Denník N

Dnes večer ako umenie

*

Dnes večer ako umenie:

Svetlo z každého včera

 

Tvoje ospravedlnenky

chcem vždy tak zobrať…

 

Máš náskok predtým,

ako Ťa stiahneme ku nám.

 

Chýbajú verše na tento čas.

A nám pristane mapa ticha.

 

*

 

Potrebujeme strácať.

Čarujeme zo skutočnosti

 

V maličkých dlaniach

chceme sa zmestiť všetci.

 

Chytajú za nehu

ako blesky a dážď.

 

Neunikne im,

kto sa rozhodne vstať.

 

*

 

Hľadáme Tvoju farbu

Nachádzame seba.

 

Sme obraz neba,

ktorý má kaz.

 

Dá sa tým však prenikať.

To je ten zmysel:

 

Mať rany,

cez ktoré nestvrdneme.

 

*

 

Oddychujem.

Tomu hovorím výber

 

Vôňa z odtieňov

medzi chumáčmi šľahačiek.

 

Skladáme ostrovy

naproti s lícami.

 

Roznesú modlitby

slabnúcim slovami.

 

*

 

Vstávame v dilemách.

Je to láska?

Je to fascinácia?

 

Chceme tak škrtnúť plášť?

Medzi limitom sen a čas

byť opäť z nás

 

*

 

Ako vnímame?

Ako milujeme?

 

Bez slov, dotykov,

spolu aj sami…

 

Skúšame dosadiť.

Čistý rez otázkou

 

netvorí, prijíma,

nehrá sa so sebou.

 

*

 

Na nebi niekto vysypal hviezdy.

Nedá sa spať.

 

Svietia nám 

a my strácame dilemy,

 

nakoľko sa ľúbiť, mraziť

a iné myšlienky.

 

Nakoľko dávať,

keď tak smelo hľadajú viečka.

 

*

 

Viem si predstaviť opakovaný čas.

Sadneš si predo mňa.

Sadnem si pred Teba.

 

Náhody zvestujú, čo je dnes viac

Je to ten prameň, z ktorého tešíš

už prvýkrát.

 

*

 

Mali by sme si priať

možnosti nekonečna,

 

dobro na kolenách

z očí do očí prijímať.

 

Nehádžme perly medzi osudmi.

Srdce sa ujme, kde patrí.

*

Teraz najčítanejšie

Eva Sládeková

Už dávnejšie niekto literárne a ešte inak spracoval hľadanie strateného času. V súčasnosti je to tak živá potreba... Ak chceme byť ľudskí alebo dokonca sami sebou, je nutné nájsť si čas, v ktorom sa pravidelnejšie usadíme a budeme sa učiť pustiť všetko z rúk, dopriať aj myšlienkam slobodu plynúť v tom vlastnom kruhu. A takto konečne svoje dýchanie a malé stopy vo svete premeníme na dar, modlitbu a pokoj.