Denník N

Jana Teleki a jej spoveď po 17-ročnom prenasledovaní

Janu Teleki sme pred rokom zháňali, chceli sme s ňou v OZ Proti korupcii urobiť diskusiu. Márne. Nebrala telefón, neozývala sa na emaily. Prosto stratená. Tento rok sa mi ozvala, či by som jej neurobil fotku do pripravovanej knihy.

Získala si ma – napriek podlomenému zdraviu, svojou bojovnosťou a zápalom pre pravdu. Jana Teleki – novinárka, ktorá sa stala “ slávnou“ bojom s mocenskými štruktúrami v Považskej Bystrici v období Mečiara. Vo vtedajšom týždenníku Aspekt uverejnila satiru s názvom Mestečko malebné, kde ironicky pranierovala vtedajšieho primátora Ing. Ľuboša Lackoviča. Vyrušili ho najmä slovné spojenia : „poslanci nevládnu, vládne nám primátor“ a majetok mesta rozkradol takmer celý. Od roku 1998 do roku 2014 odolávala trom trestným konaniam a priam sofistikovanej poľovačke na jej osobu… Jana Teleki v roku 2013 utiekla do zahraničia a proti nezmyselnému trestnému konaniu bojovala formou blogov na SME, neskôr v denníku N. Dnes je stíhanie autorky zastavené a Jana Teleki vydáva knihu s názvom „Keď satira zabíja“. Robím s ňou rozhovor, kde inde ako do Denníku N.

V októbri 2013 ste utiekli do Čiech. Ako hodnotíte spätne svoje rozhodnutie?
V danom okamihu to bolo jediným rozumným riešením vzniknutej situácie. Proti obvineniu odôvodnenému mojou predstavou o absolvovaní jedenásťročného trestného konania nebol spôsob obrany. Naviac boli porušené všetky moje procesné práva a očakávala som to najhoršie. Zostať na Slovensku bolo seba zničujúce.

Mali ste dva spisy z dvoch trestných konaní, dve právoplatné rozhodnutia v jednej trestnej veci a právoplatný rozsudok z jedenásťročného konania zastaveného pre prekážku rozhodnutej veci. Prečo bola medializácia týchto skutočností pre Vás tak nebezpečná?
Rozhodnutia, ktorými som disponovala, boli bezpredmetné, politická objednávka bola jednoznačná… Kolúzna väzba a likvidácia cestou psychiatrie ako jediná cesta ako spochybniť akékoľvek moje vyjadrenie. V minulosti aj do budúcna.

Kto si dnes a akým spôsobom dovolí zneužiť psychiatriu?
Zneužívanie psychiatrie nie je v súčasnosti ničím výnimočným, ani ojedinelým. Orgány činné v trestnom konaní v ktoromkoľvek štádiu bežne zneužívajú znalcov z odboru psychiatria na vydávanie posudkov, ktoré nemajú oporu v zákone. V konečnom dôsledku špinavú nadprácu vykonajú lekári špecialisti . Od vydávania posudkov, stanovovaní diagnóz, ktorou osoby nikdy netrpeli až po liečbu v zatvorených oddeleniach psychiatrických kliník.

Čo vás priviedlo na myšlienku viesť trestné konanie cez blog?
Najprv to bola bezmocnosť, uvedomovala som si , že ak chcem aby konanie zastavili bez mojej prítomnosti a môjho vypočutia, musím jednoducho nezmyselné rozhodnutia komentovať cestou blogu do doby,  kým panstvo nerezignuje a konanie nezastaví. Neskôr to bola ohromná podpora komunity diskutérov, s množstvom podobných príbehov, ktoré ešte aj teraz spracovávam .

V júli 2014 zastavili aj tretie trestné konanie s odôvodnením , že ste sa trestnej činnosti  nedopustili. S akými pocitmi ste prijali rozhodnutie o zastavení trestného konania? 
Po takmer sedemnásťročnom šikanovaní chladnokrvne , bez emócií … uvedomila som si, že nadišiel čas satisfakcie a podávania žalôb voči Slovenskej republike za nezákonné a nesprávne rozhodnutia štátnych orgánov a začala som pripravovať materiály vhodné na knižné spracovanie.

Vo februári tohto roku ste zaslali pracovnú verziu knihy generálnemu prokurátorovi , ako sa zachoval JUDr. Čižnár?
JUDr. Čižnárovi bola kniha doručená do podateľne spolu s trestným oznámením…  avšak do dnešného dňa generálna prokuratúra nezaslala ani oznámenie, že podnet prijala.

Pred niekoľkými dňami spoločnosť Tepis, v ktorej ste spolukonateľom, vydala  knihu „Keď satira zabíja“ . Je len o troch trestných konaniach, ktoré nemali oporu v zákone, alebo ide o viac?
Absolvovala som množstvo stretnutí s vydavateľmi, kde mi bolo vysvetlené, že kniha nie je vhodná pre slovenského čitateľa, respektíve slovenský občan nepochopí obsah knihy a slovenský knižný trh nie je pripravený na štýl podania príbehu a samotný význam porušovania práv. Ani vydavatelia nechceli ísť do zverejnenia skutočných mien, udalostí a faktov, bolo to pre nich niečo nové – v skutočnosti je to ale len môj skutočný príbeh, ktorý už v dobe blogovania odkryl oveľa väčší perimeter zneužívania právomocí.

Od začiatku však bolo jednoznačné, že vydavatelia, ktorí spravidla na stretnutia priniesli so sebou skvosty vydané v päťsto kusovom náklade, s podporou ministerstva kultúry a spriaznených podnikateľov, knihu vydávať nebudú. Väčšina z nich mala svojich známych a svoje záujmy.

Máte pocit, že ich odrádzali prípadne žaloby, ktorým by po vydaní knihy mohli čeliť?
Problém pre väčšinu bol obsah, do ktorého mali záujem výrazným spôsobom zasiahnuť. Vydala som knihu o sofistikovanej trestnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, respektíve o trestnej činnosti policajtov, sudcov a prokurátorov, ktorí sa podieľali od roku 1998 do roku 2014 na mojom šikanovaní . Právna gramotnosť a konflikt záujmu vyradila väčšinu vydavateľov a od určitého štádia som prestala vyhľadávať medzi nimi.

Hovoríte o trestnej činnosti, ale podľa rozhodnutia o stiahnutí obžaloby, obvinenia, rozsudkov či rozhodnutí sa jednalo o nesprávny výklad zákonov a procesné chyby…
Ak Slovenská republika preukáže, že zástupcovia štátu sú negramotní  a trpia duševnou chorobou, bude možné ich konanie nazvať procesnou chybou.

Konkrétne…
V priebehu celého konania sa predstavitelia moci odvolávali na sťažnosť JUDr. Loduhovej , ktorá nebola podaná a rôzne časti rozhodnutia čítali nesprávne.

V knihe kritizujete predstaviteľov moci s nezanedbateľným vplyvom v justícii a politikov naprieč celým politickým spektrom…
Hodnotím stav z pohľadu osoby, ktorá v priebehu sedemnásť rokov intenzívne čelila trom nezákonným konaniam a popisujem, okrem iného postoje politikov, ktorí o kauze vedeli, mali zo zákona konanie zastaviť a z nezistených príčin konanie nezastavili .

Nemáte pocit, že vám chcú dať punc večne nespokojnej sťažovateľky?
Ak sú popreté ľudské práva, procesné práva obvinenej či obžalovanej, tak je na mieste využiť všetky opravné prostriedky dané zákonom. O tom bol môj prípad, že absolútnou bezcitnosťou a aroganciou boli moje práva ignorované a spravodlivosť unikala. Neskôr, na konci konania, boli nezákonnosti voči mne potvrdené. A to je fakt a nie hystéria sťažovateľa.

Neuvažovali ste pri písaní knihy nad zmenou mien, prípadne zverejnením pozícií , či fiktívnych mien aktérov? Či už kvôli vlastnej bezpečnosti alebo iným rizikám?
Ani na moment, s touto myšlienkou laškovali vydavatelia. Prekážali im mená , funkcie a niektorí dokonca navrhovali zúžiť rozsah knihy na opis tretieho trestného konania, čo bolo pre mňa neprijateľné, to bol vlastne dôvod prečo vydavateľom knihy je spoločnosť, v ktorej som konateľom.  Trestnú činnosť páchali orgány výkonnej moci ako zástupcovia štátu, preto považujem za potrebné dopriať im popularitu, akej sa dostalo mne po zadržaní a zavlečení na psychiatriu. Oni sa musia vysporiadať so svojimi prísahami , ktoré porušili a tie pre istotu citujem hneď v úvode knihy.

Stretol som sa s názorom, že vydanie súvisí s tvojim rozhodnutím zasiahnuť do predvolebného boja, a kniha je istou formou pomsty…
Hlúposť. Takéto ambície nemám a boli by aj nereálne. Fakt, že kniha vychádza v predvolebnom období považujem za zhodu náhod… Skôr je bodkou za takmer sedemnásť ročným šikanovaním orgánmi moci. Som presvedčená, že zavádzanie komunistických manierov z päťdesiatych rokov a štb.  praktík nemá miesto v členskom štáte EÚ. Zamlčovanie  trestnej činnosti orgánov činných v trestnom konaní marazmus v spoločnosti iba prehĺbi. Ak nejaký nádejný politik sa predsa len nájde priamo alebo v kontexte, musí sa tým vysporiadať jeho svedomie a nie moje.

Neobávate sa prípadných žalôb a trestných oznámení?
Nie,  obsah mojej knihy je postavený na zvukových záznamoch  z výsluchov, pojednávaní, zápisniciach, predvolaniach, legálne získaných listinách a predovšetkým rozhodnutiach vydaných orgánmi činnými v trestnom konaní.

Čo považujete za najväčšie sklamanie, prinesené tretím trestným konaním?
Fakt, že na mojej likvidácii sa podieľali lekári špecialisti, a osobnú skúsenosť so zneužívaním psychiatrie v trestnom konaní . O nič menším sklamaním nebola zbabelosť novinárov.

Téma psychiatrie vás zaujala natoľko, že chystáte na túto tému knihu?
Prvé reakcie na knihu boli nad očakávanie. Ale už predtým som bola zavalená tragickými prípadmi zneužívania psychiatrie, ktoré boli iniciované z rôznych dôvodov proti bezbranným ľuďom a vždy k tomu boli zneužité úradné postupy polície, či súdov. Nie je to však môj príbeh, preto overenie, spracovanie a vyhodnotenie informácii je mimoriadne náročné a veľa vecí si musím odkonzultovať s odborníkmi , takže skôr ako v marci-apríli do tlače nepôjde.

Máte nejaký odkaz čitateľom?
Aby verili sami sebe a neskláňali hlavu pred autoritou keď vidia zneužitie moci. Najmä v dobe otvorených informácii, aby konfrontovali darebákov s verejným názorom.

Spracoval: Ľubo Bechný

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie

Ľubo Bechný

Ľubo Bechný

Som človek, ktorý sa búri, keď sa deje krivda inému človeku.