Denník N

Ako je možné spojiť to, že si katolík s tým, že si progresívec?

Za posledný mesiac, počas ktorého som sa viac venoval téme kresťanistických ideologických vplyvov v našej spoločnosti, som dostal tisíce reakcií. Ako obvykle, väčšina reakcií boli jednoduché lajky a srdiečka, pretože tak fungujú sociálne siete – náš obsah sa najviac zobrazuje tým, o ktorých Facebook už dopredu vie, že by sa im mohol páčiť. Prišli však aj desiatky spýtavých reakcií od ľudí, ktorí ma možno predtým neregistrovali alebo len nevedeli, že som aj praktizujúci kresťan, aj členom strany Progresívne Slovensko.

Za posledný mesiac som si vymenil stovky správ a komentárov s ľuďmi, ktorí sa mojim postojom čudovali, a to boli predovšetkým ďalší veriaci kresťania. Tí často trvajú na tom, že nie je možné sa priateliť s progresívcami, tobôž nie k nim patriť, ak je človek naozaj skutočným kresťanom, ktorý sa snaží žiť podľa filozofie Ježiša Nazaretského. Trvalo mi viac ako mesiac, kým som dokázal identifikovať, kde presne vzniká tento zmätok a prečo majú ľudia pocit, že byť progresívcom, ktorý rešpektuje princípy liberálnej demokracie, Ústavy Slovenskej republiky a deklarácie ľudských práv, je v rozpore s kresťanstvom a jeho hodnotami. Naozaj som úprimne nechápal, prečo majú niektorí ľudia pocit, že sa to vylučuje.

Mnohí veriaci sú skutočne presvedčení, že žiadny politik, ktorý sa hlási ku kresťanstvu, nemôže podporovať hriešny spôsob života.
Ja napríklad podporujem slobodné mamičky a rodiny žijúce v kohabitáciách bez manželstva. Podporujem študentov žijúcich na internátoch a vrelo im všetkým odporúčam vakcínu proti vírusu HPV. Podporujem dostupnosť antikoncepcie, sexuálnu výchovu, zabezpečenie reprodukčných práv žien alebo zavedenie právne uznaných vzťahov homosexuálov, napríklad registrovaných partnerstiev alebo manželstiev.
Všetky tieto podporujem z hľadiska politiky a ako člen Progresívneho Slovenska. Ale je tu skutočne rozpor s mojou vierou?
Politika je predovšetkým remeslo, ak sa robí správne. Dnes to nie je veľmi populárny postoj, lebo veď ministrom už môže byť hocijaký ‚obyčajný‘ človek bez vzdelania a kvalifikácie, pokojne aj plagiátor, ale vo funkčných štátoch by malo platiť, že politika je remeslo, na ktoré musí byť človek odborne pripravený. Rovnako ako napríklad lekárstvo. A presne lekár je profesia, kde tiež tieto, podľa mňa úplne falošné, morálne dilemy vychádzajú na povrch.
Predstavme si, že som lekár, gastro-enterológ, a do ambulancie ku mne príde pacient. Muž, ktorý má zdravotné problémy, ktoré vznikli pri sexuálnom úraze typickom skôr pre homosexuálne vzťahy. Tento pacient potrebuje moju pomoc a ako lekár mám dve možnosti:
1) Vyšetrím ho, predpíšem mu najvhodnejšiu dostupnú liečbu a pošlem ho domov.
ALEBO
2) Vyšetrím ho, predpíšem mu najvhodnejšiu dostupnú liečbu a vysvetlím mu, ako môže svoj sexuálny život praktizovať čo najbezpečnejšie, ako môže minimalizovať zdravotné riziká, ako môže v budúcnosti predísť podobným úrazom, aby sa mu podobné nehody už nestávali.
Druhá možnosť je ideálna z hľadiska poskytovania lekárskej starostlivosti. Úlohou lekára nie je pacienta len liečiť, ale aj prispievať k prevencii ďalších ochorení a úrazov a celkovo zlepšovať jeho kvalitu života, pokiaľ je to možné. Lekár ako odborník si je vedomý, že životný štýl priamo vplýva na zdravie – šoféra kamiónu by mal lekár poučiť o tom, ako lepšie a zdravšie zvládnuť sedavý spôsob života, homosexuála treba zasa poučiť o bezpečnejších spôsoboch prežívania sexuality.
…keď však ten lekár poučí svojho pacienta o bezpečnejšej sexualite, možno by niektorí povedali, že tým automaticky aj podporuje jeho životný štýl, a tým sa spreneveruje kresťanskej viere.
Osobne si myslím, že takéto premýšľanie je tragicky smutné.
Pacient k lekárovi nejde hľadať kresťanské učenie, úlohou lekára v ambulancii nie je interpretácia biblických princípov. Lekár má predovšetkým poskytovať zdravotnú starostlivosť, a to v čo najvyššej kvalite, v záujme všetkých svojich pacientov. Nie len tých pacientov, ktorí v živote robia rovnaké rozhodnutia, ako by urobil on, a ktorí žijú takým spôsobom, akým by žil aj on.
Je povinnosťou každého lekára byť tým najlepším lekárom, akým môže byť, a to pre všetkých pacientov.
Rovnaký princíp pre mňa platí v politike.
Ja osobne žijem veľmi tradičným spôsobom života. Som členom tradičnej rodiny založenej na sviatostnom manželstve, s drahou manželkou sa zúčastňujeme života vo farnosti, od prvého dňa, kedy sme ešte ako študenti pred rokmi spolu začali chodiť, sa každý deň spolu modlíme . Vo všetkom sme maximálne tradiční.
Ale manželka je zdravotníčka a ja, keď budem veľký, možno raz budem politik. A našou úlohou nikdy nebude slúžiť len tým, s ktorými súhlasíme. Nepomáhame len tým, ktorí sa modlia rovnako ako my. Pomáhame všetkým.
Preto ako politik budem vždy presadzovať zákony, ktoré pomáhajú všetkým skupinám ľudí, aj tým, ktoré nežijú tak, ako by som si vybral ja sám. Pretože skutočná politika je remeslo, presne ako lekárstvo. A ani politik, ani lekár, nie sú na svojich pozíciách preto, aby niekoho moralizovali z pohľadu svojich osobných postojov. Sú tam preto, aby slúžili.
Som katolík.
A rád budem slúžiť aj ateistom, budhistom a aj tým, ktorých viera jednoducho nezaujíma. Pretože do služby prichádzame slúžiť a na tom nie je nič zložité.
Ak niekoho zaujímajú moje osobné pohľady na vieru či Bibliu, veľmi rád sa s nimi podelím mimo úradných hodín.
Ako politik a komentátor spoločenského diania však vždy budem trvať na tom, že všetci v tomto štáte sme si rovní, a preto všetkým patrí rovnaký rešpekt, rovnaká úcta, rovnaká zdravotná starostlivosť a rovnaké postavenie pred zákonom. Možno nedokážeme zaručiť, aby sto percent ľudí zo Slovenska išlo do neba, ale urobím všetko preto, aby sto percent ľudí zo Slovenska malo právo v tomto štáte žiť dôstojným životom, ktorý si sami zvolia.

Teraz najčítanejšie