Denník N

Nepriatelia Európy

Dostali sme bolestivý úder, úder toho druhu, od ktorého sme si dávno odvykli. Ostali sme zaskočení, prekvapení, nahnevaní, ponížení a zľaknutí. Viacerí by si radi mysleli, že sme boli prefackaní rukavicou, akou sa oznamuje výzva na súboj. A pod pojmom viacerí nemyslím len tých z druhej strany, myslím tých našich, čo opantaní strachom siahli po slovníku silných slov.

Tu niet žiadneho súpera, ktorého pomyslenú rukavicu môžme zdvihnúť, aby sme týmto gestom prijali výzvu na duel. Nieto ani len toho literárne domýšľavého niktoša, ktorého by sme onou rukavicou mohli poriadne prefackať a naučiť móresom. Sú tu len vystrašené deti, ktoré nás celkom nečakane vyplašili a skôr než sme sa stihli otočiť ich smerom, utekajúc skočili do potoka, kde sa utopili.

Tieto vystrašené deti sa ešte nestihli naučiť ono bolestné poznanie ostatných civilizácii nášho sveta, že Európe môže ublížiť jedine Európa. Tisíce rokov histórie nášho kontinentu sú tisícmi rokov bratovražedných bojov, nenávisti a zabíjania v mikrokozme vlastných rodín. Hovorím o stáročiach zrád, podrazov a bojov o moc. Ostatne, toľko novodobou propagandou proklamovaný “Slovenský Kráľ” Svätopluk I. je učebnicovým príkladom škrupulózneho mocibažiaceho panovníka, opakovane prevracajúceho kabát. Vlastne, čo iné sa dalo od neho očakávať, vediac, že jeho vlastný strýko Rastislav ho chcel nechať zabiť na istej “rodinnej hostine”.

Tisíce rokov našej histórie sú históriou ohromného krviprelievania. A nebola to krv našich nepriateľov, ale naša vlastná krv a krv našich rodín a susedov. Pri náhodnom výbere epizód z dejín si musíme pripomenúť, že až po pobití dostatočného množstva protestantov, sa obrátila pozornosť našich predkov na tureckých okupantov, rabujúcich slovenské (uhorské) územia v 16. storočí.

A neboli to moslimovia, čo upaľovali európskych židov pri pogromoch v stredoveku. Ani Poľsko a ani Nemecko (dočasne) nerozdelili neeurópske mocnosti. A boli to Švédi, čo prenechali takmerbratské Finsko cárskemu Rusku po siedmich storočiach spoločného štátu. A boli to práve predstavitelia najeurópskejších mocností, Anglicka a Francúzska, ktorí dva dni pred skončením Oktoberfestu roku 1938 podpisovali rozsudky smrti miliónom Európanom.

Mohol by som pokračovať, ale načo. Veď nič z toho tie vystrašené sfanatizované deti, čo nám ublížili, nevedia a už sa to ani nedozvedia. Rovnako ako sa nedozvedia, že krátkych 70 rokov mieru nestihlo v kolektívnej pamäti Európy vymazať odkaz desiatok miliónov obetí toho, čo voláme “vývoj našej civilizácie” . Európskej civilizácie, postavenej na tvrdosti a dravosti. A na optimizme.

Inými slovami Európu s jej jedinečným odkazom postaveným na kresťanstve, optimizme, vede, ekonomickom raste, liberalizme a individualizme, len ťažko môže zničiť akýkoľvek momentálne predstaviteľný vonkajší nepriateľ. Európu dokáže zničiť jedine nihilizmus, pesimizmus, relativizmus, depresia, xenofobicky fašizujúca Orbanizácia a stádovité hľadanie nepriateľov jej vlastnými obyvateľmi. Európu dokážu zlikvidovať len Európania…

Teraz najčítanejšie