Denník N

Európa sa musí zjednotiť a spoločne bojovať proti zlu

Panoráma Paríža. Zdroj – Pixabay
Panoráma Paríža. Zdroj – Pixabay

Spájanie útokov v Paríži s utečencami je nešťastné. K zodpovednosti sa prihlásil Islamský štát.

Premiér Robert Fico zvolal po teroristických útokoch v Paríži tlačovú besedu, na ktorej oznámil, že bezpečnosť občanov je prioritou vlády a preto boli prijaté nové bezpečnostné opatrenia. To je samozrejme v poriadku, veď rovnako by mala v takejto situácii konať každá zodpovedná vláda.

Avšak premiér si opäť neodpustil strašenie utečencami, ktoré už niekoľko mesiacov považuje za najlepší spôsob, ako do volieb získať nové hlasy. Na jednej strane síce premiér priznáva, že Slovensko nie je momentálne ohrozené, no jedným dychom dodáva, že bezpečnostné riziká spojené s migračnou krízou sú obrovské.

Fico tiež opäť pripomenul, že na území Európy sú státisíce ľudí, o ktorých nič nevieme. To je čiastočne pravda, no z úst premiéra sme sa ako obvykle nedozvedeli, akú inú alternatívu Európa mala, keď na jej brány klopali utekajúci ľudia, a ako k riešeniu tejto krízy prispelo Slovensko.

Mala nemecká kancelárka Angela Merkelová žiadať Grékov a Talianov, aby trištvrte milióna ľudí držali násilím na ostrove Lesbos či Lampedusa? Veď sám premiér odmieta prijať pár stovák utečencov aj pomocou argumentu, že nemožno ľudí držať násilím tam, kde byť nechcú – čo je samo o sebe smutnou charakteristikou stavu našej krajiny.

Na území Európy je dnes podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu 750-tisíc nových obyvateľov. Spájanie ich úteku pred vojnou a hladom s teroristickými útokmi v Paríži je len voda na mlyn rastúcemu extrémizmu na Slovensku. Nečudujme sa potom, ak sa v marci 2016 do parlamentu dostanú fašisti ako Marian Kotleba. Ten už pre istotu svoje meno zahrnul aj do názvu strany ĽSNS – pravdepodobne preto, aby uľahčil rozhodovanie svojim sympatizantom, ak by pochybovali, či voliť jeho alebo inú stranu strašiacu pred chudákmi zo Sýrie.

Riziko migračnej vlny netreba v žiadnom prípade podceňovať, no netreba ho ani zneužívať na účely predvolebného boja, ako to dnes opäť urobil premiér, hroziac tým, že rakúski žiadatelia o azyl v Gabčíkove si môžu vyrobiť ručné zbrane. Je naozaj nutné preháňať a naznačovať, že títo obyčajní muži, ženy a deti sú hrozbou pre Slovensko?

Hrozbou Európy a Slovenska totiž nie sú samotní utečenci, ale to, čo ich vyháňa z domovov. Ak teraz necháme bokom migrantov z takzvaných bezpečných krajín, dôvodom úteku väčšiny ľudí je predovšetkým zhoršenie bezpečnostnej situácie v krajinách ich pôvodu. Tá sa zhoršila v dôsledku nekončiacich občianskych vojen a vyčíňania teroristických skupín ako Boko Haram či Islamský štát.

Dôležitá je preto prevencia a v tomto duchu treba privítať dôraz, ktorý jej premiér Fico kladie. No súčasne sa treba pýtať, či Slovensko kládlo dôraz na prevenciu aj doteraz.

Veľmi málo sa napríklad hovorí o tom, že utečeneckým táborom v Sýrii a jej okolí chýbajú miliardy dolárov. Život v týchto táboroch sa tak stáva až natoľko neznesiteľným, že núti jeho obyvateľov investovať svoje posledné úspory na cestu do Európy. Predísť tomu sa dá nielen priamou pomocou týmto táborom, ale najmä pomocou krajinám, na území ktorých sa tábory nachádzajú, aby zvládli integrovať milióny nových obyvateľov.

Slovensko však naopak, podobne ako iné krajiny, znížilo objem svojej rozvojovej a humanitárnej pomoci utečencom v Sýrii a jej okolí. Podľa údajov, ktoré zhromaždil Juraj Čokyna, poslalo Slovensko Sýrčanom za posledné štyri roky len 258-tisíc dolárov, čo je v prepočte na naše HDP tak málo, že v Európskej únii nás tromfli už len Cyprus, Grécko a Portugalsko, teda krajiny významne poznačené finančnou a dlhovou krízou. Pre porovnanie, Česká republika poslala Sýrčanom 3 milióny dolárov.

Druhou stranou prevencie – nielen pred rastúcou migráciou z Blízkeho východu, ale aj hrozbou terorizmu na starom kontinente – je boj proti samozvanému Islamského štátu. Práve ten sa prihlásil k zodpovednosti za teroristické útoky v Paríži. Varoval Francúzov, že ak neprestanú bombardovať jeho pozície v Sýrii, útoky na francúzskej pôde budú pokračovať.

Francúzsky prezident Francois Hollande ešte pred priznaním teroristov uviedol, že útok bol zorganizovaný zvonka, Islamským štátom, avšak s vnútornou pomocou. O útočníkoch sa zatiaľ veľa nevie, len to, že boli vysoko organizovaní, mohli absolvovať výcvik na Blízkom východe a mali rôzny pôvod – majú medzi nimi byť štyria Francúzi, dvaja z nich žijúci v Belgicku, no napríklad aj Sýrčan.

Islamský štát a jeho pešiaci v Európe, väčšinou rodení Európania, predstavujú tak komplexný a hlboký problém, že Európa už viac nesmie spať. Nesmieme prenechať priestor pravicovým a ľavicovým populistom, ktorí majú v zálohe plno „riešení“ smerujúcich k potláčaniu našich slobôd a ohrozeniu demokracie. Potrebujeme sa zobudiť a bojovať proti Islamskému štátu na oboch frontoch, vnútri európskej spoločnosti aj na Blízkom východe, kým je ešte čas.

Keďže na Slovensko v minulosti neemigrovali ľudia do takej miery ako do západnej Európy, vieme pomôcť najmä v druhom bode. Je tu však riziko, že akékoľvek zapojenie sa Slovenska do vojny proti Islamskému štátu zvýši hrozbu teroristického útoku na území Slovenskej republiky. Nádejou na riešenie situácie v Sýrii sú súčasné viedenské rokovania, ktoré by mohli priniesť koordináciu medzinárodného boja proti Islamskému štátu.

A práve dôraz na spoločný – najmä európsky – postup, ako aj zdôraznenie európskej solidarity, je tým, čo na premiérovej tlačovke chýbalo. Pochopiteľne, vzhľadom na odmietavý postoj Slovenska k prijatiu pár stovák utečencov by to mohlo vyznieť kontraproduktívne.

O to viac preto treba privítať postoje iných predstaviteľov vládnej strany, napríklad europoslankyne Moniky Flašíkovej-Beňovej, ktorá považuje za smutný rozmer tragédie v Paríži aj „podivnú euforickú ‚satisfakciu‘ niektorých ľudí, ktorí majú pocit, že ich odmietanie pomoci utečencom dostalo smrťou nevinných ľudí v Paríži opodstatnenie“. Podľa europoslankyne to svedčí o nepochopení faktu, „že utečenci utekajú aj pred tým, čo včera v noci postihlo Paríž“.

Oceniť treba štátnický a proeurópsky postoj prezidenta Andreja Kisku, ktorý za Slovensko povedal to, na čo premiér pozabudol: „Európa potrebuje po tejto ťažkej noci ešte väčšiu jednotu a potrebuje skutočnú akčnosť. Terorizmus nikdy nerozvráti demokraciu a slobodu Európy, ak dokážeme svoje hodnoty brániť. Spoločne a rázne.“

V podobnom duchu sa nesie výzva expremiérky Ivety Radičovej: „Európa musí postupovať spoločne, pretože nejednotnosť pomáha útočníkom a nás veľmi oslabuje. Toto nie je výnimočný stav len vo Francúzsku, ale teroristická vojna voči celej západnej civilizácii a jej hodnotám.”

Zjednoťme sa a bojujme proti zlu, nie proti utečencom.

Začať môžeme symbolicky minútou ticha v pondelok na poludnie na pamiatku všetkých obetí útokov v Paríži.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Teraz najčítanejšie