Denník N

Oľano a politická zodpovednosť

Igor Matovič, Richard Sulík, Eduard Heger. FOTO: TASR/Pavel Neubauer
Igor Matovič, Richard Sulík, Eduard Heger. FOTO: TASR/Pavel Neubauer

Pri tejto novej (trvajúcej) koaličnej kríze sa poslanci bránia, že majú legitimitu od voličov a SaS nemá čo dávať podmienky, ako to teda je s legitimitou a politickou zodpovednosťou?

Poslankyni OĽaNO Márii Šofranko je ľúto, že „šesťpercentná strana opäť diktuje personálne podmienky a rozbíja ďalšiu vládu„, objavilo sa v Denníku N. Poslanec Kuriak (Oľano) včera zverejnil status, kde porovnal percentá Oľano a SaS s titulkom „Niečo nesedí“. Marek Vagovič (Postoj) napísal status, v ktorom uviedol: „Nehovoriac o tom, že ak diktuje podmienky strana, ktorá mala vo voľbách šesť percent, je to prinajmenšom neproporčné.“, tento status je celkom populárny v kruhoch Oľano. Čo majú tieto vyhlásenia spoločné? Absolútne ignorujú existenciu politickej zodpovednosti.

Boris Johnson

Aby sme vedeli najlepšie opísať situáciu, pozrieme sa do Spojeného Kráľovstva. Boris Johnson, v súčasnosti najnepopulárnejší politik v UK, mal celkom turbulentnú kariéru za posledné dva roky. Kauza Partygate bola kauzou podobnou svadbe pána poslanca a predsedu klubu Oľano, Michala Šipoša. Konzervatívci si usporiadali party počas najväčších obmedzení, údajne tam bol prítomný aj Johnson. To nie je ale len jediný škandál, tých škandálov bolo viac, pričom poslednú kvapku tvoril škandál s vymenovaním Chrisa Pincheta do vlády, aj potom, čo bol obvinený zo sexuálnych obťažovaní. Práve tento škandál vyvrcholil krízu, kde 4 Ministri a asi 40 členov vlády odišlo na protest, Johnson, ktorý aj tak porušoval stanovené politické zvyčaje musel odstúpiť, respektíve povedal, že odstúpi.

Boris Johnson si totiž uvedomil, že okrem určitej volebnej legitimity existuje aj politická zodpovednosť.

Politická zodpovednosť a program Oľano

Hnutie Oľano na svojej stránke uviedlo, že na Slovensku existuje len politická a nijaka iná zodpovednosť, a že chcú zaviesť hmotnú zodpovednosť, citujem: „Navrhneme zaviesť hmotnú zodpovednosť verejných činiteľov za škodu spôsobenú štátu pri výkone verejnej moci a jej kontrolu. Jedným z kontrolných nástrojov bude doplnenie ústrednej evidencie o informáciu o „spôsobe a rozsahu uspokojenia nároku na náhradu škody“.“. Hnutie Oľano teda priznáva, že musí existovať vyššia forma zodpovedností za škodlivé a nesprávne rozhodnutia, túto úpravu však ešte ani nepredložilo. Čo však môže byť iné v ponímaní hnutia Oľano je asi škoda, ktorá vznikla. S ohľadom na súčasnú situáciu tento pojem škody pravdepodobne by toto hnutie definovalo veľmi reštriktívne, čiže škoda spôsobená napríklad nesprávnym verejným obstarávaním na nejakom rezorte, než nezodpovedné a protiprávne rozdelenie miliardy eur. Keďže aj v prípade právnej úpravy hmotnej zodpovednosti bolo viedieť, že dochádza k interpretačným problémom čo je škoda a čo nie (ako vidíme čo Oľano schvaľuje a čo nie), existuje aj iný inštitút.

Práve preto v liberálnych demokraciách existuje inštitút ministerskej zodpovednosti. Spoločnosť totiž očakáva, v demokratických a právnych štátoch, že zodpovedné osoby za škandály budú odstupovať. Odstupovanie za škandály však predstavuje nie len časť verejnej politickej zodpovednosti, ale aj morálnej či etickej konkrétneho politika, čo vyobrazuje jeho osobnú integritu. Ak vezmeme tieto fakty do úvahy, nemôžeme dať poslancom Oľano za pravdu, ak by sme sa mali viazať ich logikou, v praxi ak sa jedná o lídra vládnucej strany, nikdy nemôže dôjsť k vyvodeniu politickej ani žiadnej inej zodpovednosti.

Igor Matovič a jeho škandály

Ak začneme porovnávať škandály rôznych politikov zo zahraničia a Igora Matoviča dôjdeme k shocking faktu, že Slovenská spoločnosť a vláda je celkom tolerantná k razantným porušeniam politických pravidiel. Na úvod, je nutné začať s najznámejšou kauzou, Sputnik V. Igor Matovič po komunikácií s autokratickou vládou Maďarska získalo od autokratického Ruska vakcíny Sputnik V. Hriech bol však väčší, že túto dodávku využilo Rusko na svoju propagandu. Igor Matovič to obhajoval ako zvýšenie zaočkovanosti aj v antivax populácii (tým vlastne koreloval ruskú propagandu a vakcínu k Antivax komunite), faktom ale ostalo, že podaných vakcín bolo len niekoľko tisíc, väčšinu vakcín sme museli vrátiť alebo poslať inde a neexistujú žiadne dôkazy, že došlo k zvýšeniu celkovej zaočkovanosti. Jedno je jasné, Igor Matovič, ktorý týmto spustil nezodpovednú koaličnú krízu sa mýlil. K vyvodeniu zodpovednosti došlo až po zvláštnych tlačových konferenciách, kde sa mal ospravedlniť ale namiesto toho dourážal všetko a všetkých. Politickou zodpovednosťou to ale nazvať nemôžeme, pretože Matovič sa vrátil na Ministerstvo financií, bez akýchkoľvek kvalít na túto pozíciu. Spolu s kauzou Sputnik musím pripomenúť aj urážanie riaditeľky ŠÚKL a jej rodinných príslušníkov, čo už samé o sebe predstavuje strašnú vec ak, je to tak z pozície predsedu vlády či Ministra financií čiže pozície moci. Terorizovať úradníkov a verejne ich pranierovať z pozície vládcu je skôr črtám autokracie či absencie sebareflexie politického lídra, už v tomto prípade mala svietiť červená na semafore pre vládnych politikov.

Druhá zaujímavá udalosť bola lotéria. Igor Matovič to aj dnes prezentuje nesprávne ako pomoc dôchodcom, predtým ale údajne malo dôjsť k zvýšeniu zaočkovanosti. Faktom je, že aj ja, kto nikdy nebol antivaxer, som získal 100 eur od štátu, a to prakticky zbytočne. Vedecké dáta na účinnosť lotérii sú rozporuplné. Podľa dát Útvaru hodnoty za peniaze, aj čo keď lotéria pomôže zaočkovať aspoň 6 tisíc osôb, tento inštitút stojí za to. Priebeh očkovacej lotérie bol však taký, že aj moji priatelia študujúci v zahraničí boli absolútne znechutení a v šoku z celej situácie. Lotéria bola diskriminačná, bola príliš drahá a pripomínala skôr reality show, netreba zabúdať ani na legendárnu pani Annu. Štát tu minul 26 miliónov eur, pričom neexistujú žiadne dôkazy o jej účinku na Slovensku.

Ďalší nápad Igora Matoviča bol oveľa nákladnejší, pôvodne s pol miliardovým rozpočtom chcel rozdeliť financie medzi dôchodcov, ktorí sa dajú zaočkovať. Dôchodcovia dostali od 200 do 300 eur za očkovanie, pričom pôvodné nápady na rôzne kupóny a šeky na 500 eur Matovič vypustil. Len na pripomenutie, pôvodný nápad hovoril o šekoch na kultúrne podujatia, reštaurácie a hotely (nepripomína to niečo?). Opäť po určitom období po týchto nákladných programoch v hodnote do miliardy eur sme nedostali žiadne dáta ani informácie o ich efektivite a účinnosti.

Najhorším z nápadom bolo niečo, čo Matoviča fascinovalo už roky. Poľský program 500+ predstavuje prerozdeľovanie peňazí na základe počtu detí rodinám v Poľsku. Igor Matovič o tomto nápade hovoril už v roku 2021, avšak ich štruktúru menil, pravdepodobne kvôli nerealizovateľnosti. Program 500+ v Poľsku nemá preukázateľné dáta o účinnosti, aj keď sa počet detí zvýšil, nedá sa presne preukázať kauzalitu k tomuto programu. Igor Matovič pôvodne chcel dať túto vec do daňovej revolúcie, čo predstavuje zatiaľ nerealizovaný nápad neznámeho štádia. Daňovo odvodová reforma je nutná na Slovensku, čo priznali aj viacerí ekonómovia, avšak viacerí získali pocit, že Igor Matovič chcel dať svoj 500+ zámerne do tejto reformy. Keďže nedošlo k realizácii „revolúcie“ tak pred mesiacom predstavil slávne krúžkovné za miliardu eur. Igor Matovič takto prakticky vstúpil do pódia Ministerstva školstva a predstavil vlastný zákon, ktorý koaliční poslanci nevideli, až pár dní pred parlamentným prerokovaním návrhu. V liberálnej demokracii sa predpokladá, že zákonodarný zbor, a vôbec pri takýchto obrovských rozpočtových rozsahoch, bude mať prístup k týmto návrhom vhodný čas predom. Zvyčajne aj mesiac či niekoľko týždňov. Tu to boli asi 3 dni pre koaličných poslancov, čo je extrémne malý čas na preskúmanie takéhoto rozsiahle návrhu. Igor Matovič a Oľano schválili tento zákon za pomoci extrémistických ĽSNS. Avšak čo je väčší hriech, bola legitimizácia ĽSNS Igorom Matovičom, ako sám Matovič povedal, poslanec za ĽSNS Beluský je jeden z 10 najinteligentnejších poslancov. Matovič začal rozdeľovať fašistov na tých dobrých a tých zlých. Takto teda vládny predstaviteľ legitimizoval fašizmus v priamom prenose, čo je už samo o sebe je dôvod na odstúpenie bez ohľadu na jeho pozíciu v parlamente. To je politický problém, ale je tu aj právny.

Existuje rokovací poriadok, teda zákon č. 350/1996 Z. z., v ustanovení § 86 ods. 1 je stanovené: „Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.“. Návrh zákona však neodôvodňuje skrátené legislatívne konanie, zároveň vyše 2/3 zákona sú účinné až od 1. januára 2023, čo nepredstavuje mimoriadnu okolnosť takú podstatnú, že je nutné ju riešiť v skrátenej dobe. Toto presne vytkla aj prezidentka Slovenskej republiky.

Igor Matovič však zvyšovať tlak po schválení zákona, aj na prezidentku Slovenskej Republiky, Zuzanu Čaputovú. Matovič vyzýval občanov aby sa obracali na prezidentku aby schválila tento, v rozpore so zákonom, schválený zákon. Ako sa dalo čakať, prezidentka vrátila tento zákon, ktorý bol, opäť, schválený aj s pomocou fašistov. Igor Matovič opäť rozdelil spoločnosť a presiahol hranice politických zvyčají a zodpovednosti. Matovič tento zákon schvaľoval, na koaličných radách údajne útočil na iných koaličných partnerov, ktorí nesúhlasili s týmto návrhom. Igor Matovič sa tiež pokúsil rozdeliť spoločnosť na „prorodinných“ a „proti rodinám“. Takto teda vládny predstaviteľ sa stal rozdeľujúcou, než spájajúcou osobnosťou.

Vytvárame nebezpečný precedens

To ako poslanci Oľano a hnutie Oľano legitimuje kroky Matoviča a odmieta zodpovednosť predstavuje nebezpečný precedens pre Slovensko. Vytvára predpoklady na degradáciu politickej kultúry na Slovensku a praktickú (ne)zodpovednosť politikov. Predstavme si situáciu, že dôjde k nástupu Smeru do vlády a títo by odmietali akokoľvek odstupovať pri katastrofálnych politikách, pretože rovnako konala predošlá vláda. Chcem pripomenúť, že aj politici Smeru odstupovali, čo ale v budúcnosti nemôže byť určitosť, keď súčasná koalícia posúva hranicu tolerancie ďalej a ďalej, než je obvyklé v západných liberálnych demokraciách.

Nie SaS, ale v normálnych podmienkach práve Igor Matovič mal sám rezignovať zo svojej pozície pri týchto prešľapoch. Ak Oľano a predseda vlády hodlajú tolerovať tieto konania ich predsedu, likvidujú tak politickú zodpovednosť a absolutizujú legitimitu vychádzajúcu z volieb, čím vytvárajú priestor na degradáciu politickej kultúry a samotnej liberálnej demokracie, v horšom ponímaní, vytvárajú priestor pre budúcu autokraciu, v ktorých je politická zodpovednosť neexistujúci inštitút.

Teraz najčítanejšie

Marián Ruňanin

Svet nebude zničený tými, ktorí sú zlí. Svet bude zničený tými, ktorí sa na to pozerajú a neurobia vôbec nič. (Albert Einstein) Autor je študentom práva, venuje sa politike a právu, sústreďuje sa na situáciu v Číne a Ázii.