Slovensko vynakladá na zdravotníctvo menej zdrojov než priemer EÚ
Slovensko pôsobí v konkurenčnom prostredí. O zdravotníkov súperíme so všetkými štátmi Európskej Únie. Naša krajina však vynakladá na zdravotnú starostlivosť výrazne podpriemerne menej ako ostatné krajiny EÚ.
Pilier zdravotnej starostlivosti na Slovensku je postavený na povinnom zdravotnom poistení. Na Slovensku pôsobia tri zdravotné poisťovne, ktoré rokujú s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a pre svojich poistencov túto zdravotnú starostlivosť nakupujú. Problémom však je, že dostupné prostriedky vo verejnom zdravotnom poistení nie sú dostatočné, čoho dôsledkom je, že Slovensko svojim obyvateľom poskytuje za málo finančných prostriedkom málo zdravotnej starostlivosti.
V roku 2019, teda v poslednom nepandemickom roku, vynakladalo Slovensko na zdravotníctvo 1513 eur na osobu, čo je výrazne menej ako je priemer EÚ. Rozpočet na zdravotníctvo bol v poslednej dekáde pomerne stabilný a osciloval na úrovni 7% HDP, čo je taktiež výrazne menej ako je priemer EÚ, ktorý je takmer o 3% vyšší. V porovnaní s krajinami V4 míňa menej eur na jedného obyvateľa len Maďarsko. Poľsko míňa na jedného pacienta o niečo viac eur ako Slovensko, no Česká republika investuje do zdravotnej starostlivosti výrazne viac ako zvyšné krajiny V4 a to 2362 eur na jedného obyvateľa. Výdaje na zdravotníctvo tvorili v roku 2019 v Českej republike 7,8% HDP krajiny.
Náš severný sused Poľsko je taktiež pod priemerom EÚ vynaložených prostriedkov HDP na zdravotnú starostlivosť. Poliaci investujú do zdravotnej starostlivosti 6,5% svojho HDP a na jedného obyvateľa teda vynaložia v priemere 1582 eur, teda o takmer 70 eur viac ako Slovensko.
Maďarsko, ktoré stále míňa na zdravotnú starostlivosť najmenej finančných prostriedkov z pomedzi krajín V4, však počas rokov 2013-2019 zvýšilo výdavky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti o 2,9% HDP. Napriek tomu však výdavky na zdravotníctvo v Maďarsku tvoria menej ako polovicu priemeru EÚ. Kým priemer EÚ na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti je takmer 10%, tak v Maďarsku tieto výdavky tvoria len 6,4% HDP. Maďarsko síce momentálne vynakladá na zdravotnú starostlivosť menej ako ostatné krajiny V4, no podľa súčasného trendu budú investície do zdravotnej starostlivosti pokračovať a je realistické, že Maďarsko už v najbližších rokoch predbehne aj Slovensko, ktoré sa ocitne na chvoste krajín V4, pričom menej ako Slovensko a Maďarsko na zdravotnú starostlivosť míňajú len Lotyšsko, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko.
Ak chce Slovensko ostať konkurencieschopné a zamedziť okrem iného pokračujúcemu exodu slovenských zdravotníkov do okolitých krajín, tak musí jednoznačne navýšiť vynakladané finančné prostriedky na zdravotnú starostlivosť. Česká republika už počas minulých rokov napríklad platila za svojich poistencov o desiatky eur viac ako Slovensko. Nožnice medzi krajinami sa budú zjavne naďalej roztvárať, keďže české ministerstvo zdravotníctva už presadilo navýšenie platieb za poistencov štátu. A žiaľ, kým u našich ,,bratov“ platby za poistencov štátu stúpajú, na Slovensku tieto výdavky klesli a to i napriek pandémii covidu-19. Ak by slovenský rozpočet prispieval na štátneho poistenca rovnakou sumou ako český, tak by v roku 2022 bola celková platba štátu 2,9 mld. eur, čiže o 1,8 mld. eur viac, ako sa v skutočnosti (1,1 mld. eur). Platba za poistencov štátu je v roku 2022 v Českej republike na úrovni 80 eur mesačne za poistenca štátu, kým na Slovensku je to len o niečo viac ako 30 eur. Platby za poistencov štátu v Česku od augusta dočasne klesnú na úroveň 60 eur, avšak Česká republika 20.7. v poslaneckej snemovni schválila novelu zákona o zdravotnom poistení, ktorej súčasťou je i automatická valorizácia platieb za poistencov štátu. Platby za poistencov štátu sa teda budú automaticky zvyšovať každý rok, nie znižovať ako je tomu v súčasnosti na Slovensku.
Tento krok je zo strany Slovenska absurdný a nepochopiteľný, pretože tým sanuje súčasný akútny nedostatok zdrojov v zdravotníctve. Ak nenastane dofinancovanie sektoru, tak bude žiaľ i naďalej platiť téza prezidenta Asociácie Nemocníc Slovenska, ktorá znie „ak sa nedofinancuje zdravotnícky sektor, tak maximálne zachováme status quo, no s klesajúcou tendenciou“.
