Denník N

O empatii a politike

Sme pripravení odhadnúť kandidátov v ich výbave na moderné riadenie krajiny? 

Odhadnúť charakter človeka je ťažké. Odhadnúť ho z obrazoviek a marketingových nástrojov je priam nemožné. Ono vlastne, záleží nám vôbec na tom, čí sú vrcholoví reprezentanti tejto krajiny zásadoví a spôsobilí ľudia? Výraz „politik“ sa už stalo nadávkou. Rozoznať záujem o službu od manipulácie marketingu môže byť ťažšie než rozoznať zrno od pliev.

Keď som žila pred niekoľkými rokmi vo Florencii, Talianskom otriasali sexuálne škandály ich vtedajšieho premiéra Silvia Berlusconiho. Kríza roku 2008 a nedostatočné opatrenia ich vlády odštartovali obdobie štrajkov a občianskych nepokojov. Vláda sa postupne ocitla v kríze, čo vyvrcholilo poverením Maria Montiho zostavením úradníckej vlády.

Bývalý premiér, známy v Taliansku tiež ako „il Cavaliere[1], traumatizoval svojím správaním celú krajinu a verejný diskurz naberal temné odtiene. „Mal to byť jubilejný rok vlasti a pritom sa zmenil na aktuálny ‚annus horribilis‘“, ako povedal môj vtedajší tútor vo svojej publikácii na počesť 150. výročia zjednotenia Talianska.[2]

Odsudzovanie verejných škandálov či ostro vyústených konfliktov nie je popieraním liberálnych hodnôt a slobôd. V zásade je jedno, či také alebo onaké zlyhanie je spôsobené nízkou morálnosťou, nekompetenciou či nepríčetnosťou. Či už ide o otvorené sexuálne škandály, či úmyselné vyostrovanie konfliktov, ide v prvom rade o blokovanie spolupráce. Ide teda o nedostatočné zručnosti v riadení.

Patria vôbec cnosti do dnešného sveta? Patrí napríklad profesionalita medzi kritéria, ktoré zohľadňujeme pri výbere politických kandidátov? Vieme odhadnúť, či je kandidát spôsobilý slúžiť svojmu postaveniu a nie naopak, teda aby privilégium slúžilo jemu?

Riadenie ľudí je ťažké. Je veľmi náročné a vyžaduje manažérske zručnosti. Ktosi raz povedal, že tvoriť verejnú politiku nie je raketová veda. Súhlasím, nie je. Nie som si však istá, či by raketoví vedci zvládli manažovanie ľudských zdrojov bez riadnej prípravy a osobnostných predpokladov.

Manipulácie, bezočivosť a karierizmus

Tam kde si spoločnosť zo svojich ľudí robí tzv. podržtažky či kozmetický doplnok, absentuje základný element moderného riadenia – vzájomný rešpekt. Nastaviť kultúru firmy tak, aby bol každý zamestnanec – od správy po vrcholový manažment – v rovnocennom postavení. Čo sa nevylučuje s rôznorodosťou funkcií.

Členovia vrcholového manažmentu komunikujú subtílne, poukazujúc na výsledky firmy a na jej budúcnosť. Motivujú organizácie k novým a lepším zajtrajškom. V amerických korporáciách sa pri nepriaznivých výsledkoch na riadiacich pozíciách zastavuje kariérny rast, kde sa manažér podrobuje školeniam s psychológmi.

Prejavy manipulácie sú ako medové motúzy popod nos – opantajú myseľ a zamútia rozum. Je neudržateľné, aby tím riadili ľudia, ktorí nedisponujú nástrojom ako počúvanie, porozumenie či empatia. Priama konfrontácia vyžaduje veľa energie – od každého zo zúčastnených. Nie každý je na ňu vybavený.

Dobrému manažmentu ide o prevenciu vzťahov. Dobrý manažment chce predísť necitlivým urážkam či podrývaniu autority. Dobrý manažment si nastaví vnútorné procesy tak, aby sa takéto záležitosti nedostali do takých rozmerov, ktoré by traumatizovali alebo škodili prostrediu pracovníkov a v konečnom dôsledku najmä pracovnému výsledku.

Skutočná povaha politikov a političiek sa dá čítať pozorovaním ich činov, rozhodnutí a vzorcov správania sa. Papier znesie, tváriť sa chrumkavo nestačí. Ako sa hovorí: acta, non verba![3]

Napríklad poznáme pomerne časté správanie, kde agresori robia zo seba obeť okolností. Keď nemajú s kým bojovať, nemajú ani čo ponúknuť. Sú to prázdne osobnosti, ktorým chýba autentická tvorivá energia zo zdroja, ktorý vychádza z ich vnútra a ochoty spolupracovať a tvoriť prostredie, ktoré žičí pracovnému nastaveniu vytvárať pridané hodnoty.

Vykrádajú ostatných. Sú imitátormi par excellence. Plávajú po povrchu. Kritiku a spätnú väzbu berú osobne a nedokážu vyhodnotiť, či je oprávnená. Takéto osobnosti som veľakrát videla prepnúť do módu prežitie. Rozpútajú konflikty a zamrazia ich – vyhýbajúc sa priamej konfrontácie alebo vysvetleniu.

Ak chceme mať schopných ľudí pre náročné povolania, čím exekutíva a legislatíva bez pochyby sú, nevoľme takých, ktorí stoja pri mnohých konfliktoch… Pre týchto ľudí znamená riadenie krajiny len službu ich vlastnému karierizmu.

Cieľom politickej strany nie je len víťazstvo vo voľbách. Ak má politická strana ambície riadiť štát, tak volebné víťazstvo je prostriedok naplnenia týchto cieľov. Preto dobrý manažment by mal byť v balíčku zručností každého politika. Preniknúť do duše týchto kandidátov je o niečo ľahšie, ak sami disponujeme takýmito znalosťami.

Inými slovami, my, elektorát, na to musíme scitlivieť, aby sme to potom vedeli na politickej ponuke čítať. A to možné je.

 

 

[1] Il cavaliere znamená v taliančine rytier

[2]M.Biondi, Il discorso letterario sulla nazione: Letteratura e storia d’Italia, str.9, Florencia, Rubbettino Editore, 2012

[3] Z latinčiny „skutky a nie slová“

Teraz najčítanejšie

Pavlína Valovičová

Univerzite vo Florencii vďačím za to, že mi dala príležitosť a priestor zamilovať sa do štúdia humanitných vied. Pred rokmi som tam ukončila moje štúdium a spoznala asi všetky zákutia tejto inštitúcie a azda každú knižnicu vo Florencii. Posledné roky som našla veľký záujem v oblasti psychológie. Pracujem v korporátnej oblasti, kde sa venujem procesnému riadeniu a reportingu. Práca ma veľmi baví. Odmala som cítila veľký záujem o veci verejné a filozofiu. Myslím si, že občianska česť je cnosť a buduje sa cez skúsenosti verejných dobrovoľných prác či aktivizmu. Dala som si za úlohu podporovať a popularizovať oblasť duševného zdravia.