Indická filmová katastrofa alebo Nespoľahlivosť odbornej kritiky

Včera sa mi znova pritrafilo, nad čím sa pravidelne čudujem alebo až rozčuľujem.

V rámci svojho štúdia filmov som si „náhodným slepým“ výberom z náhodne vygúgleného zoznamu „95 najlepších filmov všetkých čias“ vybral indický Dilwale Dulhania Le Jayenge.

Hovorím si: stávka na istotu!

Tento film z roku 1995 je taký slávny, že ho počas štátnej návštevy Indie v roku 2020 v jednom zo svojich „prejavov“ (cudzích textov čítaných z telepromptera, samozrejme) spomenul ešte aj opičiak Trump. (Niet pochýb o tom, že film nevidel – ale v jeho prípade je aj tak jedno, čo videl alebo nevidel, čítal alebo nečítal: beztak by nepochopil.)

Tento film je taký slávny, že od svojej premiéry v roku 1995 je premietaný nepretržite (!) až dodnes v najväčšom kine v Mumbaji/Bombaji. Získal 10 indických ekvivalentov Oscara.

Ale nielen je slávny: na Rotten Tomatoes má priemer z kritických recenzií 100 %! Síce len z piatich odborných recenzií, ale sú to odborné recenzie – vrátane od troch „top critics“.

Skóre 100 % na Rotten Tomatoes mávajú typicky len najväčšie klenoty v histórii svetovej kinematografie. (A mnohé z nich na tých 100 % ani nedosiahli, ale niektorý tvrdohlavý kritik im to pokazil, a tak majú trebárs 99 % alebo 98 %…)

A ako som to videl ja? Taký kolosálny brak a gýč ťažko niekde inde hľadať.

Áno, film je bombastický z hľadiska výpravy, kostýmov, asi aj hudby (čiastočne je to muzikál), ale pokiaľ ide o príbeh, dialógy, scenár, réžiu… prepánajána! Ako môže takúto zlátaninu pochváliť akýkoľvek filmový kritik, čo si hovorí profesionál?

„To tady už nikdo nic negarantuje?“

Neskôr som zistil, že film nakrútil ako svoju režisérsku prvotinu 24-ročný fagan – syn milionára, majiteľa filmovej produkčnej spoločnosti, čo film financovala (to je zase jeden taký „trumpovský“ príbeh!). Podľa toho to aj dopadlo.

Aj na IMDb má tento film absurdne vysoké skóre vyše 8 z 10, na ktoré dosiahne len máloktorý film.

Moja útecha: jediná „demografická zložka“ v rámci IMDb, ktorá film nechváli, je „top 1000 hlasujúcich“. Bravo! Dali filmu podpriemerné skóre iba 5,9, čo je síce ešte stále priveľa, ale už sa viac blíži reálnemu hodnoteniu. Moje hodnotenie na IMDb je nakoniec 3 hviezdičky z 10, vzhľadom na tú pestrofarebnú veľkoleposť a hudobnosť. (Inak by som bol očakával, že tento film oceňujú najmä ženy, ale nie – rodovo je hodnotenie vo všetkých vekových kategóriách pomerne vyvážené, nad čím sa mi rozum zastavuje.) Potešili ma aj viaceré kritické odpovede v príslušnom vlákne na Quore.

Mne to ukazuje, že niekedy je posudok „komunity poučených laikov/nadšencov“ spoľahlivejší než úsudok profesionálnych kritikov. Tí totiž pri hodnoteniach neraz zohľadňujú aj rozličné „externé faktory“ a postranné záujmy – veď vo veľkej móde je politická korektnosť.

Mohlo to byť aj tak: profesionálni kritici si povedali, že keď už ide o taký epochálny film pre Indiu (očividne tam má status Šafránkovej Popolušky v našich končinách), „nebudeme zlí“ a nebudeme o ňom hovoriť škaredo (aj keby si to zaslúžil…): treba prejaviť súcit a pochopenie, lebo ešte by sme nebodaj vyzneli ako nejakí „anti-indickí šovinisti“…

Odmietam veriť, že toto patrí medzi najlepšie, čo vyprodukovala indická kinematografia (vrátane svojej komerčnej odnože prezývanej „Bollywood“). Musia existovať desiatky skutočne hodnotných indických filmov.

Ak niekto z čitateľov tohto blogu pozná tip na umelecky hodnotný indický film, pošlite mi. Potrebujem si napraviť chuť.

Záverom ubezpečujem, že nezhadzujem tento film preto, lebo ide o „romantickú komédiu“. Ja mám romantické filmy aj knihy rád, ale musia byť kvalitné. (Každý žáner dokáže vyprodukovať kvalitu.) Keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. Tu z toho vyliezol brak a gýč, ale napríklad taký Titanic alebo Odviate vetrom považujem za vrcholné umelecké diela, čo mi na reputácii v „intelektuálnych“ kruhoch nepridáva.