Denník N

Nietzsche, spoločnosť a cnosť

Tak pokračovanie čítania diela Tak pravil Zarathustra ma priviedlo k ďalšiemu krátkemu zamysleniu a výkladu. Samozrejme, je to veľmi subjektívne. Len si myslím, že v kritikovi kresťanstva, ako „skostnateľého“ prejavu „zakrpateného“ prejavu človeka, jeho resentimentu, je podľa mňa viac láskavosti, milosrdenstva či lásky ako si samotný autor (Nietzsche) uvedomoval. Myslím si, že kresťanstvo je fenomén, ktorý má viac vrstiev a vo svojej „univerzálnosti“, poskytuje viac pohľadov, prejavou, foriem a možno jedna bola taká, akú videl Nietzsche a inábola viac o slobode, viac o tvorivosti i v rámci kresťanstva,,teda k tomu, čo hovorí Nietzsche, je podľa mňa dobré zobrať i to, čo krizizuje a urobiť nejaký „stred“…obrúsiť hrany pravdy…

A teda v kapitole o cnosti vlastne prichádzame k tomu, s čím má možno stále viac mladých mužov i na Slovensku problém.

Žijeme v modernom svete, formujú nás média, konzum, očakávania vzrušenia, zážitkov a žiaľ, ženy akoby (niektoré  a možno ich je stále viac, neviem…) akoby zabudli na to najcennejšie čo majú, nevinnosť, cnosť, láskavosť…“cudnosť“-

Majú právo byť rovné, nemusia sa vydávať, vedú si vlastný život, rozpočet, platia vlastné bývanie, živnosť…a hľadajú to, čo akosi nemajú, od prírody, akoby chýbalo…a zároveň to, paradoxne, odmietajú…mechú byť v súlade, akoby chcel ibyť na jednej strane rovnice, nerovnice..harmónie, či konfliktu…porozumenia, neporozumenia…

Jáj.

 

Zistil som, že knihu z ktorje by som dal nejaký citát, som nechal v našom komunitno – kultúrnom priestore…som sa práve vrátil z výletu, z cyklovýletu od Dunaja, torchu som rezbárčil…premýšľal, reaxoval,,,,kúpal sa v Dunaji či v Draždiaku v Petržalke,…

Teda, dám len myšlienku, tak, ako si ju pamätám.

Muž moderný sa rád budí, či rád si líha k žene do postele. Rád si užíva radosti…

A ak to je „bezbrehé“, zabúda na cnosť, a aj by žil ako zviera, keby sa mohol vyrovnať zvieraťu.

Problém má tatý človek vlastne ten, že je človek, nemá nevinnosť toho zvieraťa…

Myslím si, že to, na čo poukázal Nietzsche, už koncom 19. storočia je asi to podstatné, čo trápi našu spoločnosť, a je to tak rozbujnené, že si to vlasnte ani neuvedomujeme. Jednoducho, amli by sme myslieť na svoju dušu, aby sme v necnosti nestratili telo, i ducha …Lebo o čo iné vlastne v živote ide? Čas či majetok, hierarchia moci, v rebríčku spoločnosti..až tak nehrá úlohu v tejto hre…

A nahral som pár fotiek z toho dnešného výletu, veď prečo nie… Je tam i bod, kedy som vyzbieral pár PET fliaš od Dunaja, i dvere od TOI TOI odniesol do Petržalky, lebo si myslím, že dvere od WC v našej mestkej časti sa môžu hodiť…teda čaká to na nejakého „makáča“ z nejakého teamu nezávislého kandidáta v rámci volieb, ktoré sa blížia, aby sa nafotili s odpadom, z akcie, ktorú robia pre nás…v rámci tej ilúzie, ktorú budú spamovať kde kade, kam to pôjde…do duší i do mysle, i do brúch, keď pôjde o nejaký guláš párty, pivko zdarma…od nezávislého…na zdravie!

Samozrejme ,týmto i ja začínam svoju kampaň, nemám síce ešte ani jeden potrebný podpis z tých potrebných 1000, ale kto chce, vie, že ma môže prípadne podporiť..naozaj nezávislý, kritický…

Naozaj, dnes som išiel okolo úradu na Kutlíkovej 17, v Bratislave a naozaj by ma zaujímalo, podľa akého zákona, visí na úrade vlajka cudzieho štátu. Nie som si teraz istý, či tam visí zároveň i vlajka nášho štátu, verím, že áno…pôjdem pozrieť…dám vedieť…

No a dodatočne aspoň jeden citát, vrátil som sa zase a predtým ako zas polejem strom, ktorý sme v rámci akcie zasadili s Matejom Tóthom v roku 2018 na Tematínskej ul v Bratislave pri Draždiaku:

„Bahno na dně jejich duše, a běda, má – li jejich bahno ješté i ducha!“

A ešte jedna poznámka, keďže mi tu Denník N ponúka možnosť vyzdvihnúť si zľavu a ponuka je časovo obmedzená. Píšu ako benefit, že veľa ľudí nevie, kto je vo vojne na Ukrajine agresor, že teda, ak využijem ponuku, skôr mám šancu to i ja pochopiť (dedukujem).

O stále viac uvažujem pod vplyvom videného, počutého, napr. film Severan (o kultúre Vikingov, mýtov Islandu…a pod), či tv Viasat History dáva víkend o Vikingoch, že toto celé je jedna kultúra „výprav“ (v preklade „vikingov“). Mali to ako podujatie, investovali do stavby lode, do výroby plachiet, zbroje, mečov, sekier, i tovaru, lebo výprava mala dva významy, buď význam obchodu alebo význam plienenia. Rozširovali sa teda i napr. do tej Kyjevskej Rusi, na Litvu, Dánsko, Chorvátsko, Francúzsko, GB…a teda, aké je princíp obchodu, slobodného sveta, ktorý tu je povedzme od koloniálnych vojen, od kráľovnej Alžbety …?

A teda, aký je princíp rozširovania NATO? Je to šírenie hodnôt spolupráce, rovnosti, rešpektu, či …?Pozrime si mapu a skúsme sa spýtať, komu toto celé prospieva? QUI BONO?

Ak sa dobrovoľne zbavíme zdrojov na výrobu na teplo pre obyvateľov, preto, lebo je v našom záujme mier na Ukrajine (parafráza Eda H.), tak treba dodávať zbrane (nie rokovať o mieri, ktorý pomôže nám najviac…a možno menej našim priateľom zo slobodného sveta, ktorí majú možno záujem predávať zbrane na úver (lebo zdarma to asi pre priateľov z Ukrajiny neurobia)…

Ak chce niekto mier, je predsa dôležité rešpektovať druhého, je tu dôležitá snaha porozumieť jeho potrebám. Ak nám roky, desaťročia Rusko (ZSSR) dávalo lacnú energiu (tak priateľsky) prispievali i k prosperite nás i celej vyspelej Európy (počas povojnového „upratovania“).

Ak sa pozrieme do histórie za posledných sto – dvesto rokov, môžeme spočítať koľkokrát práve Rusko obetovalo svojich vojakov v záujme Európy. Napr. Napoleon, napr. prvá svetová vojna, ..či neporovnateľne vyššie obete na civilistoch i vojakoch v porovnaní s inými v druhej svetovej vojne. Nechcem sa nikoho zastávať, len konštatujem, že je dobré dať cisárovi to, čo patrí cisárovi…ako sa hovorí v Biblií…teda je to o cnosti, statočnosti, o odvahe byť zvrchovaný v rámci štátu, ktorý tu máme… sa spamätajme, lebo zmrzneme…

„Máte mi příliš ukrutné oči chtivé se dívate na ty, kdo strádají strastí. Nepřestrojila se snad vaše vilnost a neŕíka si soustrast? A také toto podobenství vám dávam: nejej z těch, kdož vymítali svého ďábla, sám při tom do vepřú vjel. Komu je cudnost zatežko, toho z ní dlužno zrazovati, aby nestala cestou do pekel – to jest k bahnu a říjení duše.“

Teraz najčítanejšie