Denník N

Budaj s Hegerom chcú odstaviť nezávislých ekologických aktivistov a Hospodárske noviny chcú vedieť, čo si o tom myslím. Tak som im to dal na známosť.

https://www.cas.sk/fotogaleria/2541083/budaj-s-hegerom-podpisali-memorandum-o-odpadoch-ma-pomoct-vycistit-aj-nadrz-ruzin/1/
https://www.cas.sk/fotogaleria/2541083/budaj-s-hegerom-podpisali-memorandum-o-odpadoch-ma-pomoct-vycistit-aj-nadrz-ruzin/1/

V piatok ráno pri raňajkách v hoteli Europejskom v Krakówe (www.he.pl – odporúčam každému, pekné mesto a slušný hotel) mi volá pisálek z Hospodárskych novín, že má na mňa dve otázky:

  1. že ako vraj hodnotím navrhované úpravy zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, napríklad, že k projektom by sa mohli vyjadrovať len ľudia z lokálnych oblastí?

  2. a že voči komu je podľa mňa úprava namierená?

Ja že, čo by som na to mal povedať? Že nič, lebo som nevidel žiaden konkrétny návrh zákona ale keď bude na svete, že sa k nemu určite vyjadrím. A že ak chce, aby som sa vyjadril pre Hospodárske noviny, nech mi napíše mail. A aj ho napísal. Tak som mu odpísal a čo som odpísal, sa dozviete v dnešnom blogu…

  1. Nikto zatiaľ nevidel návrh novely zákona EIA, takže vyjadrovať sa k tejto otázke je špekulatívne.

     

    Pravdou je, že procesy posudzovania vplyvov na životné prostredie sú v súčasnosti nevyhovujúce asi pre všetkých a vedú ku spoločenským konfliktom. Dôvodom je zastaralá legislatíva, ktorá nereflektuje najnovší spoločenský vývoj v Európe aj na Slovensku. V podstate fungujeme na procesoch, ktoré tu boli ešte za socializmu (!), hoci prešli viacerými – v skutočnosti kozmetickými – úpravami.

     

    Európska cesta cesta je viac občanov na každej úrovni rozhodovania a otváranie sa inštitúcií občianskej participácii. Založené je na tom aj čerpanie peňazí z Balíka obnovy (tzv. quintuple helix model). Nápad obmedzovať aktivistov na báze personálnej či teritoriálnej výlučnosti je nepochopením a neznalosťou nielen najnovších trendov ale aj európskej legislatívy povedie k zhoršeniu ekonomickej situácie či dokonca k zastaveniu čerpania eurofondov.

     

    Mimochodom, v Česku (kde obmedzili verejnosť pred pár rokmi s podobnými snahami sa dnes – aj po korupčných kauzách ANO v projektoch, ktoré mali byť posúdené vplyvmi na životné prostredie) dnes vo veľkom vracajú verejnosť do konaní. Bola to proste slepá cesta a cesta späť. Mimochodom, inšpirovala k tomu Česko aj situácia na Slovensku a moje aktivity, ktoré mali schopnosť vyvolať zlepšovanie projektov. A tak v Česku vo veľkom oznamujú, že ľudí vracajú do konaní (TU). Nie že by to nebolo správne; za toto poznanie však Česko zaplatilo veľkú cenu: finančnú, morálnu a aj na životnom prostredí a to len za pár rokov.

     

    Nemožno súčasne zabudnúť na historické súvislosti. Obmedzovanie občianskej a ekologickej verejnosti politikmi v našom geografickom regióne nadväzuje na známy prejav komunistického šéfa Miloša Jakeša na Červenom Hrádku z roku 1989 (TU), kedy žiadal odstavenie ekologickej verejnosti, lebo vytvárala na komunistické vedenie nepríjemné tlaky v súvislosti s vtedajšou Perestrojkou a potrebou zabezpečiť hospodársky rozvoj vtedajšieho Československa. Vtedajšia neschopnosť komunistov bola maskovaná agresívnou protiobčianskou politikou.


  1. Správna otázka nie je proti komu sú namierené ale za koho. Oblasť posudzovania bola doteraz na Slovensku podceňovaná a pre čerpanie eurofondov bolo dôležité najmä politické krytie. ZDS bolo jedno z mála ekologických spolkov, ktorí už dávno chápali túto agendu a preto sa jej dlhodobo venujeme. Na základe indícií, ktoré máme z praxe sa javí, že zákon po tom, čo odstránil samoderžavie jednej ľavicovej všestrany, odhalil, že existuje akési vákuum. Okrem ZDS nie je veľa nezávislých ekologických spolkov, ktorým by záležalo na životnom prostredí či udržateľnosti hospodárstva a venovali tomu systematicky svoju aktivitu.

     

    Keďže agendou nasledujúcich dvoch rokov je najmä realizácia projektov z balíka obnovy, od úspechu ktorých je odvodená aj dôveryhodnosť tejto vlády, v skutočnosti ide o pokus o politické ovládnutie ľuďmi z „národného frontu“, ktorý si okolo seba buduje Ján Budaj pod krycím názvom „komora mimovládneho sektora“ ako aj jeho politickeho projektu „Zmena zdola“ (TU) a je to jeho príspevok k vláde Igora Matoviča. Takýto pokus o politizáciu občianskeho sektora tu naposledy naozaj bol počas socializmu a niesol názov „Národný front ČSSR“ (TU). Ján Budaj ponúka spolkom účasť na rozhodovaní a eurofondoch výmenou za politickú podriadenosť. Ozaj je však iróniou osudu, že je to práve novembrový tribún ľudu, kto sa chce vo svojej ekologickej agende vrátiť ku komunistickým metódam odstavovania ekologických aktivistov. (viac k téme TU)

     

    Nemožno opomenúť ani pokus Richarda Sulíka namierený voči ZDS, v pozadí ktorého však cítiť tiež politikárčenie – v rámci trestného oznámenia napadol aj dva ďaľšie spolky (OZ Triblavina a Nádej pre Sad Janka Kráľa). Štatutár Triblaviny, ktorú vinia zo zdržania budovania križovatky D1 a D4 je dnes šefkou sekcie EIA na ministerstve životného prostredia a jej ďalší člen je predsedom kartografického úradu; štatutárom druhého je bratislavská vicežupanka za Zmenu Zdola a dlhoročný blízky spolupracovník Jána Budaja. Je možné, že Sulíkov útok na ZDS bol v skutočnosti zástupný útok na Budajových ľudí (viac o tejto téme TU).

     

    Ďalší útok smeroval voči košickému spolku NUFIA, ktorý sa venuje najmä ochrane národných parkov, čím sa dostal do nemilosti nielen Jána Budaja ale aj ľudí okolo nového vedenia ŠOP.

     

    Ako si to asi súčasná vláda predstavuje vidno na príprave viacerých priemyselných parkov na Slovensku (MUBEA, VOLVO), kde veľmi silno zasahovali všetci možní politici a tento vládny lobizmus povýšený na štátnu politiku dokonca na začiatku prázdnin označovali ako spôsob, na ktorom by si zabezpečili spoločné dovládnutie štvorkoalície (TU a TU). Nesúhlasíme s takouto politizáciou a sme za to, aby sa podporovala nezávislá občianska spoločnosť a jej sa vytvárali všemožné podmienky a nie sa jej vytvárali umelé prekážky. Ide to nielen proti agende tejto vlády za Slušné Slovensko ale aj proti medzinárodným záväzkom voči OSN (Aarhuský dohovor), OECD (zmenšovanie politického vplyvu na odborné témy a podnikanie a teda eliminácia korupcie) a samotnej EÚ (Smernica EIA).

     

    Najväčší problém tak je v skutočnosti absencia zákona o lobingu, ktorý by presne definoval spôsoby presadzovania záujmov všetkých aktérov, vrátane politikov, podnikateľov a aktivistov tak aby nedochádzalo ku korupcii. Korupciou podľa OECD je totiž akékoľvek kupčenie so svojim vplyvom a nielen úplatkárstvo.

     

    Najväčšími korupčníkmi v tomto smere sú Richard Sulík, ktorý prepožičiava svoj vplyv podnikateľom a Ján Budaj, ktorý prepožičiava svoj vplyv „svojim“ aktivistom.

     

    Jediné správne riešenie tak je nie obmedzovanie verejnosti ale podpora čo najväčšieho počtu nezávislých aktivistov a ich ochrana pred politickými vplyvmi akéhokoľvek druhu. Čím viac verejnosti – tým lepšia verejná kontrola. Čím viac verejnosti, tým väčšia šanca, že sa vypočuje relevantný hlas ľudí a hlúposti budú odfiltrované. Zaujímavé, že práve strana, ktorá je za obyčajných ľudí, transparenciu a občiansku participáciu ide v skutočnosti ľudí a ich práva a reálne možnosti vyjadriť sa zmenšovať.

     

    Paradoxne, Sulík tomu pomohol najviac lebo otvoril spoločenskú debatu na legitímnu tému – ako triediť zrno od pliev na strane aktivistov. ZDS sa v tomto smere osvedčilo – ZDS ustálo politické tlaky, očistilo svoje meno a preukázalo, že je potrebným a správnym spoločenským aktérom. „Občan Slávik si berie svoju krajinu späť“ je našim heslom. Boli by sme však radi, keby si chceli krajinu vziať späť všetci Slováci, lebo inak nám ju opäť ukradnú politici – už štvrtí v poradí (KSČ, HZDS a SMER boli doterajšie; táto vláda si koleduje o ďalšie miesto v poradí).

     

    Správna otázka teda nie je proti komu, ale pre koho (ciu bono?) má byť nový zákon. Treba preto upriamiť pozornosť na Jána Budaja, ktorý má vlastný projekt Zmena zdola založený na politickom krytí a podpore lokálnych aktivistov a ich presadzovaní v komunálnej politike a súčasne je predkladateľom nového zákona EIA. Ak sa naplnia isté náznaky z médií, tak je za tým jednoznačne treba hľadať snahu Jána Budaja a jeho politických záujmov na odstránení nezávislých ekológov a zabezpečenie politickej dominancie v oblasti vyhradenej v skutočnosti pre apolitických ekologických aktivistov v spojení zabezpečiť nerušené čerpanie z Balíka obnovy bez toho aby do toho vŕtali nepríjemný aktivisti.

     

    Kto sleduje moje blogy na Denníku N, tak má možnosť oboznámiť sa aj s ďalšími podrobnosťami a celospoločenskými súvislosťami v týchto článkoch:

    Matovič a Sulík robia to isté čo R.F. a R.K. v kauze Súmrak. „Padni komu padni“ je len trápna fráza.

    Súmrak, Sasanka a iné.

    Ako nás Miloš Jakeš môže poučiť pri budovaní občianskej spoločnosti a ochrane životného prostredia (bez irónie) alebo ich ohrozenie jakešmi súčasnosti

     

    všetky moje blogy


  • Tak toto som si myslel a toto ma napadlo ako odpovede na pisálkove otázky. A tie som mu viac-menej takto aj dal na známosť.
  • Otázky som dostal v Krakówe, blog však píšem vo Warszave; spomínam to preto, lebo Poľsko na mňa zanechalo silný dojem a tomu venujem jeden samostatný cestopisný blog s komentármi pre Slovensko.
  • Ak ste počas uhorkovej sezóny čítali Denník N, tak ste si možno všimli rozhovor s mladou a ambicióznou manažerkou zdravotníckych projektov z Balíka obnovy (TU). Ak si prečítate poriadne ten text, tak je to ona, kto naznačuje, že bude chcieť otvoriť procesy EIA; nenápadnou vetou hneď v druhej otázke. Tak sa zdá, že celý tento humbuk je spustený preto, aby sa cez koleno lámali projekty nemocníc, ktoré chce vláda postaviť a ktorými sa chce chváliť, aká je úžasná. A tomu nesmú stáť v ceste ani ľudia a hlavne nesmú poukázať na to, že tieto projekty nie sú kvalitné (o čom sú viaceré indície a čoraz viac presakujúcich informácií z odborného prostredia) a môžu mať veľmi nepríjemné následky pre ľudí ale aj krajinu. Tomu treba zabrániť – veď táto vláda je najúžasnejšia na Svete a všetko vie a všetko dokáže a to najmä teraz, keď sa zbavia obštrukčníka a rozbíjača. Zdá sa, že Budaj, ako garant účasti verejnosti, sa na túto úlohu podujal – najmä ak z nej bude politicky profitovať on a jeho ľudia. A že táto vláda je iná a lepšia ako vlády SMERu…

 

 

Marcel Slávik, predseda Združenia domových samospráv

Teraz najčítanejšie

Marcel Slávik

Občiansky aktivista, predseda Združenia domových samospráv a dlhoročný bojovník za lepší život v mestách aj na vidieku, ochranca prírody. Marcel Slávik sa narodil na Myjave, žije v Bratislave, v Senici a v Sobotišti, ktoré mu prirástli k srdcu a je tu doma. Má tu rodinu, priateľov a rád tu trávi svoj čas športom ale aj kultúrou. Študoval na Fakulte matematiky fyziky a informatiky Univerzity Komenského, fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity, Stredoeurópskej vysokej škole v Skalici v odbore ochrane životného prostredia a tvorbe krajiny. Teraz študuje právo na Univerzite Komenského. V profesionálnom živote bol manažérom slovenských firiem, úspešne riadil viacero zaujímavých projektov z oblasti infraštruktúry, informačných technológií, dopravy a energetiky. V roku 2006 spoluzakladal Združenie domových samospráv, ktorého je dlhoročným predsedom. Z tejto pozície sa dlhodobo zasadzuje o transparentnosť a zákonnosť rozhodovacích procesov a realizuje mnohé zaujímavé projekty a nápady skavlitňujúce život v meste. Bojuje za práva verejnosti vo verejnom priestore.