Štátna podpora investícii v NRO sa zaplatí sama
Štátna podpora investícii v NRO sa zaplatí sama
V pokrízovom období, v rokoch 2013 až 2019, zažívala slovenská ekonomika dva protichodné trendy. Zatiaľ čo regióny západného Slovenska hlásili roky hospodárskeho rastu a poklesu miery nezamestnanosti, mnohé okresy na strednom a východnom Slovensku vykazovali iba pomalé zotavovanie sa z dopadov hospodárskej krízy. Výsledkom bolo iba mierne zmenšovanie už existujúcich rozdielov medzi tzv. najmenej rozvinutými okresmi (NRO) a ekonomicky rýchlejšie sa rozvíjajúcimi okresmi západného Slovenska. Tieto trendy sa odrazili aj v hodnotení Slovenska ako krajiny s jednými z najväčších regionálnych rozdielov v nezamestnanosti a príjmoch v OECD. V štúdii Inštitútu sociálnej politiky sme ukázali, že ekonomicky aj sociálne výhodným spôsobom ako tieto rozdiely trendy zvrátiť je štátna podpora investícii v najmenej rozvinutých okresoch. Štúdia v závere zdôrazňuje, že nastavenie investičnej pomoci, ktoré výrazne uprednostňuje ekonomicky málo rozvinuté okresy je v princípe vhodne zvolené a efektívne, keďže najvýznamnejšie pozitívne dopady investičných projektov na nezamestnanosť možno očakávať práve v najmenej rozvinutých okresoch SR a u rozvinutejších okresov sme dopad na nezamestnanosť nezaznamenali.
Následky regionálnych nerovností
Ekonomický výskum ukazuje, že s pretrvávajúcou nezamestnanosťou a nedostatkom miest pre vysokokvalifikovaných zamestnancov prichádza postupná strata pracovných návykov a zručností miestnej pracovnej sily. Pri kombinácii nízkych platov a vysokej nezamestnanosti tak hrozí riziko nižšieho záujmu miestnych aj zahraničných investorov o nové investície z dôvodu nízkej kúpnej sily miestneho obyvateľstva a nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. Ľudia v produktívnom veku s vyššou kvalifikáciou následne odchádzajú do okresov s vyššími platmi a menej kvalifikovaní do okresov s vyšším počtom pracovných príležitostí. Zatiaľ čo pre už prosperujúce regióny takéto trendy prinášajú ďalší rozvoj, pre ekonomicky menej rozvinuté regióny znamenajú vyššiu nezamestnanosť, nižšie platy, prehlbovanie chudoby a ďalšie znižovanie miestnej kvality života. Ak súkromný sektor nemá o investovanie v menej rozvinutých regiónoch dostatočný záujem, štát môže pristúpiť k podpore nových projektov v týchto regiónoch prostredníctvom finančných a iných stimulov.
Ktoré investície podporovať?
Štátne a štátom podporované investície v najmenej rozvinutých okresoch tak predstavujú jeden z možných nástrojov, ktoré môžu zmierniť dopady nepriaznivých trendov z minulých období. Na druhej strane je ale otvorená aj možnosť, že investície by bolo vhodnejšie podporovať už v rozvinutých okresoch a spoľahnúť sa na postupné presakovanie ich ekonomických efektov medzi blízkymi regiónmi. Otázka teda znie, či je ekonomicky a spoločensky výhodnejšie podporiť investície v už rozvinutých ekonomických centrách alebo či sú želané dopady investičnej pomoci viditeľnejšie a výraznejšie v prípadoch keď je investičná pomoc smerovaná do ekonomicky slabších okresov. Na Inštitúte sociálnej politiky sme sa pozreli na to, či štátom podporované investície v najmenej rozvinutých okresoch prinášajú želané ovocie vo forme znižovania miestnej miery nezamestnanosti. Tieto výsledky sme zároveň porovnali s odhadovaným dopadom investičnej pomoci na nezamestnanosť v ekonomicky rozvinutejších regiónoch Slovenska.
Štátna podpora investícií v NRO je efektívna …
Na údajoch pokrývajúcich obdobie 2002 až 2019 naša analýza ukazuje, že miera nezamestnanosti po schválení dotácie na investičné projekty významne klesá predovšetkým v najmenej rozvinutých okresoch (NRO) a naopak v okresoch, ktoré nie sú NRO je dopad podpory na nezamestnanosť blízky nule. Toto však neznamená, že sa investícia v rozvinutejšom okrese nemôže prejaviť pozitívne na iných dôležitých indikátoroch, akými sú výška mzdy, pridaná hodnota vykonanej práce, alebo aj spokojnosť s pracovnými podmienkami.
… pretrváva …
Pozitívny efekt investičnej pomoci v najmenej rozvinutých okresoch sa preukázal počas sledovaného časového horizontu do troch rokov od schválenia podpory a pretrval aj v nasledujúcom období. Konkrétne, v NRO pozorujeme redukciu tempa rastu nezamestnanosti približne o 0,1 percentuálneho bodu za mesiac v nadväznosti na intervenciu v sledovanom období 3 rokov po intervencii, pričom úroveň nezamestnanosti ostáva v podporených okresoch nižšia ako pred intervenciou aj v období 4 a viac rokov po intervencii. Naopak v ekonomicky rozvinutejších okresoch SR bol efekt investičnej pomoci na regionálnu nezamestnanosť malý až zanedbateľný. Rovnako analýza nenašla v dátach dôkaz o výrazných medziregionálnych efektoch prelievania v prospech tzv. naviazaných okresov. Inými slovami, prilákanie investícií do jedného okresu systematicky neznižuje nezamestnanosť v geograficky blízkych alebo inak naviazaných okresoch.
Ako príklad môžeme ukázať vývoj nezamestnanosti po udelení investičnej pomoci, ktorý bol podľa našich výsledkov typický pre Slovensko v pozorovanom období: pre NRO Kežmarok bola v septembri 2015 schválená investičná pomoc v rozsahu 1,25 milióna eur pre investíciu v celkovom objeme takmer 4,3 miliónov eur. Susedný (rozvinutejší) okres Poprad pomoc nedostal.
Na obrázku vidíme mierny ale trváci pokles nezamestnanosti v okrese Kežmarok po intervencii ale v Poprade vidíme skôr rast. U obidvoch časových radov bola odpočítaná celo-slovenská miera nezamestnanosti, aby porovnanie nebolo skreslené celonárodným trendom. Vidíme, že tu efekt „nepresiakol“ do susedného okresu. Samozrejme, na základe jedného príkladu nemožno robiť závery, preto sa naša štúdia opiera o celú dátovú vzorku.
… a zaplatí sa sama
Ak by sme uvažovali o NRO, kde žije asi 15 tisíc obyvateľov v produktívnom veku (napr. okres Poltár), pokles tempa rastu nezamestnanosti o 0,1 percentuálny bod (p.b.) sa prejaví ako úspora približne tisíc mesiacov nezamestnanosti v prvých troch rokoch po získaní investície pre takýto región (asi 28 zamestnaných). Pri počte obyvateľov v produktívnom veku okolo 40 tisíc (napr. okres Kežmarok), tento pokles zodpovedá úspore 2880 mesiacov nezamestnanosti počas prvých troch rokoch od investície (asi 80 zamestnaných). Prvotné odhady tak ukazujú, že náklady na menšie projekty (približne do 100 tisíc eur pomoci) sa môžu vrátiť už v priebehu prvého roka od intervencie a náklady na investície do stredne veľkých projektov (okolo 1 milióna eur) v stredne veľkých NRO sa iba na odvodoch a DPH vrátia v priebehu prvých štyroch rokov.
