Denník N

SCI FI X

Pokračovanie krátkych sci fi epizód…

Sedel zamyslený pri posteli a premýšľal, čo sa mu to snívalo. Tu v ďalekej rovníkovej Afrike, tisíce kilometrov od Slovenska, svojej domoviny, ktorú musel opustiť z ekonomických dôvodov.

Pamäť je čarovná!

Otvoril sa ako šuplík nejaký informačný tok, možno preto, že to bola pieseň:

Nad mozkem poslušnost a nad rozumem víra
a správná příslušnost je víc, než v botě díra,
mámu jsme zapřeli a brácha zapřel tátu,
někdo se vodstřelí a jinejm zlámem hnátu!
Ďábel nás hnal a šli jsme jako ovce,
každý z nás znal, že zvěř se stane z lovce,
každý však šel a na chytrost měl štempl,
náš cíl se skvěl, jsi proti, tak jsi lempl!
Nad oči slepota, sám do uší dáš vatu,
je z tebe despota a syna dáváš katu,
k dobrému příteli zas obracíš se zády
a když ho vodstřelí, po smrti dáš mu řády!
Žene vás čert, zas jdete jako ovce,
není to žert, už zvěř se stala z lovce,
přítel je skřet a nad rozumem víra,
vpřed, jenom vpřed, vpřed, jenom vpřed…
VPŘED! JENOM VPŘED!
A vpředu smrdí síra…“
Čo je toto za rakovina?:
Karel Kryl! Autor! Umelec!
Ako to vedel? Pochod Gustápa, z platne Rakovina…!
Prorok čias, ktoré žijeme dnes?
Kam sa to ženieme?
Teda ja už nie, ja mám pokoj v tejto krásnej krajine.
Je tu ticho a múdrosť prichádza v tichosti. Nepotrebuje amplión, tlačovky, média, nepotrebuje mať pocit, že je to pravda, vie, že je to tak, ako to v tichosti a v pokore k nám vraví. Múdra príroda, život…tok riek a prírodzený poriadok.
Jeho krásna manželka ebenovo čiernych atribútov. S vlasmi ako drôtmi, s pokožkou pevnou a s perami mäsitými. Unesie toho veľa, môže sa spoľahnúť Váži si ju. O feminizme a o iných náukách, ktoré sa snažia slovami popísať niečo, o tom ani nechyrovala. usmieva sa pokojne a milo. Zakúri mu v chalúpke drevom, netreba im k dobrému a jednoduchému životu veľa.
Čo človeku na tomto svete viacej treba. Strecha nad hlavou a kus chleba…miesto, kde mu nik nevládne, môže plesať, že má šťastie z neba. Omar Chajjám, ďalší básnik so svojim štvorverším, ktorý mu v hlave ostal,
Ostal a neodišiel. Goethe, Nietzsche…koľkí mu v poslednej dobe prešli v mysli hlavou, ako možnosť, poznania, štúdia diale, ktorá sa, žiaľ, dnes akosi nevyužíva…škoda…
Kupujeme si blbosti, zmätok ako trend, porovnávame prázdne formy. Strach do našich sŕdc zahniezdil. Konzum do mysle, pred desaťročím, dvoma, tromi…chceli sme slobodu, spravodlivosť a máme holý…
Moc podvedomia. Svet, ktorý máme po ruke, svet, v nás, ktorý si tvoríme.. Prečo?
Prečo nezatvoríme oči a neskúsime to nejak tvoriť lepšie? Pravdivejšie a úprimnejšie. Jazyky, systémy, ktoré rozdeľujú cudzích: Skúsiť porozumieť si cez pohľad do očí, do duše, cez srdce.
Poklepkal na osobu, ktorá sa vedľa neho chúlila. Krčila sa pod dekou a spokojne oddychovala. Nádych, výdych, započúval sa. Je tam, vedľa neho, po ruke.  V čiernej noci ako rana do čierneho, istota. Láska.

Teraz najčítanejšie