Dnes večer ako umenie
*
Dnes večer ako umenie:
Svetlo z každého včera
Tvoje ospravedlnenky
chcem vždy tak zobrať…
Máš náskok predtým,
ako Ťa stiahneme ku nám.
Chýbajú verše na tento čas.
A nám pristane mapa ticha.
*
Potrebujeme strácať.
Čarujeme zo skutočnosti
V maličkých dlaniach
chceme sa zmestiť všetci.
Chytajú za nehu
ako blesky a dážď.
Neunikne im,
kto sa rozhodne vstať.
*
Hľadáme Tvoju farbu
Nachádzame seba.
Sme obraz neba,
ktorý má kaz.
Dá sa tým však prenikať.
To je ten zmysel:
Mať rany,
cez ktoré nestvrdneme.
*
Oddychujem.
Tomu hovorím výber
Vôňa z odtieňov
medzi chumáčmi šľahačiek.
Skladáme ostrovy
naproti s lícami.
Roznesú modlitby
slabnúcim slovami.
*
Vstávame v dilemách.
Je to láska?
Je to fascinácia?
Chceme tak škrtnúť plášť?
Medzi limitom sen a čas
byť opäť z nás
*
Ako vnímame?
Ako milujeme?
Bez slov, dotykov,
spolu aj sami…
Skúšame dosadiť.
Čistý rez otázkou
netvorí, prijíma,
nehrá sa so sebou.
*
Na nebi niekto vysypal hviezdy.
Nedá sa spať.
Svietia nám
a my strácame dilemy,
nakoľko sa ľúbiť, mraziť
a iné myšlienky.
Nakoľko dávať,
keď tak smelo hľadajú viečka.
*
Viem si predstaviť opakovaný čas.
Sadneš si predo mňa.
Sadnem si pred Teba.
Náhody zvestujú, čo je dnes viac
Je to ten prameň, z ktorého tešíš
už prvýkrát.
*
Mali by sme si priať
možnosti nekonečna,
dobro na kolenách
z očí do očí prijímať.
Nehádžme perly medzi osudmi.
Srdce sa ujme, kde patrí.
*