Denník N

25 príčin prečo ľudia vyhárajú

Posledných 13 rokov sa ako psychológ a lektor venujem najmä syndrómu vyhorenia.
Zozbieral som taký subjektívny zoznam jeho najčastejších príčin, resp. najrizikovejších profesií.
Každý bod je podložený desiatkami prípadov, anonymita klientov je zachovaná.
Ak sa v niektorom z uvedených bodov „nájdete“, neznamená to, že musíte automaticky vyhorieť. Snažím sa len šíriť povedomie o tom, že v tom nie ste sami, a že pri hľadaní riešenia netreba zbytočne otáľať.

1) Učiteľstvo (práca v školstve)

Zo všetkých profesií, s ktorými som prišiel do kontaktu, je školstvo z pohľadu vyhorenia podľa mňa absolútne najrizikovejšie. Pre OBROVSKÉ množstvo práce (prípravy na vyučovanie, opravovanie písomiek po večeroch či cez víkendy), nízke ohodnotenie (finančné, spoločenské, osobné – od žiakov či rodičov), hluk, zodpovednosť za zdravie a život detí.

2) Zdravotníctvo

Podobne ako pri učiteľstve, tu je však navyše ďalší stresujúci faktor – čoraz väčší nedostatok personálu. „Služby musia mať aj lekári, ktorí majú 70 rokov, väčšina z nich má po päťdesiatke. Alebo aj kolega čerstvo po infarkte musí slúžiť nočné, lebo nemá kto. Ide to na hranu a na úkor zdravia aj zdravotníckeho personálu. Systém sa zadrháva.“

 

3) Neplatená ženská práca

V pomáhajúcich profesiách (viď predošlé 2 body) sú práve väčšinou zastúpené ženy,.
Tieto profesie samé o sebe nie sú dostatočne ohodnotené, okrem toho sú v odmeňovaní mužov a žien u nás stále veľké rozdiely – podľa portálu platy.sk zarábajú muži v priemere o 28,9% viac ako ženy.

Okrem toho, ženy vykonávajú v priemere viac hodín neplatenej práce, ako je starostlivosť o deti alebo práca v domácnosti.

 

4) Zlatá klietka korporátu

Zažil som množstvo klientov, ktorých práca zvonku vyzerala veľmi cool: vysokopostavený manažér, renomovaná firma, luxusné auto a plat, hrdí rodičia. Lenže to všetko nemusí automaticky znamenať šťastie a spokojnosť. Ale keď sa človek v živote dostane na takýto level, ťažko ho opúšťa. „Veď ty máš takú super prácu, čo vymýšľaš?“

Určite existujú ľudia, ktorí sú v takom režime dlhodobo šťastní, ku mne však takí nechodia :-)

 

5) Nedostatočný pocit vlastnej hodnoty (málo ocenenia v detstve)

Ruku na srdce, kto si môže povedať, že v detstve zažil dostatok uznania a ocenenia?

Keď sa potom človeku v dospelosti začne v nejakom odbore dariť, je to ako droga – ako bezodná studňa – a je vtedy ťažké vnímať vedľajšie účinky (napr. prepracovanosť, vyčerpanie, telesné symptómy).

 

6) Nehmatateľné výsledky

O vyhorení (a duševnom zdraví všeobecne) sa hovorí čoraz viac, čo je určite pozitívne, zároveň však na trhu práce narastá podiel profesií, kde vyhorenie hrozí – typické pre ne sú nehmatateľné výsledky. Kým taký stolár vidí svoje produkty neustále, IT developer, ktorý mesiace programuje nejakú back-end aplikáciu, môže byť z toho oprávnene frustrovaný.

 

7) Usmievavé masky

Sú profesie, kde je úsmev jednou zo základných povinností zamestnancov (voči klientom).

A nemusí ísť ani o profesionálny úsmev typu letuška – niekedy je praktickejšie sa tváriť pozitívne, či aspoň neutrálne, ak nemáte chuť a kapacitu odpovedať na otázky od kolegov, či susedov, či je všetko ok, či sa niečo nedeje.

Ak sa však dlhodobo cítite úplne mizerne (a je jedno, či to je kvôli práci, súkromným problémom, či zo zdravotných dôvodov), odkiaľ máte získať tú energiu na vyčarovanie úsmevu?

 

8) Vysoko citliví ľudia

Ľudia, ktorí, majú dar (i prekliatie) vnímať mnohé podnety oveľa citlivejšie (sám medzi nich patrím).

Kým niekto sa z malého neúspechu len tak otrasie a po chvíli naň zabudne, hypersenzitívni ľudia ten istý zážitok budú spracovávať oveľa dlhšie a intenzívnejšie. Viac sa ich dotýka kritika, nepríjemná atmosféra, podráždenosť druhých. A ak sa neúspechy kopia a ocenenia je málo, k vyhoreniu nie je ďaleko.

 

9) Tetris úspechov a neúspechov

Paralela tetrisu s prácou je, že kým úspechy miznú (berieme ich ako samozrejmosť, nie sú oceňované), neúspechy sa kopia…

 

10) „Išla som na tú školu kvôli rodičom“

Podľa prieskumu portálu Kariéra.sk až 37 % Slovákov vykonáva úplne inú prácu, ako vyštudovalo. A iba 24 % pracuje v oblasti, ktorú naozaj vyštudovalo.

Situácia v oblasti kariérneho poradenstva sa u nás našťastie zlepšuje, ale stále si myslím, že deti a mládež by si zaslúžili viac priestoru a slobody pri skúmaní toho, kto sú a čím by chceli byť, lebo dobre mienené rady rodičov (alebo ich nenaplnené ambície) môžu byť v úplnom rozpore s túžbami a potenciálom dieťaťa.

„Čím chceš byť, keď to vzdáš?“ Pôvodne: „Čím chceš byť, keď vyrastieš?“

 

11) Už mi, lásko, není 20 let…

Mnoho ľudí si to nechce pripustiť, ale s vekom prirodzene ubúda síl, a ťažko bude niekto po štyridsiatke podávať rovnaký výkon, ako keď mal 20.

Tak ako nenájdete veľa 40-ročných vrcholových športovcov, ťažko budete v podobnom veku podávať olympijské pracovné výkony.

Pracovné skúsenosti sa samozrejme zúročujú, ale pracovať 12 hodín denne nie je zdravé ani za mladi.

 

12) „Ešte to nie je až také zlé“

Možno poznáte ten príbeh o žabe v hrnci so zohrievajúcou sa vodou. Je nepravdivý (žaba by vyskočila pred uvarením sa), ale niektorí ľudia, žiaľ, čakajú až na vážnejšie popáleniny.

 

13) Únik do práce

Súkromný a pracovný život sú z hľadiska vyhorenia ako spojené nádoby. Nespokojnosť v jednej sa zvyčajne prenáša do druhej, a opačne. A niektorí ľudia unikajú pred problémami v súkromnej oblasti do práce.

 

14) (Ne)vedomé sebapoškodzovanie sa prácou (ako možný následok traumy) 

Mnoho ľudí má v dôsledku emocionálneho či fyzického zanedbávania v detstve, sexuálneho zneužívania, šikany, či iných traumatických zážitkov tak narušené vnímanie samého seba, svojich emócií, a najmä svojich hraníc, že vyčerpanie často ani nevnímajú ako nejaký signál – či dokonca sa sebapoškodzujú prácou, aby sa konečne cítili.

 

15) Syndróm vyhoVenia (people pleaser)

Toto môže súvisieť s predošlým bodom, alebo s kultúrou, v ktorej daný človek vyrastal – obetovať sa pre druhých, neodvrávať, vždy ochotne pomôcť, na seba vôbec nemyslieť. Takýto človek sa potom v kolektíve ľahko môže stať  obeťou, na ktorú ostatní „delegujú“ svoje úlohy.

 

16) Zoom burnout (vyhorenie z online meetingov)

Pojem, ktorý priniesla pandémia. Keďže pri každom stretnutí prebieha väčšina komunikácie na neverbálnej úrovni, pri online stretnutí sú tieto kanály limitované, a náš mozog tak beží na vyšší výkon, aby si chýbajúce informácie „dočítal“ z obrazovky. A preto sme po každom online meetingu vyčerpanejší ako keby to stretnutie bolo osobne. Je to podobné, ako keby ste sa chceli s niekým rozprávať vo veľmi hlučnej reštaurácii.

Ľudia, ktorí počas pandémie nastúpili do práce, aj viac ako 2 roky osobne nestretli. Chýba im osobné zaškolenie, ľudský kontakt – smalltalk v kuchynke, zažívajú väčší stres, neistotu, pochybnosti o svojej kvalifikácii, či množstve odvedenej práce.

 

17) Budík

Ak by to bolo na mne, ja by som všetky budíky zakázal. Som presvedčený, že ľudstvu ubližujú viac ako všetky škodlivé látky dohromady.

 

18) Šikana

Nedeje sa len na školách, obrovské škody vie napáchať aj vo svete dospelých – keď sa na vysokú pozíciu dostane človek, ktorý začne zneužívať svoju moc a kruto ubližuje podriadeným. Firmy to často prehliadajú, lebo buď sa obeť neozve, alebo je agresor pre firmu ekonomicky prínosnejší ako obeť.

 

19) Mlynček na mäso

 „Buď pôjdem proti firemnej kultúre, alebo proti svojmu zdraviu.“

Či už sa jedná o firmu, alebo mimovládnu organizáciu, pracovať dlhodobo viac ako 8 h denne nie je zdravé. Kultúra mnohých inštitúcií je však postavená na workoholizme – či už ide o zisk, alebo filantropiu. A pragmatici, ktorí sa snažia brzdiť prehnané tempo, sú v takom prostredí ignorovaní a vytláčaní.

 

20) Aktivizmus

Často sa jedná o „beh na dlhé trate“ proti mocnejšiemu oponentovi, či abstraktnejšiemu problému (klimatická kríza, vojna na Ukrajine, rasizmus…), a kde môže byť ťažké si nastaviť mieru vlastného nasadenia – či už sa jedná o aktivity vo voľnom čase, alebo o platenú prácu v neziskovke.

 

21) Čo na to povedia rodičia?

Veľakrát sa mi stalo, že klient jednoznačne cítil, že potrebuje zmeniť prácu, alebo aspoň dlhšie voľno. A najväčšou prekážkou bolo, ako to vysvetliť rodičom. Nazývam to aj „pracovitý duch minulosti“.

 

22) Umenie, kreatíva, reklamný biznis

V umeleckej branži u nás pracuje obrovské množstvo ľudí, ale nehovorí sa o nich toľko, pretože to nie sú veľké inštitúcie (ako napr. školy či nemocnice) a často sú to samostatne pracujúci živnostníci.

Ilustračný príklad – predstavte si, že ste kreatívec v reklamnej agentúre. Máte vymyslieť zázraky na počkanie, „niečo, čo tu ešte nebolo“ podľa predstavy klienta, a ak sa mu to bude páčiť, možno vyberie vašu agentúru – pretože to je iba tender. A ak ju nevyberie, vaše úsilie vyšlo navnivoč. A druhá facka príde, keď zistíte, čo si klient nakoniec vybral…

 

23) „Sedím na piatich stoličkách“

Či už sa jedná o zodpovednosť za viacero zložitých projektov, alebo niekoľko samostatných úväzkov, už samotné prelaďovanie sa z jednej úlohy na druhú stojí množstvo energie.

A obzvlášť v školstve je bežné, že učiteľky majú po práci ešte nejakú brigádu, aby uživili rodinu.

 

24) Toxická pozitivita

V prostredí plnom mladých usmievavých zdravých ľudí a motivačných citátov,  kde všetko je „challenge“, a vyžaduje sa iba pozitívne myslenie, majú zamestnanci zvyčajne krátku životnosť, toxicita jedného dňa prerazí na povrch.

 

25) Perfekcionizmus

Mnohí moji klienti sami uviedli, že toto je hlavná príčina ich vyhorenia. Hoci im šéf či zákazník povie, že výsledok stačí v danej podobe, oni nad tým strávia oveľa viac času a energie. Pedantnosť a zmysel pre detail sú síce fajn vlastnosti, ale všetkého veľa škodí.

Príčiny perfekcionizmu sú zväčša vo výchove (niektorí rodičia nie sú spokojní ani so samými jednotkami), ale môžu byť aj dedičné.

 

Záver

 Ak ste sa našli v niektorom – či niektorých – bodoch tohto zoznamu, nezúfajte. Nemusí to hneď znamenať, že ste vyhorení, alebo že musíte vyhorieť. Ja zvyknem hovoriť skôr o vyháraní ako o vyhorení, pretože sa jedná o proces, ktorý zväčša trvá niekoľko rokov, a má niekoľko fáz.

Pokiaľ včas rozpoznáte jeho príznaky, a máte možnosti a vôľu ich riešiť, vždy je šanca na priloženie polienok do svojho vnútorného ohňa, či nastavení horenia na udržateľnú úroveň – a nemusíte sa tak dostať až do fázy úplného vyhorenia (totálneho psychického a fyzického vyčerpania). A keby aj, vyhorenie nie je zlyhaním, poďme ho riešiť.

Teraz najčítanejšie