Denník N

Ako sme mohli úpravou jedného zákona predísť množstvu problémov

Hliník sa v Žiari nad Hronom vyrába už desaťročia a vo fabrike Slovalco pracujú aj celé generácie rodín zo žiarskej kotliny. Slovalco dnes zamestnáva 450 ľudí. Ďalších 2500 pracovných miest je nepriamo naviazaných na jeho výrobu. Do štátneho rozpočtu zároveň fabrika cez dane a iné poplatky prispieva sumou 70 miliónov ročne.

V dôsledku nečinnosti vlády a vysokých cien elektrickej energie bude Slovalco nútené ukončiť svoju výrobu. Nie, nejde iba o vyjednávaciu pozíciu. Pri súčasných cenách energií by fabrika aj pri vysokej cene hliníka vyrobila stratu v stovkách miliónov eur ročne.

Slovalco hospodári dobre, takže nepotrebuje od štátu žiadnu mimoriadnu pomoc. Slovalco žiada len to, aby parlament opravil jeden jediný zákon, ktorý už platí v niekoľkých európskych krajinách. Zákon, ktorý bude kompenzovať umelo navýšenú cenu elektrickej energie a bez ktorého Slovalco nedokáže konkurovať nielen ruským či čínskym výrobcom, ale ani tým európskym.

Dostupné nástroje štátu

Slovalco je najväčším odberateľom elektrickej energie na Slovensku a vysoké ceny energií sa tak prirodzene veľmi rýchlo prejavia na jeho hospodárskych výsledkoch. Slovalco síce nakupuje elektrinu z jadra, ktoré životné prostredie nezaťažuje, avšak jadrové elektrárne dorovnávajú cenu na úroveň, za ktorú elektrinu predávajú uhoľné elektrárne. Cenu elektriny z uhoľných elektrární tvoria z veľkej časti ich náklady na emisné povolenky. Slovalco tak v princípe umelo platí za elektrinu viac, ako by malo.

EÚ si tento problém uvedomuje a preto prišla s kompenzačným mechanizmom, ktorý má túto nezrovnalosť aspoň v nejakej miere napraviť. Kompenzačný mechanizmus funguje tak, že štát zarobí na predaji emisných povoleniek (ktoré dostáva zdarma), časť týchto financií presunie do Environmentálneho fondu (dovedna takto Envirofond zarobil už 1 miliardu EUR) a ten by ich mal následne prerozdeliť  medzi priemyselníkov, ktorí pri nákupe energií platia umelo navýšenú cenu – majú tzv. nepriame CO2 náklady.

Pred a povolebné sľuby

Vráťme sa späť do roku 2020.

V tom čase ešte platil zákon, ktorý mal určovať, koľko peňazí z predaja emisných povoleniek poputuje do environmentálneho fondu a koľko z týchto financií Envirofond prerozdelí späť medzi energeticky náročné podniky. Zákon však obsahoval odstavec, ktorý zjednodušene hovoril, že vláda sa týmto zákonom nemusí riadiť. Toto v minulosti kritizovali aj predstavitelia aktuálnej vlády – ešte ako opozičníci. Po voľbách 2020 noví ministri sľubovali, že zákon novelizujú.

Zmena v zákone je pre energeticky náročné fabriky kľúčová, pretože stanovuje predvídateľný rámec a výšku kompenzácií. Bez nich si fabrika, ako Slovalco nemôže zakontrahovať elektrinu na ďalšie roky, ak nechce riskovať výrobu s vysokými stratami.

V roku 2020 sa však nič nezmenilo. Nezmenilo sa nič v roku 2021 a dokonca ani v roku 2022. Sľuby politikov ostali len sľubmi a nový návrh zákona leží v šuplíku ministra financií.

Vypnuté nemecké jadrové elektrárne a vojna na Ukrajine medzičasom spôsobili, že ceny elektrickej energie sú násobne vyššie, ako v roku 2020 a 2021. To je pre fabriku ako Slovalco likvidačné.

Go green & independent

Európska Únia má rôzne ciele. Dva z nich hovoria o tom, že je dôležité znižovať uhlíkovú stopu členských krajín a v dôsledku vojny znižovať aj svoju závislosť od Ruska. V prípade hliníka sa však deje presný opak.

Slovalco je jednou z najekologickejších fabrík na svete a pre Slovensko a celú Európu je dôležitým producentom aj kvôli svojej extrémne nízkej uhlíkovej stope1.

Tu nastáva celkom paradoxná situácia. Odstavením Slovalca, ktoré vyrobí približne 164 000 ton hliníka ročne, bude Európa nútená hliník zaobstarať inde. Kde? Napríklad v Rusku a Číne, kde je hliník vyrábaný so 4-5 krát vyššou uhlíkovou stopou. Emisie však nepoznajú hranice. Dovoz hliníka z Ruska alebo Činy zvýši množstvo emisií v ovzduší, keďže ekologizácia výroby nie je v týchto krajinách na popredných priečkach priorít a životnému prostrediu dá zabrať aj samotný prevoz.

A teraz k budovaniu nezávislosti od Ruska. Hliník potrebujeme a zánik Slovalca nespôsobí pokles dopytu po ňom. Dnes dokonca na hliník z Ruska neplatí ani embargo, nakoľko Európa nie je schopná vyprodukovať ho toľko, koľko potrebuje. Rusko už teraz do EÚ dovezie približne 1,5 milióna ton hliníka2 ročne. Zavretím Slovalca sa množstvo, ktoré Rusko dovezie do EÚ, prirodzene zvýši. Uhlíková stopa EÚ a závislosť EÚ od Ruska tak bude ešte vyššia ako pred rokom, kedy sme za hranicami nemali vojnu.

„Blokujeme Pente biznis“

Keďže minister životného prostredia sa už nechal počuť, že fabriky ako Slovalco by mali odísť zo Slovenska, asi to našej vláde nevadí. Vadí to ale ľuďom, ktorí vo fabrike pracujú a zo dňa na deň môžu prísť o prácu.

Dalo sa odstaveniu fabriky predísť? Áno. Stačilo po roku 2020, kedy bol ešte čas, upraviť jeden jediný zákon po vzore ostatných krajín EÚ, ktorým by vláda zároveň splnila svoje pred aj povolebné sľuby. Tie by boli aj v súlade s tým, o čo sa snaží Európska Únia.

Jeden by si donedávna myslel, že to nebol úmysel. Aktuálny minister financií sa však pred časom na svojom Facebooku pochválil, že Pente „blokuje biznis“. Otázka, či položenie fabriky nebolo náhodou úmyselné, je tak azda na mieste.

 

1 – CO2 stopa na 1 tonu hliníka:
Slovalco: 4,2t
Výroba v Európe: 6,7t
Spotreba v Európe: 8,6t
Svetový priemer: 16,7t
Výroba v Číne: 20t
– Norsk Hydro
 2 – Norsk Hydro

Teraz najčítanejšie

Nicole Nevolníková

Od roku 2016 pracovala v Penta Real Estate na pozícii Marketing Consultant a okrem projektovej marketingovej komunikácie sa venovala aj komunikácii značky Penta Real Estate s verejnosťou. Dnes pracuje ako Senior Communication Specialist na PR oddelení Penta Investments, kde sa venuje komunikácii podnikania spoločnosti v jednotlivých odvetviach, s primárnym fokusom na zdravotníctvo.

Tento blog je platený.