Denník N

Tu sa neprikazuje, tu sa dotýka alebo Ako si to uvedomíš až potom

Samuel Pavlík z neziskovej organizácie Maják pre ľudí so sluchovým a zrakovým postihnutím.
Samuel Pavlík z neziskovej organizácie Maják pre ľudí so sluchovým a zrakovým postihnutím.

V živote prídu chvíle a momenty, kedy si pripadáte veľmi hlúpo. Ale tak naozaj hlúpo. Nie preto, že sa vám na ulici vyhrnie sukňa alebo vás pred kamarátmi nazve mama nejakou riadnou zdrobneninou. Skôr, keď si uvedomíte, že sa naozaj nemáte čo sťažovať…

Toto bude trochu slniečkové…

Už roky ako rodina podporujeme neziskovú organizáciu Maják. Ide o zariadenie pre hluchoslepých. Komunikovať s ľuďmi s takýmto postihom je isto náročné a možno povedať, že pre niektorých určite i nepredstaviteľné. To je i jeden z dôvodov, čo viedlo našich k podpore Majáku a jeho činnosti. Keď dokážeme vyhodiť toľko peňazí na (často) sprostosti, je fajn občas vložiť čosi i do niečoho, čo má zmysel. Hlavne keď má človek spätnú väzbu a vidí, kam peniaze idú.

Za podporu nám každoročne Maják posiela ďakovné handmade PF. Tento rok však okrem neho prišla taká farebná brožúrka. Volá sa Farebné dotyky. A pokiaľ tento projekt niekým nepohne, nech na testy EQ radšej nejde…

Teraz trochu citácií z úvodu projektu či slov umelca Helmuta Bistika, ktorý chodí do Majáka tvoriť. Už len kvôli tej dynamike:

  • Sme rodinné zariadenie pre osem mladých hluchoslepých ľudí, ktorí tu žijú svoj dospelácky život, realizujú sa v rôznych oblastiach, milujú spoločenský život a vo voľnom čase sa radi hrajú a leňošia.
  • Umenie sprevádza každodenné aktivity našich mladých a stalo sa ich neoddeliteľnou súčasťou – terapiou, hrou i komunikáciou zároveň.
  • …aby sme vám predstavili projekt a našich Majákovcov prostredníctvom farieb, ktoré svojím výrazom, pôsobením a vyžarovaním charakterizujú jedinečnosť každého z nich.
  • Tu sa nehovorí – tu sa ukazuje. Tu sa neprikazuje – tu sa dotýka. Tu sa nepíše – tu sa kreslí.
  • Celé je to o dostávaní a dávaní. Ja dávam svoju silu a energiu a dostávam omnoho viac – dostávam niečo, čo sa nedá zaplatiť, dá sa to len zažiť, ak máte otvorené srdce.

(VSUVKA o Helmutovi. Našla som jeden rozhovor, kde bolo citované z jednej jeho brožúrky: „Žije, miluje a tvorí v Medzeve, v domčeku, kde má svoj ateliér.“ V tej istej brožúrke je i jeho životopis, ktorý okrem iného obsahuje aj: „1971 – prvýkrát vidím nahé dievča, 1978 – bývam na internáte, 5 rokov študujem – už neviem čo, 1993 James z New Yorku otvára vernisáž v Medzeve, pivo, víno a buchty zdarma (veľa ľudí), 1994 aranžujem výklady v Parfumérii Schwarz v Košiciach (pohoršenie, potom úspech), 1998 výstava v Humennom – deťom sa obrazy anjelov páčia (lebo majú črevá)… Aj toto je Helmut Bistika.“ Díki, Korzár.)

No, takto. Nejeden si asi povie, že takých tu už bolo. Tu a tam samá neziskovka, každý niečo robí, všetko je to pekné, prečo by mali byť títo špeciálni. No lebo sú.

Jedno z diel z projektu Farebné dotyky. Marianna Sodomová - Upršaný deň
Jedno z diel z projektu Farebné dotyky. Marianna Sodomová – Upršaný deň

Brožúrka obsahuje fotografie obrazov z Majákovskej dielne, z ktorých by som si nejeden povesila doma do obývačky nad krb. Keby som mala krb. A svoju obývačku. Fakt. Pri nejednom vami prebehne salva zimomriavok…

Celé je to doplnené profilmi všetkých ôsmich ľudí, na ktorých sa v organizácii sústreďuje celá pozornosť. Nejde ale o profily s výškou, farbou očí a obľúbeným jedlom, všetko je totiž podané prostredníctvom farieb. Keďže ide predovšetkým o farebné dotyky, však.

Pri čítaní teda narazíte na niečo ako:

  • Neutrálnou farbou v palete je sivá. Na jednej strane opatrná, utiahnutá a monotónna, na strane druhej dokáže podčiarknuť či pomôcť ostatným vyniknúť. Takýmto človekom je neúnavný detailista Martin, 38 ročný nepočujúci a prakticky nevidiaci mladý muž.
  • Fialová farba predstavuje originalitu, melanchóliu a istú mieru uzavretosti. Kristína, naša 28 ročná nepočujúca a prakticky nevidiaca autorka farebných abstraktných obrazov, v sebe ukrýva každú z týchto charakteristík.
  • Dynamická, impulzívna, sebavedomá, takou je červená farba pre mnohých z nás. Ohnivá mladá dáma Mariana, 28 ročná nepočujúca a prakticky nevidiaca príležitostná maliarka je taká tiež.
  • Hnedá farba ako symbol pokoja, pohodlia a bezpečnosti sú tri charakteristiky a obľúbené súčasti života 28 ročného nevidiaceho Samuela… Jeho oči nemôžu vidieť, akú stopu zanecháva štetec na plátne, no jeho srdce vedie ruku tak, aby vyjadril to, čo v hĺbke duše miluje.

Možno je to všetko dosť „fluffy“, no ja som predsa človek, ktorého často dojme i pekný verš zložený len z troch slov či zvuk hoboja. Avšak tento projekt, ktorý nám prišiel do schránky, by mal takýto zvláčňujúci účinok hádam i na tých, čo nemihli brvou ani pri Levom kráľovi. Človeka to donúti pozrieť sa na seba trochu inou optikou a prehodnotiť svoj potenciál – Prečo robím toto? Prečo nerobím tamto? Môžem, môžem toho toľko. To by mohlo byť podnetom vypnúť vstavaný generátor výhovoriek aspoň pred sebou samým.

Výtvor od Kristíny Fašungovej, avšak bez názvu.
Výtvor od Kristíny Fašungovej. Bez názvu.

Niektoré veci po konfrontácii s touto trochu odlišnou realitou stratia zmysel. Väčšina. Študujúc na škole, kam som sa chcela dostať, žijúc život, v ktorom si sama určujem priority a rozdeľujem čas, kde mi nič dôležité nechýba, môžem ozaj rumázgať len nad tým, že mám občas fakt málo sebareflexie.

A dnes preto určite niečo vytvorím. Možno to bude prúser, ale eh. Lebo môžem, lebo na to budem vidieť. A lebo budem počuť, keď sa ma budú ľudia pýtať, čo to teda akože vlastne je.

Teraz najčítanejšie

Dominika Braná

Napísala by som tu, že rada čítam, vystrihujem, konverzujem a často ma možno nájsť v kaviarni. S koláčom. Alebo že som spod Tatier. Alebo že žijem v Brne, jedinom vtipe, v ktorom sa dá bývať, kde som i študovala - ale to tiež zaujíma len málokoho. Ale keď už, tak aspoň napíšem, že mám rada slová, hry a slovné hračky, vediem si zoznamy, žijem pestro a vraj som perlivá, nech to už znamená čokoľvek.