Denník N

Rozlúčka s „ujom Jankom“.

Dnes sa lúčime s Jánom Solovičom, významným slovenským dramatikom.

Pre mňa navždy s „ujom Jankom”, jediným súrodencom mojej mamy Dariny. Moje spomienky na neho siahajú najmä do detstva a rannej mladosti kedy sme sa často stretávali v jeho rodnom kraji v Pliešovciach alebo vo Zvolene. Chodil som tam pravidelne na prázdniny starej mame Zlatici. Neskôr sme ho navštevovali v Bratislave na Štrkovci, kam sa presťahovali s rodinou kvôli práci dramaturga v Československom rozhlase. Ako malý chlapec som najprv nechápal prečo sa ujo Janko presťahoval tak ďaleko a odišiel z kraja, ktorý mal tak rád a čerpal z neho inšpiráciu pri mnohých rozhlasových, divadelných, či televíznych hrách. Vďaka nemu a svojej mame, ktorá bola učiteľkou slovenčiny som si od začiatku obľúbil literatúru a divadlo, neskôr televíziu, či film. Všetky súvislosti som vtedy nechápal a ujo Janko mi poradil, že keď neviem nájsť na niektoré otázky odpovede, mám ich skúsiť hľadať v histórií. V tom čase som si ešte neuvedomoval, aká hlboká je táto myšlienka. Až neskôr som pochopil, prečo ujo Janko od hier, ktoré riešili najmä fenomény vtedajšej doby a medziľudské vzťahy prechádzal k historickým témam. Mnohé z nich dávali viaceré odpovede na otázky, ktoré nebolo možné v tej dobe jednoznačne formulovať. Vďaka ujovi Jankovi som sa začal zaujímať ako narábať zmysluplne so slovami, bol inšpiráciou nielen pre mňa, ale aj mnohých ďalších mladých ľudí, ktorí vyrastali a dospievali v období neskoršieho socializmu. Bol to nielen veľmi úspešný dramatik, ale v prvom rade chápavý človek, ktorý bol vždy ochotný pomôcť a to nielen svojim blízkym. V týchto dňoch prežívame smútok v rodine, ale zmierňuje ho pocit, že ujo Janko zanechal po sebe dielo, ktoré pomôže pochopiť nielen históriu, ale aj súčasnosť. Ujo Janko, česť Vašej pamiatke!

Teraz najčítanejšie