Denník N

Pezinok: Náš les je naše kráľovstvo

Pokračujem vo svojom blogu, v ktorom som takto pred mesiacom písala o dianí v mestských lesoch Pezinka a možných scenároch aká budúcnosť je pred nami. Prešiel ďalší mesiac a ako som očakávala, medzi Mestom Pezinok a Lesmi SR neprišlo k spoločnej dohode ako sa budú naše lesy obhospodarovať tento rok, nebodaj tie ďalšie. Považujem to za prirodzený vývoj.

My Pezinčania sme si predsa uvedomili, že náš les je naše kráľovstvo. Prečo by mal byť pohľad na náš les zúžený len na to, ako vidí les štátny podnik? Prečo by sme sa mali uspokojiť s tým, že to takto chodí už takmer 30 rokov? Prečo by sme mali byť viazaní na to, ako o budúcnosti nášho lesa rozhodne niekto v Lesoch SR?

Na strane Lesov sú otázky v opačnom garde. Prečo im zrazu niekto kladie na stôl netradičné požiadavky? Prečo by mali v mestskom lese voliť nejaký špeciálny prístup, na ktorý nie sú zvyknutí? Prečo chceme od nich niečo navyše ako sa od nich žiada pri ich bežnej práci? Je to vôbec úloha Lesov SR, ktorí majú v lese vykonávať hospodársku činnosť, aby tvorili rekreačný les pre nejaké mesto? Toto ich úlohy samozrejme nie sú a pokiaľ ich nemajú záujem dobrovoľne prevziať na svoje plecia, je zrejme jasné, že ich predstavy a predstavy obyvateľov mesta Pezinok sú výrazne odlišné.

Ani jedna strana nie je zlá. Zrejme však nastal čas uvedomiť si, aby sme sa každá strana vybrala vlastnou cestou. Čas priznať, že jeden les môže mať len jedného pána. Je to les patriaci Mestu a preto by mal byť podriadený záujmom, tých čo v jeho Meste žijú.

A čo všetko teda od nášho lesa očakávame?

Chceme drevo? Určite áno. Určite chceme, aby sa ťažilo šetrným spôsobom k prírode a takou technikou, ktorá nebude les poškodzovať o nič viac ako treba. Jednou z možností je použiť napríklad technológiu železný kôň a vhodnú vývoznú súpravu v kombinácii s plánovaním ťažby na vhodné obdobie v roku. Drevo nevhodné na predaj môžeme spracovať na drevnú štiepku a využívať ako zdroj tepla. Čím drahší bude plyn, tým viac oceníme túto možnosť.

Chceme ochranu prírody? Určite áno a paradoxne sa na hlavných bodoch zhodnú ochranári, poľovníci aj pestovatelia plodín. Treba nám predsa časti lesa, kde sa bude les aj zver žijúca v ňom nachádzať bez zbytočného rušenia inými vplyvmi. Má to mnoho výhod, okrem iného aj tú, že čím viac sa bude lesná zver pohybovať v prirodzenom prostredí, tým menej sa bude túlať k domom, na polia a do viníc.

Chceme chodiť do lesa oddychovať? Väčšinu ľudí, ktorých poznám to potrebujú. Nepotrebujú obsadiť celý les, ani nepotrebujú lunapark, ani prekrižovať každý meter turistickým chodníkom. Stačí opraviť pár zničených obľúbených turistických trás, ktoré stiahnu tých, čo chcú v lese športovať. A stačí nájsť pár vhodných plôch po okrajoch lesa, kde by sa našlo vhodné miesto na opekačku, či posedenie pre tých, čo nezvládnu dlhú turistiku.

Čo les a voda? Vhodne zadržať vodu pretekajúcu lesom je až teraz horúcou témou, keď začínajú vážne extrémy. Po nárazovom daždi sa valí po vymytých zvážniciach a berie so sebou všetko čo jej stojí v ceste. A keď jej nie je dostatok trpí na sucho všetko čo je súčasťou lesa, rastliny, zvieratá, pôda, vysychajú dlhoročne známe potoky a pre človeka je pobyt v takom vyprahnutom lese neznesiteľný.

Mohla by som takto menovať ďalšie využitie lesa. Keď vieme čo od nášho lesa potrebujeme, samozrejme je na rade ďalej úloha kto a ako sa o to postará. Toto je teraz na ramenách vedenia Mesta Pezinok, verím, že sa vhodne rozhodnú a že im my občania vieme k tomu dopomôcť.

Možností je viac a každá má svoje pre a proti. Spomeniem dve hlavné:

Drahšia, ale menej prácna možnosť je zvoliť si partnera, ktorý bude všetky objednané služby v lese vykonávať. Aby sme sa nepopálili, je potrebné voliť kvalitu, myslieť na všetky detaily spolupráce a dobre služby kontrolovať. Vždy treba počítať s tým, že platíme aj cenu za to, aby niekto zarobil na tom, že sa o náš les bude starať.

Prácnejší variant je začať sa o náš les starať sami. Môže to však začať veľmi jednoducho, nevyhnute je potrebné zabezpečiť si odborného lesného hospodára, bez neho sa o les sami starať nemôžme. Postupne sa dá rozvíjať všetko ostatné, čo potrebujeme. Či už vytvoriť referát na Meste, alebo spoločnosť, ktorá sa bude o celé hospodárenie, starostlivosť a rozvoj mestského lesa starať. Máme jednu výhodu v tom, že v najbližšom okolí máme 3 rôzne mestá s rôznymi prístupmi. Modra, Svätý Jur, aj Bratislava si spravujú svoje mestské lesy sami. Vieme sa od nich inšpirovať, poučiť z ich chýb a nechať si poradiť ako prebiehali ich vlastné začiatky.

Kritici sa do mňa určite pustia, že to nie je také jednoduché a samozrejme majú plne pravdu. Čaká nás dlhá cesta. Buďme konštruktívni, pozerajme do budúcnosti blízkej aj ďalekej a odpusťme si tak obľúbené hejtovanie. Výsledok bude taký, ako sa do toho vložíme.

Teraz najčítanejšie

Veronika Koníková

Vždy som žila aktívnym životom a snažím sa angažovať pre dobré veci. Mojimi témami sú lesy, ľudia a pomoc opusteným zvieratám. Profesionálne sa pohybujem v téme životného prostredia a študujem lesníctvo. Svojim prvým povolaním som však sociálny pracovník a toto poslanie vykonávam vždy keď treba. Svoj voľný čas preto využívam naplno, som členkou dobrovoľnej stráže prírody a členkou pracovnej skupiny pre rozvoj mestským lesov Pezinka.  Za našu dobrovoľnícku aktivitu vo Zvieracom hotspote na hraniciach pre pomoc ľuďom z Ukrajiny s domácimi zvieratami sme prebrali nedávno ocenenie Animal hero Slovakia 2022. S mojou rodinou realizujem tiež projekt vytvorenia kontajnerového bývania pre utečencov z Ukrajiny "4 domčeky za 4 týždne".