Denník N

Duchovia na Abbey Road

Ulica Abbey Road v severolondýnskej štvrti St John’s Wood. Je piatok 8. augusta 1969. Krátko pred pol dvanástou stoja všetci členovia skupiny Beatles v zástupe na okraji chodníka pred priechodom pre chodcov a netrpezlivo čakajú na pokyn fotografa. 

John Lennon v bielom, Paul McCartney v sivom a Ringo Starr v čiernom obleku, všetky obleky sú z dielne známeho krajčíra celebrít Tommyho Nuttera. George Harrison má, ako jediný, oblečený strohý denimový komplet. Okolo pol dvanástej im fotograf Iain Macmillan, stojac na rebríku, kývne a Beatles prechádzajú na druhú stranu ulice. Počas desiatich minút spraví šesť snímok, neskôr vyberie piatu v poradí, ktorá sa onedlho stane popkultúrnou ikonou. Fotografovanie láka pozornosť okoloidúcich, ktorí sa stávajú chcenými i nechcenými kulisami na všetkých šiestich snímkach. Len piati ľudia však mali to šťastie, že sa ocitli práve na najvydarenejšej fotografii, ktorú neskôr Beatles spolu s fotografom a výtvarníkom vybrali na obal platne.

Paulov ideový návrh obalu platne, v hornom rohu podrobnejšie prekreslený fotografom Iainom Macmillanom.
Náčrt definitívne vybratej snímky v diári manažéra kapely Mala Evansa, ktorý píše: Vstávam o 8:30, prichádzam o 9:45. Ringo prvý o 10:15 a ostatní dorazili tesne po jedenástej. Policajt sa dosť rozčuľuje nad niekoľkými ľuďmi a Ian prichádza o záber. George [nečitateľné slovo] a ja ideme do zoo v Regent’s Parku a meditujeme na slnku. Do Krišnovho chrámu na obed a do štúdia na 15:00. Yoko, John a Ringo išli na obed k Paulovi + Linde. Bolo to veľmi príjemné.“

Druhý Paul

Najznámejšou postavou je pán, stojaci pri čiernej policajnej dodávke. Dnes už vieme, že je to americký turista Paul Cole z Floridy, vtedy 39 ročný, ktorý bol v tom čase v Londýne na dovolenke s manželkou. Pôvodne chceli ísť spolu do múzea, nakoniec si to však Cole rozmyslel a povedal, že už má po krk múzeí a pôjde sa teda zatiaľ sám poprechádzať po okolí. “Keďže sa rád rozprávam s ľuďmi,” hovorí v jednom z rozhovorov Cole, “pristavil som sa pri policajnom aute a dal som sa do reči s policajtom, ktorý v ňom sedel. Zrazu vidím chlapíka s fotoaparátom ako lezie na rebrík uprostred ulice, o chvíľu zas zbadám štyroch čudne vyzerajúcich mladíkov, ktorí idú po prechode v zástupe ako štyri kačice. Hovorím si, banda nejakých bláznivých hippíkov, všetci mali dlhé vlasy, jeden z nich bol dokonca bosý. Vtedy som vôbec netušil, že ide o takých slávnych ľudí.” (Pozri video na konci článku).
Približne o rok sa Coleova žena učila hrať na organ Harrisonovu pesničku Something a doniesla domov album Abbey Road. Keď Cole zbadal fotografiu na obale platne, neveril vlastným očiam. “Veď to som ja vo svojom novom športovom saku a nových okuliaroch!” Jeho deti mu neverili, tak im povedal, aby doniesli lupu a presvedčili sa, že je to skutočne on. Napriek tomu, že je jeho navždy spojené so slávnym obalom platne, tvrdil, že album Abbey Road nikdy nepočul a nevie vymenovať žiadnu pesničku. Paul Cole zomrel 13. februára 2008 v mestečku Pensacola na Floride ako 96 ročný.

Paul Cole ako 75-ročný.

Traja maliari a dáma v modrom

Ďalšími ľudskými kulisami boli pri fotografovaní tri postavy v ľavej časti obalu. Aj ony zažili svojich pätnásť minút slávy. Podarilo sa vypátrať, že sú to traja maliari interiérov ‒ Alan Flanagan, Steve Millwood a Derek Seagrove, ktorí sa vtedy práve vracali z obednej pauzy. Ak sa dobre pozrieme, zbadáme pri nich ešte štvrtého človeka, ako stojí za autom, toho sa však zatiaľ nepodarilo identifikovať. Na zadnej strane obalu platne je fotografia rohu ulíc Abbey a Alexandra Road. V pravej časti je vidno časť rozmazanej siluety ženy v modrých šatách, ktorú zachytil fotoaparát, keď náhodou prechádzala okolo. Keď si Iain Macmillan neskôr pozrel hotový obrázok, najprv si strašne zanadával, ale nakoniec ho aj tak použil. Múr v pozadí bol o niekoľko rokov zrúcaný. Dodnes nikto nevie, kto je tá tajomná žena v modrých šatách.

Okrem ľudí je v pozadí viacero áut, z nich sa však len jedno stalo legendou ‒ biely volkswagen, paradoxne nazývaný chrobák. Ubehlo len pár dní od vydania albumu a niekto mu ukradol ešpézetku. Majiteľ si ju znova vybavil, namontoval a ukradli mu ju znova. Tak si nakoniec vybavil úplne inú značku. V roku 1986 sa slávne auto objavilo na dražbe, kde ho predali za 23000 dolárov. Dnes je vystavené v múzeu koncernu Volkswagen v nemeckom Wolfsburgu.

Duchovia a dáma v červenom

V roku 2011, päť rokov po Macmillanovej smrti, bolo vystavených aj zvyšných päť snímok Beatles kráčajúcich cez priechod pre chodcov pri štúdiách EMI Records. Aj na nich môžeme nájsť viacero okoloidúcich alebo prizerajúcich sa ľudských postáv. Okrem iných sa na troch snímkach objavuje tajomná dáma v purpurovom oblečení, vždy utopená kdesi v tieni. Ďalšie postavy, najmä na tretej snímke v poradí, vyzerajú ako duchovia, za čiernou dodávkou vyčnieva ruka vodiča donáškovej služby. Je fascinujúce, že ak by bola vybratá na obal iná snímka, stali by sa svetoznámymi práve títo náhodní okoloidúci. Na všetkých šiestich snímkach sa teda nachádza pomerne veľký počet ľudí. Pred tromi rokmi sa na výstave po prvý raz zjavili ich tváre. Zatiaľ zostávajú v anonymite, ale ich príbeh sa možno práve len začína.

Variácie 

Macmillan samozrejme nespravil známu fotografiu na prvý šup, okrem najznámejšej fotografie sprevil ešte 5 záberov kráčajúcej kapely. Cestná premávka nebola pred 50 rokmi taká ako dnes, napriek tomu bola Abbey Road stále rušnou dopravnou tepnou, fotograf mal preto len obmedzený čas na fotografovanie. Policajt zastavil premávku v momente, keď Macmillan vyliezol na rebrík uprostred cesty. Beatles prešli tri razy cez cestu tam a späť, pričom Macmillan spravil zakaždým jednu snímku. Paul McCartney sa neskôr pozrel na kontaktnú kópiu a rozhodol, spolu s výtvarníkom a fotografom, že najlepší je piaty záber. Navyše symbolizuje odchod kapely zo štúdií spoločnosti EMI.

The Beatles čakajú na povel fotografa. Nevedno, kto je dáma v pásikavom, pravdepodobne pracovnom odeve. Možno len zvedavá pani upratovačka zo štúdií EMI.

Krátko o fotografovi

Iain Stewart Macmillan (1938 – 2006) sa narodil a vyrastal v Škótsku, neskôr sa presťahoval do Londýna a stal sa profesionálnym fotografom. Fotografiu Yoko Ono použil v knihe, ktorú vydal v roku 1966, a Ono ho pozvala na fotografovanie svojej výstavy v galérii Indica. Zoznámila ho s Johnom Lennonom a Lennon ho zas pozval na fotografovanie obalu pre album Abbey Road. S Lennonom a Ono spolupracoval niekoľko rokov, dokonca istý čas býval v ich dome v New Yorku. V lete roku 1993 fotografoval Paula McCartneyho na rovnakom prechode pre chodcov, tentoraz len s jeho staroanglickým ovčiakom. Záber bol použitý na obale albumu Paul Is Live.

Reklamný spot, v ktorom tvorcovia oživili nielen slávnu štvoricu, objavuje sa v ňom dokonca aj Paul Cole, takže máme možnosť nazrieť, ako videl kráčajúcich Beatles zo svojho pohľadu.

Teraz najčítanejšie