Denník N

pozemkové úpravy: chránené krajinné oblasti

pozemkové úpravy sa týkajú aj chránených krajinných oblastí. na jednej strane ich aktualizujú čo sa týka hraníc, na druhej strane požadujú pri aktualizácii špecifikáciu predmetu ochrany. a to môže byť problém.

situácia v minulosti

na začiatok malá odbočka do minulosti, ktorá na pohľad len okrajovo súvisí so súčasným stavom. Opak je však pravdou, ochrana prírody v mnohých ohľadoch zachováva myšlienky socialistického vzťahu k prírode. len málo ľudí si je vedomých, že národné parky nevznikli len kvôli ochrane prírody. väčšina národných parkov vznikla v čase socializmu a ich cieľom nebola ochrana prírody, ale vytvorenie priestoru na rekreáciu pracujúcich. vznikli na základe chladnej kalkulácie možností splnenia tohto cieľa. na druhej strane ochrana prírody predstavovala prvok socialistickej propagandy. bližšie informácie si pozerný čitateľ nájde v nasledujúcom texte z knihy Emanuela Hrušku: Problémy súčasného urbanizmu, Slovenská akadémia vied, Bratislava, 1966:

Emanuel Hruška: Problémy súčasného urbanizmu, Slovenská akadémia vied, Bratislava, 1966
Emanuel Hruška: Problémy súčasného urbanizmu, Slovenská akadémia vied, Bratislava, 1966

chyby minulosti však treba napraviť. zachovávanie súčasného stavu nie je konzistentné s ochranou prírody a cieľmi ochrany prírody, skôr korešponduje s nepochopením doterajšieho vývoja. v konečnom dôsledku sa z ochrancov prírody a disidentu stávajú ochranci výdobytkov socializmu.

situácia okolo pozemkových úprav

pri pozemkových úpravách však nastáva iná situácia. konkrétny príklad poukazuje na niekoľko problémov, ktoré súvisia s aktualizáciou hranice chránených území a vysporiadanie sa s minulosťou. na druhej strane neriešenie tohto problému vo všeobecnosti umožňuje nerovnakú interpretáciu pravidiel, ktorými sa riadi ochrana prírody. Nejednoznačnosť hranice chránených území umožňuje nejednoznačnosť výkladu a vytvára priestor na subjektívnu interpretáciu priebehu hranice chránených území.

celková situácia v obvode projektu pozemkových úprav

pri spracovaní VZFÚ (všobecné zásady funčného usporiadania) a MÚSES (miestny územný systém ekologickej stability) sa zistili nesúlady medzi hranicami CHKO Biele Karpaty evidované v údajoch katastra nehnuteľností (podľa zápisov typu chránenej nehnuteľnosti v operáte parciel registra C KN) a hranicou, ktorú poskytlo CHKO a v porovnaní s reálnym stavom zameraným kontaktnými metódami priamo v teréne. Nutnosť zmeny, resp. úpravy hranice vznikla aj z dôvodu zmeny funkčného usporiadania územia, lebo evidenčná hranica CHKO nerešpektuje reálny stav v teréne. Z hľadiska tvorby nových parciel by bez zmeny hranice CHKO dochádzalo k vytváraniu a drobeniu vlastníckych parciel, nesúladom v primeranosti pôvodných a nových pozemkov z pohľadu obmedzení vyplývajúcich z príslušnosti/nepríslušnosti k chránenému územiu.

na hranici intravilánu došlo k podstatným zmenám

pri zmene návrhu sme navrhli takú zmenu hranice, aby zahrnula spojité lesné porasty (spravidla sú zahrnuté do CHKO) a pri nelesných pozemkoch sme hranicu posunuli na základe väčšinového princípu tak, aby bol celý blok v obvode CHKO alebo celý mimo obvodu CHKO. Pre lokality PP Skalice a SKUEV0803 Hrehorkové sa hranice upravili tak, že ku zmene výmery nedošlo. Celková zmena objektov, ktoré sú prírastkové je 5.1197 hektára, celková výmera objektov, kde došlo zmenšeniu je 2,5400 hektára. Celkovo pribudne do obvodu CHKO v katastrálnom území Mikušovce pri Pruskom 2,5797, čo predstavuje zmenu 0,6488% (celková výmera CHKO v obvode projektu je 397,6248 hektára).

Vzhľadom na to, že hranice CHKO boli stanovené popisným spôsobom (viď vyhláška č. 396/2003 Z.z., Územie chránenej krajinnej oblasti je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom katastra nehnuteľností k 1. januáru 2001 a podľa lesníckych organizačných máp v mierke 1: 25 000 so stavom uvedeným v zátvorke, vypracovaných pre lesné hospodárske celky Holíč (1998), Myjava (1998), Stará Turá (1992), Nové Mesto nad Váhom (1992), Drietoma (2001), Dolná Súča (2001), Ľuborča (2001), Lednické Rovne (1993), Vsetín (1993). Hranica chránenej krajinnej oblasti bola z uvedených máp prenesená do Základnej mapy Slovenskej republiky v mierke 1: 50 000 týchto nomenklatúr navrhujeme, aby sa hranica v obvode projektu pozemkových úprav Mikušovce pri Pruskom upravila podľa návrhu vo VZFÚ.

situácia okolo hraníc pozemkov

Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty bola zriadená Vyhláškou Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 111/1979 Zb. z 12. júla 1979. Územie bolo vymedzené v I. časti prílohy tejto vyhlášky. Vymedzenie územia je určené opisným spôsobom priebehu hranice chránenej krajinnej oblasti a zákresom v štátnom mapovom diele v mierke 1:100 000. Hranica CHKO v katastrálnom území Mikušovce bola zakreslená na mapovom liste 25-43 Púchov pričom vyhlasovací predpis bol viackrát zmenený Vyhláškou Ministerstva kultúry Slovenskej socialistickej republiky č. 65/1989 Zb. zo 7. júna 1989 o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty účinná od 01.08.1989 do 31.12.1994 a následne zmenou účinnou od 01.01.1995 do 30.09.2003. Vyznačenie územia oblasti v evidencii nehnuteľností vykonali orgány geodézie a kartografie. V súčasnosti je platná Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 396/2003 Z. z. z 28. augusta 2003 o Chránenej krajinnej oblasti Biele Karpaty.

Miestnym prešetrovaním sa preveruje súlad skutočného stavu so stavom evidovaným v katastrálnom operáte. Miestne prešetrovanie sa netýka hraníc chránených území. Vlastník, správca a nájomca pozemku je povinný strpieť obmedzenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak mu takýmto obmedzením bežného hospodárenia na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve štátu vznikne majetková ujma, patrí mu náhrada.

Tým, že pozemkovými úpravami zaniká doterajší právny stav je možné spresniť priebeh hraníc chránených území. Návrh na spresnenie hraníc chránených území vychádza zo zistenia skutočného spôsobu využívania pozemkov a výsledkov činnosti komisie v miestnom prešetrovaní, ktoré sú záväzné pre stanovenie druhu pozemku a skutočného alebo navrhovaného spôsobu využívania pozemkov.

Zosúladenie vlastníckych práv k pozemkom v novom usporiadaní, hraníc chránených území a opatrení na dosiahnutie priaznivého stavu predmetov ochrany sa dosiahne vyhlásením platnosti nového súboru geodetických informácií, ktorý obsahuje aj grafické znázornenie priebehu hraníc chráneného územia vo vektorovom formáte a nového súboru popisných informácií, ktorý obsahuje aj obmedzenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny.

situácia okolo SKUEV0803

územie bolo do národného zoznamu území európskeho významu doplnené na základe Opatrenia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 7. decembra 2017 č. 1/2017, ktorým sa mení a dopĺňa výnos MŽP SR zo 14. júla 2004 č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu. Zatiaľ nie je schválený a platný právny predpis o vyhlásení chráneného územia európskeho významu SKUEV0803. Predmetom ochrany sú biotopy európskeho významu viazané na poľnohospodársku krajinu, suchomilné travinnobylinné a krovinové porasty na vápnitom podloží a pionierske porasty na plytkých karbonátových a bázických substrátoch zväzu Alysso-Sedion albi, druhy bezstavovcov európskeho významu na poľnohospodárskej pôde Callimorpha quadripunctaria, Eriogaster catax a Lycaena dispar.

s ochranou druhov a biotopov chránených v sústave Natura 2000 zrejme súvisí požiadavka Štátnej ochrany prírody zachovať súčasný stav druhu pozemku, ktorým je trvalý trávny porast. Z výsledkov preverenia súladu skutočného stavu so stavom evidovaným v katastrálnom operáte vyplýva, že na plochách trvalých trávnych porastoch v SKUEV0803 prebieha sukcesný vývoj. Uplatňujú sa druhy, ktoré postupne nahradzujú lúčne druhy a môžeme sa domnievať že stav predmetov ochrany v agroekosystéme sa v dôsledku opúšťania poľnohospodárskej činnosti zhoršuje alebo je nepriaznivý.

tento stav nezmení požiadavka na zachovanie druhu pozemku, ale opatrenia ktorých cieľom je obnova trvalého trávneho porastu. Výhodou pozemkových úprav je možnosť zapojiť vlastníkov, užívateľov a správcov pozemkov a rozvíjať partnerský prístup k plánovaniu, navrhovaniu a realizácii opatrení, od ktorých závisí ochrana a priaznivý stav druhov a biotopov chránených v území európskeho významu SKUEV0803. Na zachovanie druhu pozemku je potrebné predložiť priebeh hraníc čiastkových plôch, ku ktorým je potrebné, aby Štátna ochrana prírody priradila navrhované opatrenia. Odporúčame uviesť aj rámce finančných nárokov na obnovu a následnú starostlivosť o pozemky.

výsledok

nie je vôbec jasné, aký bude výsledok nášho návrhu na zmenu hranice. najpravdepodobnejší bude výsledok, že evidenčná hranica CHKO sa zachová a pri tvorbe umiestňovacieho plánu sa nebude zohľadňovať, čo znamená že niektoré parcely budú delené hranicou CHKO. ŠOP bude pravdepodobne spokojná, že zachovala súčasný stav, lebo nikto nebude riešiť predmet ochrany. A ten kto bude mať problém budú vlastníci, užívatelia, obce a v neposlednom rade aj príroda. A v konečnom dôsledku aj ŠOP, lebo problém bude musieť riešiť neskôr a zo svojich zdrojov. A pritom na riešenie problému v tomto okamihu nepotrebuje žiadne zdroje, lebo zdroje jej poskytujú pozemkové úpravy.

 

 

 

Teraz najčítanejšie