Denník N

Rozlúčka s „ujom Jankom“.

Dnes sa lúčime s Jánom Solovičom, významným slovenským dramatikom.

Pre mňa navždy s „ujom Jankom”, jediným súrodencom mojej mamy Dariny. Moje spomienky na neho siahajú najmä do detstva a rannej mladosti kedy sme sa často stretávali v jeho rodnom kraji v Pliešovciach alebo vo Zvolene. Chodil som tam pravidelne na prázdniny starej mame Zlatici. Neskôr sme ho navštevovali v Bratislave na Štrkovci, kam sa presťahovali s rodinou kvôli práci dramaturga v Československom rozhlase. Ako malý chlapec som najprv nechápal prečo sa ujo Janko presťahoval tak ďaleko a odišiel z kraja, ktorý mal tak rád a čerpal z neho inšpiráciu pri mnohých rozhlasových, divadelných, či televíznych hrách. Vďaka nemu a svojej mame, ktorá bola učiteľkou slovenčiny som si od začiatku obľúbil literatúru a divadlo, neskôr televíziu, či film. Všetky súvislosti som vtedy nechápal a ujo Janko mi poradil, že keď neviem nájsť na niektoré otázky odpovede, mám ich skúsiť hľadať v histórií. V tom čase som si ešte neuvedomoval, aká hlboká je táto myšlienka. Až neskôr som pochopil, prečo ujo Janko od hier, ktoré riešili najmä fenomény vtedajšej doby a medziľudské vzťahy prechádzal k historickým témam. Mnohé z nich dávali viaceré odpovede na otázky, ktoré nebolo možné v tej dobe jednoznačne formulovať. Vďaka ujovi Jankovi som sa začal zaujímať ako narábať zmysluplne so slovami, bol inšpiráciou nielen pre mňa, ale aj mnohých ďalších mladých ľudí, ktorí vyrastali a dospievali v období neskoršieho socializmu. Bol to nielen veľmi úspešný dramatik, ale v prvom rade chápavý človek, ktorý bol vždy ochotný pomôcť a to nielen svojim blízkym. V týchto dňoch prežívame smútok v rodine, ale zmierňuje ho pocit, že ujo Janko zanechal po sebe dielo, ktoré pomôže pochopiť nielen históriu, ale aj súčasnosť. Ujo Janko, česť Vašej pamiatke!

Teraz najčítanejšie

Branislav Bonev

Viac ako 20 rokov pracujem v IT biznise, ale vždy som mal blízko k žurnalistike. Občas by som sa rád podelil so svojimi názormi či myšlienkami.