Letná kríza a pýthiovské hádanky SAS.

Eugen Gindl sa na tejto fotke díva kamsi nad nás, pohládzajúc si fúzy. Typické gesto, keď rozmýšľal… iste sa o chvíľu chystal niečo porozprávať…nebolo veru iného takého rozprávača. Katku Šimončičovú práve zaujalo čosi na stole, ale akiste to bola iba krátka pauzička, aby nás vzápätí ešte energickejšie zahrnula informáciami o skrivodlivostiach , čo sa dejú stromom, aj ľuďom. Takých dvoch, akí sa zišli na tejto fotke, v živote stretneš zriedka. No a vľavo a vpravo fotku rámcujú dvaja dnešní úradníci MŽP. Kto by si to vedel v 2011 predstaviť? Juraj Smatana je dnes mojim štátnym tajomníkom,  vtedy začínal boj s hoaxami, popri tom bol aj zeleným aktivistom a Radičovej vládnym poradcom pre environment. Ale  tejto našej, historicky prvej a stále ešte aj poslednej, pani premiérke, pomôcť nevedel.

Jej stranícki a koaliční kolegovia sa v tom roku 2011 totiž čosi kamsi zhodli, že hoci je Ivetka super premiérka do štátnického koča, nešikne sa im do partajníckeho voza. Na tom voze totiž ťahali nemalú záťaž zapáchajúcich partajníckych praktík, aj perepúť  kšeftárov.

Iveta Radičová  po nečakanom úspechu volieb 2010 začala verejne hovoriť, že už treba ten slovenský augiášov chliev  (páchnúci po skorumpovaných komunistoch, mečiarovcoch aj ficovcoch) vyčistiť. Stavala sa za právny štát, hoci jej bolo jasné, že ak bude chcieť pozametať aj pred prahom vlastnej strany (SDKU’), nevraviac  pred prahmi strán svojich koaličníkov (MOST, KDH, SaS) , tak určite narazí.

Lenže predsedovia strán, čo založili jej  vládu, chceli niečo iné, než I.Radičová. Nechcem tu nikoho posudzovať,  ale očividne sa zhodli,  že Radičová pre nich predstavuje horšiu alternatívu, než prípadné predčasné voľby. Hoci im už  na jeseň 2011 muselo byť jasné, že ich víťazom bude R. Fico.

Bol to šialený hazard, ale každý z „modrých“ predsedov mal svoj koncept. Nechali svoju vládu padnúť a ešte aj presvedčili vlastných poslancov, aby odhlasovali predčasné voľby. Všetko to  pre Sulíkov euroval. Aké smiešne! Kto si ešte pamätá, čo ten euroval vlastne bol? Ale s touto zámienkou sa celá naša „štandardná“ pravica vzdala vlastného volebného víťazstva z roku 2010 ! Dali tak vlastne  za pravdu R.Ficovi, ktorý do nich rúbal (podobne ako teraz) ,  že vládnu mizerne a že najlepšie urobia, ak to vzdajú.

Strany pravice na odsúhlasenie predčasných volieb (vždy) doplatili. Tým, že roztrhali volebné výsledky  z roku 2010 ukázali, že nedokážu dovládnuť – práve tak, ako to nedokázali už počas druhej Dzurindovej vláde (aj vtedy si Fico vynútil predčasné voľby, boli na jar 2006).

To priznanie neschopnosti dovládnúť   malo na demokratických voličov veľmi zlý dopad.  To ale vieme dnes. Vtedy, v roku 2011, sa  politickým vodcom pravice zdalo, že im nič zlé nehrozí. Vedeli , isteže, že v predčasných voľbách Fico vyhrá – ale naleteli jeho lákavým sľubom. A tými Fico, derúci sa za predčasnými voľbami,  neskrblil…

Poznámka : dnes tie sľuby, zdá sa,  rozdáva strana HLAS. Kde sa vzala a v čom tkvie jej účel? Tak ako koncom tretej vlády V.Mečiara začali mečiarovskí privatizéri  hľadať po HZDS novú politickú ochranu, ktorú potom aj založili (pod marketingovým názvom SMER), tak podobne začali myslieť na zadné kolieska aj  koncom tretej vlády R.Fica (medzičom sa z privatizérov stali oligarchovia) . Začali chystať  ďalšiu ochrannú stranu s marketingovým názvom HLAS . Tak ako kedysi Ficov SMER vysielal lákavé ponuky voči “modrým”, dnešná postficovská strana  HLAS  robí to isté voči strane SaS (a akiste aj voči Progresívnemu Slovensku). A kuloárne správy hovoria, že vraj je už ruka v rukáve…  lebo však čo môže byť na svete hroznejšie, než Matovič? Jadrová bomba? Kdeže!

Týmto ale nejdem veštiť, čo s Pellegriniho ponukami urobia páni Sulík alebo  Šimečka, resp.čo urobia strany, ktoré títo dvaja vedú?

Koniec poznámky.

Vtedy, po osudnom hlasovaní na jeseň 2011, už koaličníci nedopriali vlastnej vláde iné, než „dosvietiť a dokúriť“, do volieb v marci 2012. Počas onoho bezprizorného polroka sa niektorí z  modrej pravice už videli v budúcej Ficovej vláde. Tzn. že vo vláde pokojnejšej a stabilnejšej, než bola vláda pani Nedotklivej, čo nemala pochopenie ani pre takú zákonitosť, že každá strana slúži najprv a  hlavne „svojim ľuďom“, až ďaleko potom sú záväzky voči štátu…a ešte ďalej, až napotom a najlepšie až tesne pred voľbami môžu prísť na rad nejaké tie “balíčky” na oblbnutie  verejnosti.

Ale s tým súhlasom s predčasnými voľbami 2012 sa lídri „modrých“ poriadne prerátali. Fico naozaj vyhral – ale nikoho z nich nepotreboval do  vlády. Mal dosť poslancov aj bez nich. Potom , čo „modrí“  dobrovoľne eutanázovali svoju  vlastnú vládu nabral SMER takú silu, že  R.Fico mohl – konečne! – založiť vládu jednej strany. Nastala 4 ročná éra samovlády SMERu.. zameraná na istoty „našich ľudí“, vďaka čomu sa nad Slovenskom rozprestrela mocenská sieť bohatých a ešte bohatších.

……………………………………………………………………………………………………

Radičovej vláda sa spätne často vníma ako zbytočné intermezzo, alebo predčasné úsilie, ktoré  nič nevyriešilo. Ale pravda je iná : Radičovej vláda prišla v pravú chvíľu. V roku 2010 sa Slovensko ešte mohlo zastaviť na okraji šikmej plochy, po ktorej sa potom šmýkalo voľným pádom až dňa, kedy nami otriasli zvesti o vražde Janka Kuciaka a jeho snúbenice.

Od tých predčasných volieb 2012, ktoré triumfálne vyhrali strany stmelené do SMERu (tzn. KSS, SDĽ, ZRS a HZDS) nám  uniesli štát. Dôsledkom bola dekáda stagnácie Slovenska, ktorej nehybné vody rozčerovali len  populistické “balíčky”. Potrebné reformy sa odsúvali.  Odpor verejnosti  voči systému “našich ľudí”zdvihla až vražda, ktorá začala éru odporu verejnosti.

…………………………………………………………………………………………………..

Ešte raz si vybavme čas, čo uplynul od okamihu onej fotky.   Vo voľbách na jar 2012 už mnohí z tých, čo vo voľbách 2010  vytvorili Radičovej úspech, nevolili. Časti demokratickej verejnosti došlo,  že  „ich“ modré strany s nimi nehrajú fér. V nasledujúcich voľbách (2016) to demokratickí voliči týmto stranám už doslova zrátali. Medzičasom sa totiž ukázalo, že  namiesto skutočnej pravicovej opozície sedel v parlamente  iba súbor čakateľov na Ficovu priazeň.

To je dôvod,  prečo strany  SDKÚ aj KDH vo voľbách 2016 prepadli. Ich „jemnučkého hryzkania“ voči čoraz agresívnejšie  panujúcemu SMERu mal pravicový volič už plné zuby. A tak po voľbách 2016 mohol oslabený R.Fico siahnuť už iba po poslednom z bývalej „modrej“  garnitúry, čo mu na tej lavičke čakateľov ešte ostal – po B.Bugárovi a jeho strane MOST. Žiaľ, táto strana ponuku postaviť tretiu Ficovu vládu naoazaj prijala a tak po rokoch prebehla spod vlastných zástav (spojac sa dokonca s Dankovou SNS!).

Staré fotky by mali byť iba pre spomínanie, ale pri tých z roku 2011 ma napadajú analógie s dneškom. V súčasnej koalícii  sa totiž spustil podobný  sebadeštrukčný proces, ktorý povedie – pokiaľ sa nezastaví – ku pádu vlády a predčasným voľbám, s dnes už jasným víťazom : SMER+HLAS. Ale očividne sú podobne ako v roku 2011 aj medzi súčasnými koaličníkmi takí lídri, čo sa už vidia vo vláde HLAS-u.

Tentoraz rozpad koalície začala SAS, čiže strana vinená aj zo zničenia Radičovej vlády v roku 2011. Ja SAS z toho neviním, skôr odhadujem, že vtedy neskúsený R.Sulík uviazol v  tejto koaličnej intrige  ako Pilát v kréde, tzn. nezaslúžene. Traja služobne starší a nepomerne skúsenejší koaličníci mu v pravú chvíľu vtisli do rúk čierneho Petra zničenia vlastnej vlády… a on ním ešte aj mával, chváliac sa  svojou principiálnosťou. Voliči, aj tí jeho, si ale o ňom pomysleli niečo iné…(čo ukázala aj strata voličov).

Tentoraz  už R.Sulík skúsenosti má, ale koná podobne, ako v roku 2011. Kladie ultimáta , rozbíja koalíciu a tým aj vládu.  Čo z toho plynie? Môžbyť má s touto koalíciou nepekný plán…a  už sú kocky hodené. Ale možno  SAS bude cez leto iba testovať reakcie slovenskej verejnosti na to všetko, čo R.Sulík spustil. Možno si teda iba  nachystal  zopár, v pravde pýthiovských otázok:

1. Možno by sa R.Sulík chcel  dozvedieť, či by verejnosť  dokázala akceptovať, ak by SAS vykročila Bugárovským smerom, tzn. prebehla ku dnešnej opozícii. (Ku HLAS-u a PS). SAS  to  svoje odchádzanie maskuje a dávkuje, ale i tak je jasné,  že ak odchádza z koalície, potom koalícia príde o parlamentnú väčšinu. To sa rovná povaleniu vlády.

2. R.sulík tiež testuje, či médiá a verejnosť uveria rozprávke, že R.Sulík , ktorý ešte nedávno zaručoval, že nepovalí vládu z noci na ráno  “objavil” neznesiteľnosť Igora Matoviča  …. tomu by predsa neuveril ani ten, čo seno žere… hovorieval Eugen Gindl a ja si to pre tento prípad od neho požičiavam. Títo dvaja, Sulík a Matovič,  sa predsa poznajú a prekárajú od začiatku svojich politických kariér. Ich „talianske manželstvo“ je u nás už doslova politickým folklórom. Nie je uveriteľné , že by sa bez jasnej príčiny náhle zlomila vôľa SAS a R. Sulíka   pracovať vo vláde v zmysle spoločného Vládneho programu a Plánu obnovy a odolnosti. Nepresvedčivé sú aj silné reči o Matovičovom rozvrate verejných financií.

5. Ešte nedávno  Matovič na vláde  pogratuloval ministrovi Sulíkovi ku získaniu  nového investora, firmy VOLVO… (mimochodom, nebyť viac než ústretového postoja Matovičovho ministerstva financií  ku finančne veľmi náročným požiadavkám firmy VOLVO , vo Valalikách by sa nestavalo)… To ilustruje, že  na vláde sú vzťahy oboch pánov vecné a vzájomne slušné. Takže – povie SAS verejnosti, čo zakrýva novou kampaňou démonizovania  Matoviča?

—————————————————————————-

Nie, nebudem hádať odpovede na SAS-kárske letné otázky. Skúste sami.  Radšej obrátim list aj pozornosť na iné dve osoby, ktoré už dlhšie žiadajú vlastne dosť podobné veci, aké najnovšie žiada  R.Sulík.

Už dávno tvrdia to, k čomu sa  R. Sulík prepracoval len nedávno, nazvúc vlastnú vládu „jednou veľkou hanbou“.  Už dávno chcú rozbiť vládu, aj  predčasné voľby. Hovorím o pánoch  R. Fico a jeho dlhoročnom podpredsedovi, P. Pellegrínim. Títo dvaja páni z jedného hniezda nechcú čakať na riadny termín volieb,  pretože každý boží deň , čo majú orgány činné v trestnom konaní rozviazané ruky, je im nočnou morou.

Netreba si to zakrývať – Fico a Pellegríni (ale aj mnohí ich,  na smrť vyplašení, oligarchovia) by dali hocaké peniaze, aj hocaké politické sľuby, len aby našli spojenca vo vnútri koalície. Bez takého spojenca totiž nerozbijú Hegerovu vládu, ani nedomanévrujú parlament ku schváleniu predčasných volieb. Z ich pohľadu zápasia o vopred vyhraté voľby s vidinou veľkého , možno až ústavného víťazstva (alebo, prinajmenej, aby vystačilo na dvojkoalíciu SMER- HLAS). Idú za tým aj cez Covid, za cenu blokád a pouličných nepokojov, chystajú štrajky a rozbroje v celej spoločnosti.

… no a teraz si myslíte,  že idem obviniť R.Sulíka zo zrady koalície, aj demokratických voličov? Nie… nechce sa mi totiž veriť, že by tak rizkoval. Darmo mu totiž dnes niekto núka posty vo svojej budúcej vláde. Richard Sulík zažil, že sľuby sú jedna vec, ale o tom, čo  bude po voľbách, o tom rozhodne až jeho veličenstvo Volič. Jeho vôľa môže preskupiť karty v rukách politikov tak, ako sa to stalo v spomínaných už voľbách 2012, po ktorých vládol SMER sám .

Ale to nebolo jediné  volebné prekvapenie : nik nečakal ani výsledky volieb 2010 (Radičová), ako ani v roku 2020 (Matovič). Nepredvídateľnosť je u nás proste sprievodným javom stále ešte vulkanickej fázy mladého štátu a jeho národnej politiky. Veľká nepredvídateľnosť.

Preto je možné, že hoci  to tak vyzerá, predsa len nám R. Sulík pod dymovou clonou ponôs na svojho dlhoročného súputníka Matoviča  – nedriftuje ku HLAS-u. Myslím, že sa chce vidieť ešte  stále na strane pravicových demokratov. Aj preto, že po tom, čo sám z blízka videl ( a odsúdil) Bugárov gaťafalš z roku 2016, zreprízovať by ho chcel  iba politický samovrah.

……………………………………………………………………………………………………………

R. Sulík vie, že si táto koalícia ešte len nedávno začala plniť úlohy a ciele vládneho programu, ako aj Plánu obnovy a odolnosti. Máločo z toho  stihlo priniesť ovocie… mali sme predsa pandémiu COVID-19, potom koaličné rozbroje (vrátane novej vlády),  postcovidovú hospodársku krízu, potom nastala v susedstve vojna, stihla nás bezprecendentná vlna migrantov, aj ruské energetické vydieranie … Každý ďalší mesiac ale bude môcť vládna koalícia prinášať viac a viac pozitívnych výsledkov… ak neprestane pracovať———————— Nepochybne, vnútorné vzťahy v koalícii potrebujú liečbu, prípadne reštart. Ale  reštart je pravým opakom rozpadu, resp.  zničenia koalície.

Takže :  SAS-kárske  otázky  na toto leto už boli položené, kocky hodené… ale ostáva šanca pre rozum. Prajem všetkým pekné prázdniny! Prinajmenej také pekné, aké boli v tom roku 2011, kedy sme ešte netušili, kam hlúpo odsúhlasené predčasné voľby “naSmerujú”  Slovensko na celú budúcu dekádu…