Denník N

Štát zriaďuje psychologické služby v regiónoch – bezplatne

Doba covidu priviedla ľudí k tomu, že si viac vážia svoje duševné zdravie, svoje vzťahy a častejšie vyhľadávajú pomoc. Má im k tomu pomôcť pilotný projekt rodinných poradní, ktoré pred nedávnom spustilo MPSVaR SR. Vracajú do života to, čo tu bolo pred dvadsiatimi rokmi.

Funkčná rodina je pre štát veľkým bohatstvom. V rodine sa vieme naučiť veciam, akým sa nenaučíme nikde inde. Učíme sa mnohým vzťahom: so súrodencami, s partnermi, so starými rodičmi, s rodičmi našich partnerov a tieto skúsenosti sa neskôr stávajú zručnosťami do ďalšieho života. Jej význam je nenahraditeľný.

Aby si rodiny zachovali funkčnosť, potrebujú podporu od štátu, a to nielen cez finančné príspevky na deti, ale nutne potrebujú aj služby. Napríklad ako poradenstvo a starostlivosť o deti.

Sme však individualizovaná spoločnosť. “Je potrebné, aby sme z toho individuálneho prešli do rodinného, skupinového alebo komunitného spôsobu života, kde by sme mohli nájsť podporu zo spoločnosti. Aby sme sa začali navzájom počúvať, tolerovať, a predovšetkým, aby sme začali rešpektovať, že ten druhý človek môže mať iný názor ako my, ale neznamená to, že nás nemá rád”[1], vysvetľuje prezidentka Slovenskej komory psychológov Eva Klimová.

Keď sa stane, že v rodine vznikajú problémy, tu konkrétne chýba poradenstvo. Sme totiž rôzni, rodiny majú rozmanité ťažkosti, zážitky a obdobia, čo nemusia byť pozitívne a vtedy je komunikácia a spolužitie v rodine naozaj náročná. Keď fungujú rodiny, štát má omnoho nižšie náklady na sanovanie ťažkostí a poskytovanie podpory.

Zo zdravotníctva poznáme systém prevencie. Chodíme na preventívne prehliadky, aby sme predchádzali chorobám. Liečba je zároveň drahá rovnako pre štát, pre firmy, aj pre jednotlivca. A toto platí i pri vzťahoch a pri výchove. Dostatočnou prevenciou vo forme poradenstva môžeme predísť vyústeniu rôznym problémom ako rozvody alebo rozchody. Môžeme lepšie zvládnuť medziľudskú komunikáciu, konflikty, či emočné ťažkosti.

Preventívne aktivity sú preto dôležité pre telesné zdravie a rovnako aj to duševné. Na Slovensku by mohol fungovať komunitný spôsob života, kde by sa celé rodiny viac zapájali do školského systému, do rôznych komunitných aktivít, keď sú rôzne slávnosti, podujatia či festivaly, kde chodíme spolu a tam nás to opäť energicky a emočne dobíja.

Z európskych zdrojov do regiónov

Rodinné poradne voľne nadväzujú na tradíciu manželských a predmanželských poradní, ktoré na Slovensku fungovali od roku 1971 do roku 2005. S takým poradenstvom máme na Slovensku dobré skúsenosti a bol dobre rozbehnutý. Neskôr zanikli a teraz sa obnovujú.

Dnes nám ide o rozšírenie činnosti týchto poradní a to pre jednotlivcov, páry a rodiny. Ide zatiaľ o pilotný projekt, nakoľko sa spočiatku bude merať ich činnosť. Sú zriadené v piatich mestách a nie sú vyhradené len pre obyvateľov týchto miest.

V každej poradni bude poskytovať poradenstvo psychológ, sociálny pracovník, prípadne pedagóg alebo právnik. Poradcovia sú pre klienta osobami, ktoré ho sprevádzajú pri jeho životnej situácii, “ušami” počúvajúcimi jeho problémy a tým, kto klientovi pomáha nájsť riešenie jeho problému. Vedia usmerniť klienta na konkrétne úrady a inštitúcie, postupne budú i zosieťovaní s organizáciami, ktoré klientovi môžu poskytnúť pomoc.

Dôležité je, aby sa ľudia neobávali, nehanbili, aby prišli včas a aby sa naučili predchádzať alebo sanovať problém. Často totiž vo vzťahoch nemáme nastavenú dobrú komunikáciu a nerozumieme si. Nie sú naplnené naše potreby a každý má iné očakávania. Veľa z nás má stereotypy, ktoré my sami nevidíme, vidí ich okolie – kamaráti nám však vždy nepomôžu. Pomôcť môže nezávislý pohľad v poradni.

V týchto centrách je zaručená diskrétnosť a je vytvorené prostredie, kde človek nájde bezpečie. Je samozrejmosťou, že je zachovaná mlčanlivosť s oznamovacou povinnosťou len v konkrétnych prípadoch.

Projekt má trvať do roku 2023. Počas tohoto obdobia sa budú zbierať a vyhodnocovať dáta a mapovať situácia. Na to, aby vznikli štandardy pre kvalitné poradenstvo, budú potrebné takéto výstupy. Tie by mali byť neskôr transformované do iných národných projektov a výziev pre dopytovo orientované projekty. Ide o dlhodobé ciele.

Financie na chod poradní sú čerpané zo sociálnych fondov Európskej únie. V budúcnosti by sa malo takéto poradenstvo dostať do všetkých kútov Slovenska s podporou eurofondov. Tento projekt je dvadsaťsedem mesiacov platený nie zo štátnych, ale z európskych peňazí. Vďaka za ne.

Duševné zdravie je ľudské právo

Ekonomický argument starostlivosti o zdravie, či telesné alebo duševné, je opodstatnený, o čom svedčí fakt, že ministerstvo prijalo opatrenia a pripravilo tento pilotný projekt. Podpora dobrého duševného zdravia je predovšetkým imperatívom ľudských práv (právo na zdravie zahŕňa aj právo na duševné zdravie) a členské štáty majú povinnosti vyplývajúce z medzinárodných zmlúv pracovať na dosiahnutí týchto záväzkov. Právo na včasnú, dostupnú, preventívnu a liečebnú zdravotnú starostlivosť dobrej kvality je zakotvené aj v Zmluve o fungovaní EÚ, v Charte základných práv EÚ a v Európskom pilieri sociálnych práv.

Okrem faktu, že štát preberá a zriaďuje psychologické služby pre rodiny, ide splatiť dlh občanom, ktorý túto časť vykrýval cez inštitúty občianskej spoločnosti.

Je chvályhodné, že ministerstvo umožňuje spravodlivý prístup k službám duševného zdravia a uznalo, že zrušenie poradní v minulosti nebolo správnym krokom.

Veda, nie ideológia

Je taktiež úžasné vidieť, že atribúty toho, čo znamená rodina, nie sú definované politickou ideológiou. “Keď si predstavíme rodinu, predstavíme si miesto, kde sa vraciame. Miesto, ktoré nám akýmsi spôsobom dáva istotu. Sú tam ľudia, medzi ktorých patríme a nám pomôžu v momente, kedy sa dostávame do ťažkých životných situácii – často bez toho, aby nás súdili a veľakrát, keď máme rozdielne názory”[2], vysvetľuje psychologička Eva Klimová.

Pani Klimová je členka expertného tímu rodinných poradní. Vysvetľuje, že trendy snažiace sa o zadefinovanie pojmu rodina ako klasický zväzok „muž žena dieťa“, nie sú dostačujúce. Zo siete manželských poradní sa rozšírila ich činnosť na rodinné poradenstvo, nakoľko dnes je rodina chápaná trochu širšie: “rodina sú partneri, ktorí majú spolu dieťa, ale nie sú manželia. Sú to jedno-osoboví rodičia, to znamená samoživitelia, ktorí vychovávajú svoje deti. Sú to páry rovnakého pohlavia. Veľakrát sa stáva, že rozvedení rodičia dokážu vytvoriť fungujúcu rodinu, lepšiu ako keď boli manželmi.”

Veľmi kvitujem, že túto rolu podpory preberá štát. Bolo tu manko v službách, ktoré sanovali psychológia alebo poradcovia životného štýlu, kde mnohokrát nebolo možné zaručiť kvalitu. Tento priestor sa snažili vypĺňať aj neziskové spoločnosti. Nesmieme zabúdať, že duševné zdravie je ľudské právo a je povinnosťou štátu zabezpečovať systém prevencie, aby sa zmiernil dosah spôsobený zlou rodinnou kondíciou na ekonomiku a na spoločnosť. Ako spoločnosť postupne musíme dospieť, že potrebujeme, aby nám štát garantoval aj ochranu duševného zdravia.

 

 

[1] Rodina je dôležitá a nenahraditeľná, pripomíname si to aj v deň jej sviatku – TA3 [ta3.com]

[2] Kontakty – Rozhlasový archív RTVS [rtvs.sk]

[3] Rodina je dôležitá a nenahraditeľná, pripomíname si to aj v deň jej sviatku – TA3 [ta3.com]

Teraz najčítanejšie

Pavlína Valovičová

Univerzite vo Florencii vďačím za to, že mi dala príležitosť a priestor zamilovať sa do štúdia humanitných vied. Pred rokmi som tam ukončila moje štúdium a spoznala asi všetky zákutia tejto inštitúcie a azda každú knižnicu vo Florencii. Posledné roky som našla veľký záujem v oblasti psychológie. Pracujem v korporátnej oblasti, kde sa venujem procesnému riadeniu a reportingu. Práca ma veľmi baví. Odmala som cítila veľký záujem o veci verejné a filozofiu. Myslím si, že občianska česť je cnosť a buduje sa cez skúsenosti verejných dobrovoľných prác či aktivizmu. Dala som si za úlohu podporovať a popularizovať oblasť duševného zdravia.