Denník N

Aké boli skúšky na vysokej škole v Dánsku

Som študent odboru Computer science – software development v Dánsku a napísal som článok o mojich skúškach.

Nedávno som čítal blog od Paulíny o tom, aké boli jej prvé skúšky na Oxfordskej univerzite. Ako som tak čítal, porovnával som to s tými mojimi a všeobecne som sa zamýšľal nad tým, akými rôznymi skúškami prechádzame v školách. Prišlo mi ako dobrý nápad napísať niečo o mojich skúškach. Mohlo by to byť zaujímavé čítanie, keďže študujem v Dánsku.

V krátkosti by som rád napísal niečo o mne o mojom štúdiu. Moje meno je Matej a práve som úspešne ukončil prvý ročník odboru Computer science – software development na akadémií, ktorá sa volá EASV (ang. Business Academy Southwest) v Dánsku. Celé štúdium a skúšky sú tu iné ako u nás na Slovensku. Rád vám o tom poviem viac.

Najprv by som zhrnul, čomu sa venujem v rámci môjho odboru. Ako ste sa mohli v úvode dočítať, ide o odbor Computer science – software development, čo by som do slovenčiny doslovne preložil ako Počítačová veda – tvorba softvéru. Učíme sa tam najmä programovať v rôznych programovacích jazykoch – tento rok sme mali programovací jazyk Java (zameranie na backend). Učíme sa tam o princípoch tvorby softvéru (MVC model, 3 layered architecture), ako navrhnúť architektúru databázy, ako pracovať v tíme alebo ako používať určité nástroje pri práci tvorby softvéru (SCRUM, Kanban, Trello, …). Ide o veľmi prakticky zamerané štúdium. Viem, že viacero technických odborov na Slovensku dávajú dôraz na matematiku, no my sme nemali ani jednu hodinu matematiky a ani sme ju nepotrebovali.

popis: Naša škola EASV v Esbjergu

Skúšky sa mi začali začiatkom mája, kedy sme sa mali dať do tímov a prihlásiť sa tak do nášho interného systému. Dal som sa dokopy s mojimi 2 slovenskými spolužiakmi, s ktorými už som mal nejaké skúsenosti. Celé skúšky začali tak, že sme prišli ráno do jednej veľkej miestnosti aj s dánskou triedou a tam nám povedali všetko potrebné, čo sme potrebovali vedieť. Išlo teda o tvorbu softvéru pre reálneho zákazníka, ktorý sa mal aktívne podieľať na tom, ako ten softvér má fungovať a čo má obsahovať. Boli nám vysvetlené kritériá, ktoré softvér musí spĺňať a aj to, čo smieme a nesmieme robiť.

Náš zákazník bola neďaleká škola s názvom SOSU, ktorá sa zameriava na výučbu sociálneho a zdravotného personálu. Potrebovali softvér, kde by mohli zapisovať informácie o fiktívnych pacientoch v rámci určitých výučbových simulácií. Znelo to celkom zaujímavo. Dostali sme informáciu, že na druhý deň sa ide do danej školy, kde nám povedia viac o danom projekte a ukážu aj školu. Všetko bolo veľmi zaujímavé a povedali nám viac aj o projekte, ktorí potrebujú. Aj keď sme mali viaceré problémy s jazykovou bariérou, pretože mali problém hovoriť po anglicky. Zistili sme, že komunikácia je jednou z najčastejších problémov pri tvorbe softvéru, preto sme to brali ako lekciu do života a posunuli sme sa ďalej. Neskôr sa to vyriešilo a dostali sme inštrukcie, ktoré nám lepšie pomohli pri tvorbe projektu.

popis: Toto sme v škole SOSU aj s dánskou triedou a rozprávame sa viac o danom softvéri

V tíme sme si teda rozdelili úlohy a začali sme robiť. Ja som mal za úlohu spísať všetko, čo mal obsahovať daný softvér a tým aj rozdrobiť celý projekt na viacero menších úloh. Popri celej našej práci som mal aj sledovať, či ideme podľa plánu (tzv. Scrum master). Ďalej som mal na starosti vytvoriť prototyp toho, ako by mal taký softvér vyzerať z pohľadu používateľa a ako by mala vyzerať jeho interakcia s programom (ang. prototyping GUI).

Po 2 týždňoch sme mali prvé stretnutie (tzv. po prvom šprinte sme mali business review meeting) s ľuďmi zo školy SOSU, ktorí mali na starosti tento projekt (tzv. product owners). Každá skupina mala približne 20 minút na odprezentovanie toho, čo stihli zatiaľ spraviť a predebatovať ďalšie postupy a požiadavky. Bol to trošku stres, ale veľmi zaujímavých 30 minút.

Následne sme mali ďalších 14 dní (teda druhý šprint) na zapracovanie feedbacku a dokončenie softvéru. Keďže išlo o skúšku, občas sme niečo zanedbali a preto sme za posledné 3 dni pred deadlinom naprogramovali to, čo nám malo zabrať týždeň podľa plánu. Nevadí. Odoslali sme to na poslednú chvíľu a bolo. O 2 týždne sme mali obhajobu a tým aj poslednú časť celej skúšky, ktorej sme sa najprv zúčastnili ako tím a v krátkosti odprezentovali softvér, následne sme tam už chodili každý sám a hodnotil sa tam jednotlivec. Na každého bol vyhradený čas 20 minút. Keďže sme používali viacero nástrojov, profesori sa pozerali na rôzne štatistiky a metriky, podľa ktorých si vedeli spraviť obraz o práci jednotlivca na projekte.

Ako človek, ktorý si prešiel najrôznejšími skúškami v slovenskom školstve, táto skúška bola najpríjemnejšia, akú som kedy zažil. Síce to vyzeralo ako na maturitách – 2 spojené lavice, cez ktoré je prestretá zelená látka a za ktorými sedia 3 skúšajúci, ale priebeh bol veľmi hladký. Bolo to rozdelené na asi 2 časti. V prvej som vysvetľoval ako funguje nejaká konkrétna funkcia v našom softvéri a v druhej sa ma pýtali otázky, napr. čo znamená, keď je premenná statická, načo je dobrý Unit testing alebo prečo sme zvolili danú architektúru databázy. Nakoniec som dostal 7 bodov z 12, s čím som spokojný. Zároveň mi dali aj spätnú väzbu, čo bolo pre mňa hodnotnejšie.

Toľko asi v krátkosti o mojich skúškach v Dánsku, po ktorých nastúpil zaslúžený oddych…

Teraz najčítanejšie

Matej Kuka

Autor sa venuje problematike ľudských práv, demokracii a všeobecne problémom, ktoré trápia dnešný svet. Bol účastníkom Olympiády ľudských práv, debatného klubu a veľa iných projektov. Pre Denník N Blog sa vyjadril, že "tento blog beriem ako niečo, kde môžem občas zverejniť svoje myšlienky a názory." Aktuálne je študentom v Dánsku - odbor Computer science - software development.