V júni 2021 sme s Juraj Podroužkom spovedali Martina Tamajku v rozhovore k téme predsudkov umelej inteligencie. Táto téma je stále aktuálna z dvoch dôvodov. Jednak dáta, z ktorých sa umelá inteligencia učí, vznikli výberom z relatívne malej množiny a ľudia, ktorí tento výber spravili sú nejako nastavení; niečo považujú za typické, pričom kritéria, ktoré definovali takéto v skutočnosti vôbec nemusia byť. V druhom rade sa to týka aj obsahu; keď je výber malý, výsek z reality je zúžený.

Rozhovor sa udial pred tým, ako výskumník z Googlu prepadol svojmu predsudku a po ôsmych rokoch uveril, že umelá inteligencia, ktorú si pestuje získala vedomie podobné ľudskému. Umelá inteligencia s ľudským vedomím je zatiaľ v nedohľadne, je to však zaujímavá téma na premýšľanie.

K rozhovoru s Martinom Tamajkom som pripojil recenziu na non fiction sériu Can’t Get You Out of My Head od Adama Curtisa, ktorá ma oslovila nekonvenčným prepojením historických faktov ako aj inovatívnymi závermi. Napríklad tvrdí, že človek v súčasnosti podliehajúci manipuláciám hoaxerov nie je problémom jeho nízkeho vzdelania, ale slabej schopnosti manipulovať zo strany systému – akoby kompetentnosť vybrať si dobre v živote bola talentom nemnohých a nie právom všetkých. Dnes, keď sme zatiahnutý hneď do niekoľkých kultúrnych konfliktov (stabilita vs. revolúcia; liberálny vs. konzervatívny étos; demokracia vs. autokracia) je táto séria stále aktuálna, stále intelektuálne stimulujúca stále hodná vzhliadnutia.

Dovoľte mi dnes rozšíriť naše recenzie literárnych diel o nový prvok. Rád by som poslucháčom sprostredkoval nevšednú dokumentárnu sériu, ktorej autorom je pomerne známy britský autor Adam Curtis. Je známy širokým rozsahom tém, týkajúcich sa spoločnosti, kultúry, techniky, spoločenských zmien, vplyvu médií a podobne. V šesťdielnom non-fiction cykle menom Can’t Get You Out of My Head, s podtitulom Emočná história moderného sveta, veľmi zaujímavým spôsobom prepája rôzne aspekty modernity. Nachádza miesta, kde tieto spojenia nie sú až tak očividné.

V prvej časti Curtis začína zánikom Britského impéria po druhej svetovej vojne, ktoré dáva do kontrastu k ideovému vyprázdneniu Amerického sna a zároveň odkúzlovania Čínskej komunistickej revolúcie a nástupu kleptokracie v práve tej istej dobe. Upúta na príbehoch nie veľmi známych historických postáv – napokon, kto na Slovensku čítal tvorbu Kerry Thronleyho a vie niečo o discordiánstve? – demonštruje spoločenský vývoj v tak rozdielnych krajinách, ktoré spája rovnaký problém vzďaľovania sa každodenného života od ideí, na ktorých je spoločnosť akože postavená.

V druhej časti prichádza k rokom šesťdesiatym; ku krachu revolúcií, vyprázdnenia ideí dobra a zla, či boja proti útlaku. Demonštruje, že sily, ktoré podporíme aby dosiahli efekt nápravy nespravodlivosti, majú tendenciu prebrať modus operandi tých síl, proti ktorým stáli a správať sa presne tak isto. A potom je veľmi ťažké vôbec uvažovať nad tým, ktorá strana je ta správna. Lebo žiadna nie je.

Tretiu časť venuje problému peňazí. A tomu, ako peniaze viac problém vyvolajú, než vyriešia. Peniaze a konzum sa ukázali neodolateľné pre režimy, ktoré sa snažili vsugerovať si koncept beztriednych spoločností, kde každý má rovnako. Problém nerovnosti, samozrejme, mal svoj ničivý efekt aj na Západe.

Ďalšiu časť venuje vzostupu globálnych mimovládok a príbehom ako non-profit organizácie, ale aj nadnárodné korporácie vďaka moci peňazí získavajú globálny vplyv a politickú kontrolu aj nad veľmocami. Toto samozrejme neprichádza jednoducho, lebo ľudia majú očakávania od politických lídrov, majú potrebu nasledovať ideu, avšak v stave výlučného uspokojovania krátkodobých potrieb limitovaných najbližším volebným obdobím sa vytráca zmysel. Za ten si potom ľudia hľadajú náhradu v anti-systéme.

Piata časť sa vracia k pôvodu ideí. K romantizmu vidieckeho prostredia a dávnych časov spojenia s pôdou. A katastrofálnych geopolitických dôsledkov, keď tento romantizmus vstupuje do medzinárodných vzťahov a vrstva resentimentom zmietaných romantikov podporí, napríklad, na Blízkom východe niečo pripomínajúce im predstavu ušľachtilého divocha, pred slabučkou miestnou mestskou kultúrou. Áno, vzostup fundamentalizmu je jedným z výsledkov.

Posledná časť prepojí predchádzajúce. Curtis rieši, že čo bude ďalej a jeho závery – úprimne poviem – sú pre mňa trochu prekvapujúce. Neverí, že keď sa budeme ďalej a hlbšie zaoberať ľudským vedomím a tým, ako človek spracúva v tom – ktorom okamihu informácie, že by sme ho obrnili proti hoaxom, dezinformáciam, dezolátstvu a vzhliadaniu k anti-systému. Curtis hovorí, že nemusíme poznať interpretáciu konania toho-ktorého človeka, aby sme ho pochopili. Stačí sledovať, čo robí a nastaviť situáciu, aby robil inak. Nemusíme mu to vysvetľovať. Že človek súčasnosti podlieha manipuláciám hoaxerov teda nie je problém nízkeho vzdelania, ale slabej schopnosti manipulovať zo strany systému. Curtis teda prezentuje ideu, že možno éra, kedy si každý vyberie, čo je pre neho najlepšie, nebola až tak úspešná.

Šesťdielny dokumentárny cyklus Can’t Get You Out of My Head je k dispozícii voľne na stiahnutie na stránkach BBC, ak ste práve v Británii, respektíve na stránkach dokumentaristických portálov. Link prikladáme.

O Adamovi Curtisovi momentálne (august 2022) nie je príliš počuť. Verím, že je to preto, že pre nás pripravuje niečo nové, zaujímavé.