Denník N

Hrebeň Nízkych Tatier alebo ako sa stať súčasťou cesty SNP

V tomto článku sa dozviete niečo o našej hrebeňovke Nízkych Tatier.

Neviem ako vyzerá nebo. Ale priala by som si, aby sa aspoň trochu podobalo tomu, čo vidíme pri potulkách našimi horami a touto krásnou krajinou.

Hrebeň Nízkych Tatier. 4 dni, 103km, prevýšenie do 6km. 4 dni sú nič. Je to málo. Tak veľmi málo. A aj tak ťa pohltia. Úplne celého.

Keby sa dalo pocity vopchať do pár riadkov alebo aspoň do záberov. Keby sa dalo aspoň trochu počuť ako srdce piští nielen pri stúpaní a keď každý nádych pri kráčaní do kopca bolí, ale keď sa pozerá na úpätie vrcholov, uprene do dolín alebo prelet vtákov ponad hlavy. Keď čakáš na zvolenie kamzíka, aby si mohol pokračovať ďalej, vzdáš mu len hold a poklonu za to, že ťa pustí na tvojej ceste. Lebo svojím pohľadom ti vidí do duše, tvoj zámer a skúma aký si človek. Vtedy si spytuješ svedomie a snažíš sa to o sebe zistiť sám. Vtedy srdce piští. Vtedy si povieš, že ideš ďalej aj keď nohy pália a nevládzeš.

Tu hore je iný svet. Tu zistíš, že vlastne toho veľa nepotrebuješ. Že sa vieš k tejto planéte správať aj menej náročne a že to nakoniec vôbec nie je také ťažké. Sú tu iní ľudia. Náhodné priateľstvá na chatách a útulniach, už sa s tým človekom nestretneš, len si podáte ruky a poďakujete za kus spoločnej cesty. A na Ďurkovej chatár, ktorý vie čo si zač len pri pohľade na teba. Ale nenechá ťa ako potravu pre medveďa „zabijaka“. Zloží stoly, stoličky, dá ti ešte aj karimatku – teda skoro matrac, veď sa pomestíme, potlačíme, všetci vojdeme. O desiatej zhasne a ty si rád, že konečne lebo po 12 hodinách na nohách sa opúšťaš už pri pohľade z kopca na chatu. A popraje ti dobré ránko a spraví také raňajky, že nevieš prejsť ani tých pár metrov ku studničke, aby si sa tváril, že sa ideš akože umyť.

Srdcovka Andrejcová nesklamala ako vždy. Plus bonus rozkošné mačiatka, ktoré priadli od samej radosti tak, že si ich musíš pritúliť. A raňajky? To ste čítali hore. Akurát z nás mala ráno srandu partia Čechov. Oni si pekne naťahovali svalstvo, robili zopár cvikov a my? Dali sme si slovenskú rozcvičku. Veď viete :)

A domček horskej služby na Čertovici? Akoby sme sa poznali celý život. Nekončiaci smiech a rozhovory. Luxus bývania, ktorý ku takémuto prechodu asi snáď ani nepatrí. Raňajky? Však viete.

Nebudem zo seba robiť hrdinu. Aj keď hrebeňovka NT je súčasť hlavnej trasy cesty hrdinov SNP. Ale je to cesta celkom náročná. Hlavne tretí deň, keď sme mali najvyššie prevýšenie – okolo 2041 metrov. Potvrdila sa však stará známa pravda. Človek zvládne oveľa viac ako si myslí. Totižto, nejaký škriatok zle vyrátal prevýšenie a teda sme boli stále v tom, že to bude oveľa menej. A reálne prevýšenie sme zistili až večer v útulni na Ďurkovej. A dalo sa to. Prešli sme to. Aj sme si samozrejme zagratulovali. Ako inak. Slovenskou rozcvičkou. Aj keď toto bolo skôr prianie na dobrú noc.

Aj sa tešíš domov, veď máš pre koho a prečo, otlaky nepustia a nohy bolia, ale trvá ešte nejakú chvíľu kým plačeš nad fotkami a dúfaš, že sa tam čoskoro vrátiš. Človek by mal robiť to, čo ho robí šťastným. Nemyslím si, že preto by mal každý robiť turistiku, ale ako povedal chatár na Ďurkovej – všade je krásne. Ale že naozaj. Súhlasím. Úplne všade na tomto svete je toľko krásy a nádher.

Praktická rada – neberte si veľa jedla. Voda je v studničkách, hoci príroda je teraz skúšaná suchom. A na chatách, kde sme boli sa o nás kráľovsky postarali.

A boli krízy. Niektorí to dali aj hlasne najavo, iní zatli zuby a kráčali ďalej, bez slova. Napĺňa ma vďačnosť za moje priateľstvá. Že vedia mnohé pochopiť aj bez slov. Lebo ťa poznajú. Lebo vedia, že niekedy je mlčať zlato. Zvládnem oveľa viac ako si myslím. Pretože som človek a každým dňom posúvam svoje hranice.

Ak by ste mali záujem vidieť aj zostrih videa, tak nech sa páči na mojom insta:

Ak by ste chceli vedieť naše trasovanie, tak nech sa páči.

  1. deň: Liptovská Teplička Kobyliarky – Výpad – horáreň Veľký Brunov – sedlo Záturňa – Kráľova hoľa – Orlová – Ždiarske sedlo – prenocovanie v útulni Andrejcová  (22, 9km, prevýšenie 1320m)
  2. deň: z útulne na Priehybku – Veľká Vápenica – sedlo Priehyba – Kolesárová – sedlo Oravcová – Zadná hoľa – Havrania poľana – Ramža – Bacúšske sedlo – sedlo za Lenivou – prenocovanie v domčeku horskej služby na Čertovici (27, 8km, prevýšenie 1341m)
  3. deň: z Čertovice na Kumštové sedlo – chata generála M.R. Štefánika – Krúpove sedlo – Ďumbier – Chopok – Dereše – Poľana – Kotliská – Chabenec – prenocovanie v útulni Ďurková (26, 6km, prevýšenie 2041m)
  4. deň: z útulne na sedlo Ďurková – Zámostná hoľa – sedlo Latiborskej hole – sedlo pod Skalkou – Košarisko – Veľká Chochuľa – Prašivá – Hiadeľske sedlo – Kozí chrbát – sedlo Hadlanka – záver Donovaly (26, 6km, prevýšenie 1242m)

 

 

Teraz najčítanejšie