Denník N

Keď je ozvena úzkosti silnejšia než rácio

Foto: Klára Kusá
Foto: Klára Kusá

Neviem presne datovať, kedy ma Pani Úzkosť navštívila prvýkrát, jej prítomnosť som však intenzívne začala vnímať v období, keď som bola na strednej škole.

V tom čase som frekventovane chodievala k lekárovi, kvôli žalúdočným problémom a častému odpadávaniu. Okolie ma neustále upozorňovalo na to, že v mojom veku je normálne zažívať dané stavy. Avšak po čase som vedela rozlíšiť, kedy mi býva zle a kedy nie. Keď ma začal bolieť žalúdok, vtedy som mala aj katastrofické myšlienky a úzkosť sa zo žalúdka presunula do celého tela. Niečo mi na tom nesedelo a intuitívne som vnímala, že to nemôže byť niečo, nad čím sa nemusím trápiť. V tom momente prišli myšlienky typu: Asi musím šalieť. Určite som len dramatická a nič mi nie je. Ale prečo to potom cítim všade a neviem sa toho zbaviť? Chcela som byť „rozumná“ a počúvať autority namiesto vlastnej intuície, preto som tieto stavy odložila do krabice s názvom: puberta.

Foto: Klára Kusá
Foto: Klára Kusá

Keďže som v tom období ešte nevedela svoj stav pomenovať, tak ma premohli pocity výčitiek a myšlienky, že asi prichádzam o rozum. Neskôr, keď moja úzkosť bez dozoru začala naberať na sile, objavili sa fóbiepanické ataky. Môj život sa začal komplikovať a už to neboli len problémy so žalúdkom. Pre kontext je dôležité spomenúť, že moje fóbie boli najmä z cestovania vlakom a autobusom, potom neskôr intenzívne z varenia. Ešte konkrétnejšie to boli fóbie z výbuchov. Preto panický atak zaútočil vždy, keď bol v dopravnom prostriedku prítomný neznámy zvuk alebo pach. V celom tele som cítila úzkosť, hrozbu a mala som pocit, že neviem dýchať. Každý atak bol iný: niekedy som začala nekontrolovateľné vzlykať alebo som s desom v očiach bez pohybu pozerala do prázdna.

Úzkosť mi postupne začala ovládať život. Keď ma chytil panický atak, musela som vystúpiť z vlaku alebo autobusu, lebo som mala pocit, že ak nevystúpim, tak umriem. Do školy som začala chodiť menej, lebo som nezvládala fungovať a tieto každodenné psychické stavy mi brali enormnú zásobu energie. Sociálne interakcie v škole začali byť pomaly nemožné. Na hodinách som sa dostala do stavu, že som ani nebola vo vlastnom tele a pozerala som na neho z hora (ide o stav dočasnej derealizácie či depersonalizácie, pozn. red.).

Foto: Klára Kusá
Foto: Klára Kusá

Moja neschopnosť fungovať vo mne neskôr vyvolala depresívne stavy, kedy som prespala týždne a mesiace. Všetko sa mi pred očami začalo rútiť a nevidela som budúcnosť. No napriek tomu nastala situácia, ktorá ma posunula vpred na cestu k lepšiemu sebapoznaniu. S mojim bratom sme nastúpili do auta, kde on šoféroval a ja som sedela na prednom sedadle. Klasicky, malými krokmi na mňa prišiel panický atak. Je dôležité pripomenúť, že vtedy som to ešte nevedela pomenovať, no moje symptómy boli viditeľné aj pre okolie. Môj brat sa na mňa otočil s poznámkou: ,,Neboj sa, to máš panický atak. Aj náš strýko ich má.

V tej chvíli som síce nevedela zareagovať, avšak neskôr, keď sa mi spomalil tep a triaška prestala, tak som sa zamyslela nad spomenutou informáciou. Postupne som začala vyhľadávať na internete charakteristiku mojich stavov: aj napriek tomu, že sa neodporúča „googliť symptómy“. Bez aspoň malej validácie internetového článku by som nemala odvahu čo i len premýšľať nad psychoterapiou. Napriek pomalému tempu som sa do psychoterapie nakoniec dostala, bolo to v zime roku 2020. Môj osobnostný rast, zlepšenie psychických stavov a lepšie porozumenie sebe samej katapultovalo, sedenie za sedením som sa cítila lepšie. S odhodlaním spraviť vo svojom živote zmenu som sa na psychoterapii naučila mnoho dychových cvičení. S pomocou mojej psychoterapeutky som zistila, odkiaľ pramení úskalie úzkosti a že úzkosť nie je len náhodná. Pôvodne neznáme príčiny sa neskôr odhalili cez rozhovory s mojim vnútorným dieťaťom o bolestiach z detstva, ktoré sa pod maskou niesli mojím životom.

Foto: Klára Kusá
Foto: Klára Kusá

Na prvý pohľad neracionálne fóbie, úzkosti a panické ataky sa stali reálnymi skutočnosťami, ktoré sídlia v podvedomí, ale majú svoj skrytý zmysel. Nebola som len dramatická. Moje telo mi cez rôzne bolesti hlavy a žalúdočné problémy chcelo vždy niečo povedať. Zistila som, že telo týmto spôsobom spracováva veci, ktoré môj mozog ešte nedokázal uchopiť. Z tohto článku je pre čitateľa, ktorý má blízkych s podobnými symptómami, esenciálne pochopiť, že tieto psychické stavy nie sú iracionálne. Skrýva sa pod nimi niečo hlbšie.

Úzkosť

Dôležitý biologický jav, ktorého hĺbka a trvanie závisia od pôvodnej príčiny. Generalizovaná úzkostná porucha je však všeobecná, takmer vždy stála, dlhodobá, chronická choroba, počas ktorej si dotyčný človek zakaždým nájde dôvod na obavy. Často sú medzi nimi také, ktoré by si iný človek ani nevšimol.

Fóbia

Des, hrôza, silný chorobný strach z niečoho. Fixná idea, ktorá signalizuje nebezpečenstvo aj tam, kde neexistuje. Je to úzkostná porucha, ktorá vedie k vyhýbavému správaniu. Medzi fóbické poruchy patria agorafóbia, sociálna fóbia a jednoduché fóbie, ktoré sa spájajú so zvýšeným a iracionálnym strachom z jednej konkrétnej veci alebo situácie.

Panický atak

Sprevádza ho dýchavičnosť, chvenie alebo závrat, prudké búšenie srdca a zrýchlený tep, sťažené dýchanie, bolesti na hrudníku, potenie, nevoľnosti, porucha vnímania, strach zo smrti a zo zošalenia. Záchvat paniky sa objaví náhle s veľkou silou. Do desiatich minút dosiahne vrchol a do pol hodiny ustane. Počas života utrpí záchvat paniky 20-30% obyvateľstva, ale panickú poruchu má len tretina z nich.

Zdroj: Eta Lékó – Duševné zdravie, Kalligram, 2009.

Jazyková korektúra: Ivana Kriek

Odborná korektúra: Matúš Alexander Lavrík

Fotografie: Klára Kusá – IG

Tieto príbehy sú súčasťou činnosti OZ Psychiatria nie je na hlavu. Ak aj vy máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na Facebooku a Instagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte. Ďakujeme!

Autorka si želala zostať v anonymite. Názory autorky sa nemusia výlučne stotožňovať s názormi občianskeho združenia.

Teraz najčítanejšie