Vojnu nechce väčšina
Prečo je politický populizmus nebezpečný.
Skutočne statočný premiér demokratickej krajiny by sa nikdy nesprával tak, ako náš.
Všetci vieme, čo sa robí v situácii, keď vzbĺkne oheň. Snažíme sa ho uhasiť, potom pomôcť poškodeným, a až potom rozoberáme nebezpečnosť ohňa.
V krajine populistov však všetko robia naopak. Najprv využijú rozoberanie nebezpečnosti ohňa na vyvolanie nepriateľstva k poškodeným, lebo oni sú zodpovední za svoj oheň. S týmto súhlasí väčšina. A tak využijú súhlas väčšiny na odmietnutie pomoci stále narastajúcej mase poškodených, lebo oheň sa medzičasom rozšíri. Keď sa však už oheň priblíži k teritóriu krajiny populistov, verbujú k obrane a spoja sa s pyrotechnikmi, ktorí veľký oheň hasia výbuchom.
Väčšina, ktorá oheň nechcela, si „môže trhnúť nohou“.
Koľkokrát sa ešte bude opakovať tento scenár prípravy na vojnu?
Dokedy bude väčšina, ktorá vojnu nechce, tolerovať, rozumej: voliť populistov?
Koľko nevinných obetí ešte treba, aby sa väčšina nerozdeľovala na skupiny pomáhačov a nepomáhačov, ale naopak, zomkla sa a vyjadrila sa rázne, že: „Vojnu nechceme“?
Česť pamiatke obetí teroristického útoku v Paríži.
