Ukradli drahý „rádioaktívny“ prístroj. Už sa však našiel. Happy end? To sotva.
Z jednej z bratislavských vysokých škôl nedávno zmizol drahý prístroj. Krátko po zverejnení správy o krádeži sa však rýchlo našiel niekde za Bratislavou. Polícia miesto nálezu nezverejnila. Zvláštnu popularitu si táto udalosť získala najmä vďaka tomu, že súčasťou prístroja bol aj malý zdroj rádioaktívneho žiarenia.
Nebudeme zneužívať túto nepríjemnú udalosť na poukazovanie zabezpečenia rôznych prístrojov a iných vecí pred krádežami na vysokých školách. Zastavme sa skôr nad spôsobom, ako o tejto udalosti píšu niektoré médiá. Napríklad denník Nový Čas informoval čitateľov, že: „Dlhoprstí zavítali na Prírodovedeckú fakultu UK a ukradli tam rádioaktívny spektrometer za 200-tisíc eur.“ Redakcia tohto denníka sa zrejme domnieva, že každá vec, ktorá obsahuje nejakú rádioaktívnu látku, je rádioaktívna. Podľa nej to zrejme platí aj o desiatkach iných rôznych prístrojov a zariadení, ktoré sa používajú na všeličo možné. Napríklad na protipožiarne detektory v našich budovách. To, že veľká časť hmotnosti tohto ukradnutého, takmer dvestokilového spektrometra pripadá na olovené tienenie zamedzujúce úniku žiarenia, je pre ňu asi dosť nepodstatným faktom. Možno by sme sa mohli povzniesť nad touto „maličkosťou“, ale keď si už všímame tie zahraničné hoaxy, všimnime si aj tie naše. Poľahčujúcou okolnosťou v tomto prípade je aspoň absencia zámerného škodenia tak, ako napríklad v prípade tých ruských.
Keď už sa na Slovensku niečo ukradne, malo by to mať pre bulvár čo najvyššiu cenu. Súčasná cena tohto starého spektrometra je však iba zlomkom jej nadobúdacej hodnoty. Inou otázkou je, akú cenu bude treba zaplatiť za jeho opravu, prípadne, veľmi pravdepodobne, za kúpu úplne nového. Takže problémy vyplývajúce z tejto krádeže výrazne presahujú túto zostatkovú hodnotu.
Rozdiel medzi strojom a prístrojom
Snáď najmenším prehreškom rôznych informačných portálov v tejto udalosti je zámena slova „prístroj“ za slovo „stroj“ („zmizol stroj za 200 000 eur“). Keďže ich pravdepodobne čítajú aj školopovinné deti, nebude asi nadbytočná a snáď aj trochu ironická poznámka, že kým prístroj slúži predovšetkým na meranie alebo snímanie niečoho, tak stroj niečo vyrába. Napríklad zmrzlinu alebo súčiastky do automobilov. Náš scintilačný kvapalinový spektrometer môže napríklad merať koncentráciu jedného z rádioaktívnych izotopov jódu pochádzajúceho z rôznych zdrojov, ale využiť ho na výrobu hygienických vreckoviek nemožno.
O kradnutí na vysokých školách
Zmizol teda spektrometer. Na prírodovedných a technických vysokých školách možno ukradnúť asi všeličo, avšak atraktivita rôznych meracích prístrojov je pre väčšinu zlodejov takmer nulová. Je preto dosť komická predstava, že ho ukradla napríklad nejaká Filoména D. z piateho poschodia jedného petržalského paneláku, aby vo svojom voľnom čase konečne mohla sledovať koncentráciu izotopu 129I v odpadoch z atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Podľa Mária Kerna, riaditeľa odboru envirokriminality na Prezídiu policajného zboru SR, „nie je to prvý prípad tohto druhu. Stalo sa už aj v minulosti, že možno z neznalosti (niekto) odcudzil takýto prístroj“. Iste, stávajú sa rôzne pozoruhodné zmätky pri presúvaní prístrojov medzi jednotlivými pracoviskami vysokých škôl, no toto asi nebude ten prípad. To, že niekto zorganizuje akciu, na ktorej sa podieľajú minimálne štyria ľudia, ktorí si vyberú z uzavretého skladu práve tento takmer dvestokilový prístroj a využijú nekontrolovaný vstup do budovy vďaka rekonštrukčným prácam, si vyžadovalo mať zopár dobrých interných informácií a asi aj nejaké kľúče od skladu. Ak profit z tejto veľmi riskantnej akcie mal byť necelých 100 eur za olovo v ňom, išlo o dosť „úbohý podnik“. Tu by však niekto mohol poznamenať, že vzájomne konkurujúcim pracoviskám na vysokých školách by sa mohlo „inde“ páčiť všeličo, avšak problémom je, že aj prípadný úspešný „transport“ nejakého väčšieho prístroja sa nijako nedá utajiť.
Dá sa predpokladať, že polícia vďaka rýchlemu nálezu nášho spektrometra už páchateľov má a o ich „podujatí“ bude verejnosť informovať. Možno sa od nich dozvie všeličo zaujímavého. Avšak už bez ohľadu na to, ako sa to všetko zomlelo, je veľmi nepravdepodobné, že hlavní aktéri prístroj pri tejto akcii nezničili. Vo všeobecnosti totiž platí, že transport väčšiny sofistikovaných meracích prístrojov vyžaduje špeciálne podmienky so špecifickým spôsobom balenia. V tomto prípade k nim patrí presun v horizontálnej polohe s vylúčením otrasov. Ťažko očakávať, že páchatelia si tieto podmienky vopred niekde naštudovali.
O nekradnutí a plytvaní
Veľká publicita krádeže spomenutého prístroja súvisí predovšetkým s tým, že podobné udalosti sú na vysokých školách dosť zriedkavé. Takže napriek tejto veľkej individuálnej škode, nepredstavujú na vysokých školách takéto krádeže asi veľký všeobecný problém.
Na rozdiel od toho, omnoho väčším problémom je, že mnohé drahé prístroje sa využívajú spôsobom, ktorý by si asi žiaden súkromný podnikateľ nemohol dovoliť. Teda výstižnejšie, ide skôr o ich nevyužívanie. Existujú dokonca prípady, keď prístroj alebo zariadenie nikdy použité neboli a po niekoľkých rokoch sa odpísali nevybalené. Tento paradox takmer trvalej finančnej „podvýživy“ školstva na jednej strane a plytvania zdrojmi na strane druhej, má viacero príčin. Väčšinou súvisia so zlou spoluprácou jednotlivých pracovísk a jednotlivcov.
O vyhadzovaní starých prístrojov
Zaujímavou témou je vyhadzovanie starých použitých prístrojov. Je jasné, že každá škola sa ich musí pravidelne zbavovať. Na druhej strane, mnohé z týchto prístrojov a zariadení sú skutočnými vedecko-technickými klenotmi, často s veľkou edukačnou hodnotou. Totiž, na rozdiel od tých súčasných, princíp ich fungovania je mnohokrát zrejmý z ich konštrukcie. (Typickým príkladom sú rôzne staré analytické váhy.) V tých šťastnejších prípadoch niektoré zo starých prístrojov skončili v technických, prípadne iných múzeách. V mnohých iných však nenávratne skončili v zberných surovinách. Ak sa tak nestalo, väčšinou iba vďaka iniciatíve a osobnému nasadeniu niekoľkých málo ľudí, ktorí si ich cenu jasne uvedomovali. Práve vďaka nim sa stali mnohé priestory vysokých škôl omnoho zaujímavejšími. Naopak, niektoré z nich akoby nemali žiadnu históriu, pretože uprednostnili prenájom svojich voľných priestorov rôznym firmám a spoločnostiam. V tomto ohľade sa však asi mohol nájsť nejaký rozumný kompromis.
Zhodou okolností práve Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského (PRIF UK) takýto kompromis našla. Vďaka tomu v jej priestoroch možno nájsť mnoho veľmi zaujímavých prístrojov a zariadení*. Ktovie, či sa k nim časom nepridá aj ukradnutý spektrometer.
*Pohľad na niektoré priestory vyčlenené pre staré vedecké prístroje a zariadenia na PRIF UK možno nájsť na tejto adrese: https://fns.uniba.sk/jesenak_spomienky/
Citované zdroje
