Denník N

Pomsta býva sladká – z cyklu zabudnutý rodič

Ako sa môže cítiť otec, ktorý nemá žiadne informácie o dcére, na ani jeden list odpovede nedostal a všade naokolo v rodine je mrazivé ticho bez náznakov spolupatričnosti? Naozaj býva pomsta sladká? Nemyslím si.

Sme uprostred leta. Počasie ako stvorené na trávenie toho mála voľného času, ktoré máme, s rodinou a našimi deťmi. Von z okna vidno nejednu ratolesť pobehovať po tráve. Veď možností na šantenie je tu neúrekom. Rozmýšľam, ako spracovať bolesť pri tom pohľade, opätovne vynárajúcu sa, ktorú nielen na srdci, ale i na duši mám.

Už je tomu takmer druhý rok, aj keď i nie možno viac, čo som ťa naposledy dcérka naša videl. Niekedy sa pristihnem pri sebatrýznení, že aj takéto „návštevy“ u teba a maminy som nemal ukončiť. Boli síce na pozadí stresu, nepohody, neistoty, obáv, dohadov, myšlienok a nešťastnej energie medzi mnou, tvojou maminou a jej rodinou. Naozaj by stálo za to ťa aspoň na chvíľu v rukách držať, stískať, poláskať i pobozkať…

Uprednostnil som skôr zdanie sa pohody, láskyplného dotyku a dobre mienenej výchovy riadenej výhradne maminou a jej rodinou, bezo mňa. Len či robíme dobre, to nevie asi nik. Napriek tomu si pravidelne sadám ku klávesnici a píšem nášmu dievčatku, čo na srdci mám, čo by som ti o našich mne neznámych životoch povedal.

Od únavy vyčerpaný z celodennej fyzickej práce však padám takmer k zemi. Je to však na jednej strane dobre. Aspoň toľko nedávam voľný priebeh energii z bolesti rinúcej sa z podvedomia kamsi do popredia môjho dennodenného žitia. Na druhej strane a na tom najslabšom mieste to raz určite praskne. Ak dovtedy nevymyslím, ako účinne transformovať túto energiu v niečo pozitívne.

Neviem, či sa mi to niekedy podarí. Neviem, či sa niekedy dočkám odpovede na desiatky listov, ktoré tebe a mamine druhým rokom posielam. Po ich odoslaní od adresáta zostáva ticho. Ticho sa šíri rodinou navôkol. Solidarita, tá chiméra rodinnej spolupatričnosti sa stráca nespoznávaná kdesi v diaľke. Zostáva len ticho. A ticho neveští nič dobré. Pomsta tak býva sladká. Takmer dokonaná. Lenže obeťou sme tu všetci.

S láskou tvoj tatino. Ľúbim ťa!

Teraz najčítanejšie

Pavol Ďuriš

Občiansky aktivista, predseda OZ K prameňom Bebravy, vyštudovaný politológ, analytik v bezpečnostných otázkach štátu, partner pre pivo v oblasti remeselného pivovarníctva a hrdý študent Politickej akadémie ročníka 2019/2020 z dielne IPEV-U. Hrdý ISFJ (introvert-sensitive-feeling-judgement a HSP (highly sensitive person) :-) "Dnes nejhlubší city a největší obětavost nepotřebuje barikád. Počínáme chápat, že sebeobětování není nejúčinnější, stává-li se v tichosti a neznámosti v dílně, pracovně, kdekoli. Počíname pochopovat, že největší idealism je pevné předsevzetí, ne umírat, ale žít, neboť žít je mnohem těžší úkol než umřít. Položit život v rozčilení a fantastickém rozechvění je mnohem snadnější, než život ten udržovat v rozmyslném úsilí, potírajícím všecko to, co život ten ohrožuje." T.G.M. SOUKUP, František. T. G. Masaryk jako politický prukopník, sociální reformátor a president státu. Ústřední delnické knihkupectví a nakladatelství, Praha 1930, s. 202 - Naše nynejší krise.