Denník N

Sloboda, vznešenosť, stádo, dav a Nietzsche

Teda nie dlhý blog, kde hlavná myšlienka je vlastne z čítania – po dlhšej dobe – diela (výborného) – Tak pravil Zarathustra (F. Nietzsche)- Pýta sa ten, ktorý parafrázuje vrcholné diela a myšlienky ľudstva, ten, ktorý chce pozitívne smerovať človeka, most, od zvieraťa k tomu „presahu“ človeka, ku kreatívnej a vznešenej bytosti, ktorá nehľadá v „malom“ svoje zdôvodnenie. V princípe, myšlienka V. E. Frankla, kde vraví, aby sme sa vždy vedeli rozhodnúť a volili si dôstojné prežívanie stavu žitia, údelu, ktorý máme, je podobná. Nepopierať život, ale pritakať mu. Otázka, ktorá ma „máta“, keď sa hovorí o hodnotách slobodného sveta, …je tá, či naozaj závislosť od hmoty, od plynu, spaľovania, konzumu…je „ukazovateľ“ slobody. Nepripustíme, aby štát, „svet“, i slobodný svet, nahrádzal našu slobodu, aby sme seba vymenili za svet. Veď svet je určitá projekcia…hm…

A samozrejme, nehovorím, že sa máme „odstrihnúť“ od plynu, od výroby, práce, možnosti tvoriť dielo…a že máme „uhynúť“, prepúšťajúc miesto pod slnkom iným…tým, ktorí budú i naďalej vyrábať, spotrebovať v  priestore ponuky a dopytu, tvorby hodnôt….

A čo teda píše samotný – svojim spôsobom – i štýlom písania, vedomosťami, geniálny Fridrich N.?

 

„4lovek je natiahnutý povraz medzi zvieraťom a nadčlovekom -povraz nad priepasťou.“

Tu pojem „nadčlovek“ sa často – v bežnom stave nevzdelania – sa vykladá mylne… (poznámka).

Rozpráva autor k svojmu srdcu a ukazuje na dav ľudí, vraví, že sú pyšní. Pýta sa, načo sú pyšní? Odpovedá, že na svoje vzdelanie …vďaka nemu sa povyšujú nad pastierov kôz.

A teda otázne je, možnosť zamyslenia, čo pozitívneho má „zdravý sediak“, či „pastiera kôz“, čo je to, čo je múdrym postojmi k životu, čo je to, na čo naozaj netreba mať akademické vzdelanie, titul z „pofidérnej“ vysokej školy, čo nás žiaľ školy celé desaťročia neučia – čo nás učí skôr život sám,, inteligencia, …či inteligibilita…pochopenie, „hlad po porozumení…vnímanie spojitosti nás s prírodou, so svetom…s ľuďmi…bez ega a pýchy…

„Kto tvorí, hľadá si druhov, a nie mřtvol, ani stád, ani veriacich. Kto tvorí, hľadá si spoločníkov tvorenia, ktorí nové hodnoty píšu na nové dosky.“

Nadčlovek je vlastne človek, ktorý prechádza procesom sebarealizácie, sebaaktualizácie, kreatívny, otvorený životu, odvážny, srdečný (netrpí resentimentom), vznešený ten, ktorý je v procese „zániku“ človeka, ktorý je mu známy – možno výchovou – ako „správny model“…má silu, má názor, pravdu,..nemusí to všetko nechať na tzv. odborníkov, kde v danej hre spoločnosti, mu to, kto je odborník, povie spoločnosť cez média..odborník, vedec, človek bieleho plášťa, tu hrá skôr rolu novodobého kňaza, určuje vieru, v čo veriť…

„Buďme hrdí na svojho nepriateľa, potom sú úspechy vášho nepriateľa i vašimi úspechmi.“

A teda ilúzia toho, že vedenie vojny, vyrábania zbraní, predaja zbraní, následného ničenia a následnej potrebnej obnovy…je na niečo dobrá, ..ak si nevážime nepriateľa, ak nie je určitý rešpekt a snaha pochopiť, dohodnúť mier…je „chorá“.  „Nepriateľ“ vlastne zrkadlí skutočný stav nás samých…čo teda hovorí o nás fakt, že sa mesiace nesnažíme riešiť dohodu, rozhovory, mier? čo hovorí o nás fakt, že nie sme ochotní byť k sebe úprimní, pravdiví, ktorickí, že selektujeme zlo z koša všetkých zlých činov, ktoré sa priebežne na svete i v nás vyskytujú? Komu to prospieva? Teda, „vaša láska k životu, nech je vám láskou k vašej najvyššej nádeji, a vaša najvyššia nádej nech je najvyššia myšlienka života!“

 

 

 

Teraz najčítanejšie