Po lopate – ako sme sa dopracovali k vysokej inflácii

Slovensko v súčasnosti čelí vysokej inflácii, ktorej medziročná zmena sa už vyšplhala na úroveň dvojciferného čísla – 12,5 % (HICP, jún 2022). Index spotrebiteľských cien (CPI) pritom za jún uvádza
až 13,2 % infláciu.

Vo všeobecnosti, stratégiou ECB je udržať infláciu v eurozóne tesne pod hranicou 2 %. V dôsledku pandémie, lockdownov a prudkého poklesu dopytu, inflácia dokonca klesla na začiatku 2021 pod túto hranicu (Graf 1).

Graf č. 1 Vývoj HICP, medziročná zmena, mesačné dáta

Pozn. merané v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien

Zdroj: Eurostat

Slovensko aktuálne čelí dopytovej aj nákladovej inflácii, medzi ktorými je úzka spojitosť. Za určitých okolností dochádza k ich prepojeniu, resp. jeden typ prechádza do druhého.

Dopytová inflácia sa dá vyvodiť z faktorov, ktoré tvoria agregátny dopyt. Sú to výdavky za našu spotrebu, investície, vládne výdavky štátu a čistý export. Mnohí teoretici jednotlivých makroekonomických škôl sa zhodujú v názoroch, že podstatou dopytovej inflácie je príliš vysoká úroveň výdavkov vzhľadom na danú ponuku tovarov, to zn. že priveľa výdavkov „naháňa“ príliš málo statkov.

Nákladová inflácia vzniká na trhu na strane ponuky, napríklad v dôsledku prudkého rastu miezd alebo cien ropy, energií a i.

Okrem uvedených faktorov, nárast inflácie je ovplyvnený aj „očakávaním cenového vývoja“, v dôsledku ktorého sa vytvárajú neefektívne opatrenia, ktoré infláciu a celú situáciu ešte viac komplikujú.

Príčiny dopytovej inflácie:

Zvyšovanie vládnych výdavkov počas COVID pandémie prostredníctvom sociálnych dávok a príspevkov z Národného projektu Prvá pomoc I. a II.) malo za následok zvyšovanie deficitu a zadlženosti krajín. Na druhej strane finančná pomoc poskytnutá občanom mala za následok zvýšenie dopytu, no zároveň stagnáciu ponuky, čím sa prehĺbil rozdiel medzi dopytom a ponukou na trhu tovarov, následkom čoho vzrástli ceny tovarov a služieb.
Rýchle znovuotváranie ekonomiky po ústupe pandémie – nárast spotreby. Ľudia začali míňať viac peňazí na služby (cestovný ruch, reštaurácií a iných typov služieb), čo sa premietlo do zvyšovania cien.

Príčiny nákladovej inflácie:

Omeškanie dodávok zo zahraničia (nedostatok lodných kontajnerov) a nedostatok vstupných surovín a materiálov mali za následok zvyšovanie cien vstupov a finálnych produktov spotrebiteľov (podniky/domácnosti);
Podnikatelia v oblasti služieb (cestovného ruchu, reštaurácií a iných typov služieb)
po naštartovaní ekonomiky reagovali na rastúci dopyt zvyšovaním cien;
Nárast cien energií, ktorých nárast neskôr znásobila aj vojna na Ukrajine (ceny ropy, plynu a elektriny rastú na celom svete).

Dopady sociálnych balíčkov na infláciu:

Rast príjmov obyvateľstva vedie k nárastu cenovej hladiny, pretože ľudia viac nakupujú a spotrebovávajú, inak povedané stimulujú agregátny dopyt (expanzívna fiškálna politika v čase recesie v podobe sociálnych balíčkov zároveň urýchlila obeh peňazí v ekonomike; pokiaľ sú zvýšené príjmy minuté v domácej ekonomike cez fiškálne multiplikátory, ktoré naštartovali ekonomiku a mierne zvýšili ceny);
Po pandémii a zrušení pravidiel obmedzenia pohybu ekonomika zaznamenala nárast spotreby, zvýšený dopyt (spotreba domácností vzrástla medzikvartálne v Q1 2022 o 4 p.b.), ktorý takisto tlačil ceny smerom nahor (dopytová inflácia). Okrem uvedeného, bol prítomný aj anticipovaný efekt očakávanej vyššej miery inflácie (napr. vyššie ceny služieb v gastro sektore a cestovnom ruchu);
Vyššie vládne výdavky v podobe sociálnych balíčkov v hodnote 1,2 miliardy eur budú mať za následok iba veľmi mierne zvýšenie inflácie; RRZ neočakáva žiadny významnejší vplyv na makroekonomický vývoj; v dlhodobom horizonte tak prijatie navrhovaných legislatívnych zmien prispieva k zhoršeniu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti o 0,7 % HDP;
Tento nízky nárast cien nebude negovať pozitívny efekt pomoci pre obyvateľov;
Z horeuvedeného vyplýva, že sa netreba obávať roztočenia tzv. inflačnej špirály, teda situácie, kedy by ďalšie peniaze v systéme naštartovali dopyt, ktorý by opäť zvýšil ceny produktov.

Čo sa dialo s cenovou hladinou očami ekonomickej teórie za posledný rok – učebnicovým štýlom

Model ekonomiky, kde:
P – cenová hladina
Y – národný produkt (súhrn výrobkov a služieb vyrobených s použitím výrobných faktorov danej krajiny za sledované obdobie)
AD – agregátny dopyt (celkový dopyt po tovaroch a službách v danej cene a danom čase) AD = C (spotreba) + I (investície) + G (vládne výdavky) + NX (čistý export = import – export)
AS – agregátna ponuka (súhrn statkov, ktoré sú výrobcovia ochotní vyrábať a ponúkať za danú cenu v danom čase), závisí od úrovne cien, úrovne nákladov a od výrobnej kapacity
Rovnováha v ekonomike, kde P_e je rovnovážna cenová hladina a Y_e je rovnovážny národný produkt.

1. fáza – pandémia Covid a opatrenia na zmiernenie pandémie

Obmedzenie ponuky, nedostatok komponentov do výroby.
Krivka agregátnej ponuky (AS) sa posunula doľava (AS₁) , čo malo za následok zvýšenie cien (P₁) a zníženie produkcie v ekonomike (Y₁).
Zároveň sa v roku 2020 znížila aj súkromná spotreba domácností, ktorá by posunula krivku AD doľava v prvej vlne, avšak v druhej vlne už vidno nárast cenovej hladiny (v 2020 bol HICP 2 %, v 2021 2,8 % a mal narastajúcu tendenciu v posledných mesiacoch roka) z dôvodu, že cenová hladina vždy reaguje s oneskoreným účinkom.

2. fáza – Opatrenia na zmiernenie pandémie a oživenie ekonomiky·

Vládne výdavky v podobe ekonomickej pomoci „naliali“ peniaze do ekonomiky (G) – krivka agregátneho dopytu (AD) sa posunula doprava (AD₁);
S oživením ekonomiky ľudia zvýšili svoju spotrebu (C), narástol agregátny dopyt a vzrástli ceny (P₂), tento krok taktiež naštartoval produkciu v ekonomike cez tzv. výdavkové multiplikátory (vláda minula 1 euro, ktoré ľudia niekoľkokrát otočili prostredníctvom kúpy tovarov a služieb);
Navyše, ľudia začali reagovať na avizované zvýšenie cien energií zvyšovaním dopytu po tovaroch, aby sa predzásobili, čo viedlo k ďalšiemu zvyšovaniu cien.

3. fáza – vojna na Ukrajina

Krivka agregátnej ponuky sa posunula ešte viac doľava (AS₂), ceny energií a ostatných cien vstupov do výroby sú mnohonásobne vyššie;
Vojna na Ukrajine ceny energií zvýšila a priniesla na trh nedostatok určitých komodít, importované ceny vzrástli (P₃).

4. fáza – protiinflačné opatrenia pre domácnosti a firmy

Schválená jednorazová pomoc rodinám a nízkopríjmovým domácnostiam ako forma vládnych výdavkov má za následok zvýšenie množstva peňazí v ekonomike (za predpokladu, že monetárna politika ešte nie je reštriktívna, a ľudia peniaze naďalej míňajú);
Agregátny dopyt sa posunie smerom doprava (AD₂), ceny (P₄) a celkový produkt ekonomiky (Y₄) mierne narastú. Posun AD však bude menší, pretože pomoc je jednorazová a disponibilný príjem domácností vzrastie o menšie percento ako miera inflácie.

Ako von z tejto šlamastiky – návod na prežitie

V skratke, do systému bolo prostredníctvom rôznych opatrení, ako napr. sociálne balíčky, či nízke úrokové sadzby, „naliate“ veľké množstvo peňazí. Zároveň prebieha súťaž obmedzeného množstva produktov a služieb. Za vyššie ceny. Čím skôr dokážeme znížiť množstvo peňazí v obehu, tým skôr ceny poklesnú. Pozrime sa teda na to, čo môže urobiť štát a spotrebitelia.

Ako môže štát znížiť súčasnú vysokú infláciu?

Stimulovanie agregátnej ponuky, podpora konkurencieschopnosti a exportu do zahraničia (AS + NX)
Finančná pomoc kľúčových odvetví hospodárstva, ktoré by stimulovali nárast produkcie a zamestnanosti. V opačnom prípade hrozí stagflácia, kedy národný produkt klesá/stagnuje, nezamestnanosť je vysoká, cenová hladina rastie, a vývoz produktov a služieb vyvezie časť peňažnej zásoby do ostatných krajín EÚ. V prvom rade je potrebné podporovať podniky, ktoré nie sú montážnymi dielňami, závislé od výrobných faktorov zo zahraničia, ale vytvárajú vlastný aplikovaný výskum (technologické centrá), produkujú inovácie (ekologické inovácie a inovácie produktov a služieb v kreatívnom priemysle). Tieto typy podnikov by sa v priemyselnej stratégii stali kľúčovými odvetviami s vysokou pridanou hodnotou. Financovanie je naplánované prostredníctvom finančných nástrojov z Plánu obnovy a odolnosti 2021-2027 (strategický cieľ VEDA, VÝSKUM, INOVÁCIE), ale aj z Operačného programu Slovensko 2021-2027). Okrem toho, netreba zabúdať ani na nárast produkcie kľúčových zahraničných investorov, ktorí majú u nás vysoký podiel na HDP, zamestnanosti a podiel exportu do zahraničia. Tieto typy podnikov sú najčastejšie podporované nástrojmi regionálnej investičnej pomoci. Aj to je jeden zo spôsobov, ako môžu podniky „vyviezť infláciu“ do zahraničia.
Z dlhodobého hľadiska, v nadväznosti podporu RDI a priemyslu v SR, by mohla byť táto myšlienka podporená v reforme rozvoja konkurencieschopnosti krajiny a podpory exportu SR.
Vytvárať prebytkové rozpočty v čase expanzie (G), teda zamerať sa na cielenú pomoc pre najviac ohrozené skupiny obyvateľov a nerozdávať peniaze ľudom, ktorí si ich sami dokážu zarobiť a existenčne ich nepotrebujú. Vytváranie celoplošných opatrení v časoch dvojcifernej/vysokej inflácie totiž vyvoláva väčší nárast cien, deficit a kumuláciu deficitov, ktoré generujú vládny dlh krajiny;
Poskytnutie investičných stimulov v najmenej rozvinutých oblastiach s vysokou mierou nezamestnanosti, aby sme podporili zamestnanosť najviac rizikových skupín zasiahnutých infláciou;
Pokračovať v budovaní stratégie alternatívnych zdrojov energie SR smerom k nižšej energetickej závislosti od Ruska – teda úspešná implementácia Národnej vodíkovej stratégie, investície do slovenských podnikov s účasťou na Hydrogen Strategy do výstavby vodíkových tovární podľa vzoru Nemecka za účelom produkcie alternatívnych zdrojov energie (zakladanie vodíkových klastrov), pokračovanie vo financovaní Národného projektu Zelená domácnostiam (SIEA, MH SR) v ďalšom programovom období, pokračovanie vo financovaní a plnení ostatných cieľov nízkouhlíkovej stratégie rozvoja SR do roku 2050.

Ako môže ECB znížiť celkový objem peňazí v obehu?

Mnohí analytici tvrdia, že ECB nemôže zdvihnúť úrokové sadzby, lebo by sa EÚ dostala do fázy recesie. Pád do recesie nás však čaká tak či onak. Ide však aj o to, s akou vysokou infláciou, pretože od toho budú závisieť jej negatívne účinky;
Vieme, že tlač ďalších peňazí v eurozóne bude podporovať rast inflácie, a zároveň ECB proporcionálne nezvyšuje úrokové sadzby, aby zabránila recesii, čo má za následok vysoký nárast cien. ECB by teda mala dvíhať úroky a sťahovať peniaze (likviditu) z obehu, aby znížila celkovú spotrebu a kúpyschopnosť luxusných statkov a služieb, ktoré v čase dvojcifernej inflácie nepotrebujeme.

Akým spôsobom dokážeme my spotrebitelia ovplyvniť znižovanie cien

Presun peňazí zo spotrebných účtov do investičných produktov,
Investície do nehnuteľností: keďže ceny nehnuteľností stále rastú rýchlejším tempom ako inflácia (hoci úrokové sadzby v bankách sa dvíhajú tiež), sú stále dobrou investíciou. Kúpa či predaj nehnuteľnosti však teraz veľmi záležia od regiónu a dopytu/ponuky po nehnuteľnostiach v ňom.
Zváženie potreby spotrebného úveru, keďže súčasná doba je najmenej vhodná doba na zbytočné zadlženie sa.

Názory vyjadrené v článku nemusia nevyhnutne predstavovať oficiálnu pozíciu Úradu vlády Slovenskej republiky. Cieľom blogov ISA je podnecovať a zlepšovať odbornú a verejnú diskusiu na aktuálne témy.

[1] Dostupné online na: https://www.imf.org/en/Publications/fandd/issues/2022/03/Future-of-inflation-partI-Agarwal-kimball

[2] Zákon č. 57/2018 Z. z. o regionálnej investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

[3] Aktuálne je zapojený 1 slovenský podnik dostupné na: https://h2v.eu/hydrogen-valleys?populate=&field_ch_1_q_10_value=SK . Ostatné vodíkové údolia: https://www.h2v.eu/hydrogen-valleys

[4] https://nvas.sk/