”, pokračuje: “táto mylná predstava má neuveriteľne negatívny vplyv na psychiku veteránov, najmä pri hľadaní nového zamestnania a kariéry.”[13]

Vyzýva preto, aby sa robila lepšia práca pri vzdelávaní médií a verejnosti: „post-traumatický stres nesmie byť nálepkou pre vojenské duševné zdravie – a musíme spochybniť túto mylnú predstavu vždy a všade, kde sa s ňou stretneme.”[14]

 

[1] About | Heads Together

[2] Catherine, William + Harry | Heads Together | #oktosay, Apr 21, 2017

[3] Catherine, William + Harry | Heads Together | #oktosay, Apr 21, 2017

[4] Heads Up | Heads Together

[5] ivi

[6] The Duke of Cambridge + Gareth Southgate | Talking mental health for Heads Up #SoundOfSupport, Aug 1, 2020

[7] #ThereForMe, Feb 14, 2017

[8] Centrum Anny Freud

[9] Heads Together | Rio Ferdinand Talks To Prince Harry About His Struggle Losing His Wife & Support, Jul 25, 2016

Heads Together | Jonathan Trott & Physio Mark Saxby On Pressure in Cricket & Reaching Out, Jul 28, 2016

Heads Together | Iwan Thomas opens up about his depression for the first time , Jul 29, 2016

[10] The Invictus Games Story – Invictus Games Foundation

[11] Prince Harry and Michelle Obama speeches at the Invictus Games Orlando Opening Ceremony, May 9, 2016

[12] Archewell Foundation | Archewell

[13] A speech by Prince Harry at Veterans‘ Mental Health Conference | The Royal Family, Mar 15, 2018

[14] ivi

Teraz najčítanejšie

Pavlína Valovičová

Univerzite vo Florencii vďačím za to, že mi dala príležitosť a priestor zamilovať sa do štúdia humanitných vied. Pred rokmi som tam ukončila moje štúdium a spoznala asi všetky zákutia tejto inštitúcie a azda každú knižnicu vo Florencii. Posledné roky som našla veľký záujem v oblasti psychológie. Pracujem v korporátnej oblasti, kde sa venujem procesnému riadeniu a reportingu. Práca ma veľmi baví. Odmala som cítila veľký záujem o veci verejné a filozofiu. Myslím si, že občianska česť je cnosť a buduje sa cez skúsenosti verejných dobrovoľných prác či aktivizmu. Dala som si za úlohu podporovať a popularizovať oblasť duševného zdravia.