Denník N

Bez basketbalu, bez školy – zlé, aj dobré správy z Afganistanu

© UNICEF/UN0683274/UNICEF Afghanistan 2020
© UNICEF/UN0683274/UNICEF Afghanistan 2020

Pred rokom sme sledovali odlev zahraničných pracovníkov z Afganistanu. UNICEF patril medzi organizácie, ktoré tam ostali. Rétorika z augustovej tlačovej konferencie „de facto vládnych úradníkov“ sa úplne do reality nepreniesla. Po roku je obraz iný a v stávke je budúcnosť afganských detí. Dievčatám zakázali stredné školy či šport na verejnosti. Neviem si predstaviť, aké by to bolo pre mňa, keby mi na strednej škole zrazu zakázali plávať. Všetka tá zábava na tréningoch, pretokoch alebo len tak s tímom by zrazu bola preč. Aj sklamania či nervy som prežívala s hlavou namočenou v bazéne alebo behom v lese. To všetko by jedného dňa zmizlo. Ako tvrdohlavá tínedžerka by som sa asi vzbúrila. Čo by zrejme nebolo bezpečné ani pre mňa, ani pre moju rodinu.

Bez basketbalu, bez kamarátok, doma na vozíčku

Fatima sa narodila s postihnutím, ktoré ju pripútalo na invalidný vozík. Keď začala chodiť do školy, znášala šikanu a urážky. Často prišla domov s plačom. Rodičia jej nedovolili vzdať sa. V roku 2018 sa pripojila k basketbalovému tímu na invalidných vozíkoch v Mazare. Štyri roky bola kapitánkou tímu a vzorom pre ďalšie dievčatá s telesným postihnutím.

V máji 2021 UNICEF zapojil Fatimu do iniciatívy „Changemakers,“. Počas jedného mesiaca prevzala Fatima iniciatívu na sociálnych sieťach cez vzniknutú platformu. Mohla s mladými dievčatami diskutovať o dôležitosti športu a vzdelávania, o rovnosti pre mladých so zdravotným postihnutím.

Žiaľ, po auguste minulého roku už dievčatá v Afganistane nemohli športovať, najmä nie na verejnosti. Fatimin sen bol zničený. Ona a všetky dievčatá z tímu boli zdrvené.

„Štyri roky sme tvrdo pracovali, rozvíjali náš tím, zlepšovali sa a za pár dní sme všetko stratili“.

Už viac nie je kapitánkou. Stratila basketbal. Prišla o zábavu s tímom spoluhráčok.

Fatima to nevzdáva. Pripravuje sa na skúšky na súkromnú univerzitu. Dúfa, že sa stane novinárkou. „Keď sa mi podarí aspoň študovať, mohla by som sa stať dobrou novinárkou. Nevzdám sa.“

© UNICEF/UN0627014/Haya Burhan: Jedno z nahnevaných dievčat, ktoré museli prestať chodiť do školy, zatiaľ čo je bratia môžu ďalej študovať

Advokácia za práva dievčat neprestáva

UNICEF pracuje v Afganistane viac ako 70 rokov. A ostal pracovať aj v nových podmienkach. Pre tých najchudobnejších, ale aj pre dievčatá, ktorým zakázali vzdelávať sa.

Od augusta minulého roku začal pre dievčatá platiť zákaz navštevovať stredné školy. Ak nevyštudujú strednú školu, nedostanú sa ani na univerzitu. Zmenili sa tým ich sny, plány, rastie počet detských sobášov. Dievčatám chýba kolektív, ale aj základné služby. Niektoré sa nedostanú ani k menštruačným vložkám, ktoré im distribuovali na škole.

UNICEF sa napriek tomu snaží pracovať na komunitných vzdelávacích programoch s cieľom abezpečiť 38 000 učebníc pre komunitné stredné školy, ale hlavne vyškoliť 1200 učiteliek, aby mohli vzdelávať dievčatá v komunitách. Snaha je rozšíriť aj vzdelávanie na diaľku.

Dobré správy – pomáhať je možné viac ako kedykoľvek predtým

Napriek zložitej situácii, sa darí UNICEFu rozširovať pomoc aj na miestach, kde to predtým kvôli bezpečnosti nešlo. Spolu s WHO podporujú finančne, či materiálne viac ako 2300 nemocníc. Pomáhajú zabezpečiť platy pre 24 000 zdravotníkov. Veľkým problémom s ktorým sa UNICEF snaží vysporiadať je podvýživa. Pomoc sa poskytuje viac ako 300 000 deťom, vzniklo 1000 nových miest pre liečbu podvýživy, v teréne funguje 170 zdravotníckych tímov.

© UNICEF/UN0649014/Karimi/DSC_1273 Dieťa s akútnou podvýživou, prijaté na liečbu v nemocnici Indira Gandhi v Kábule

Výzva pre Afganistan  

Skôr, ako sa rozšíril vojnový konflikt na Ukrajine, sa Afganistan stal pre UNICEF prioritnou krajinou pomoci pre tento rok. Vznikla veľká celosvetová výzva so snahou vyzbierať  2 miliardy USD na pomoc pre asi 15 miliónov ľudí, z toho približne 8 miliónov detí.

Je to obrovská suma, ale aj potreby sú obrovské. Okrem konfliktu sužujú Afganistan aj katastrofy prírodného charakteru, sucho, záplavy, zemetrasenie. Rodiny ochromuje chudoba a hlad. Chudobní rodičia robia zúfalé rozhodnutia. Z Afganistanu sa šíria správy o dievčatách v detskom veku, ktoré otcovia v zúfalstve ponúkajú ako veno. O deťoch, ktoré musia pracovať či o predaji bábätiek. Afganistanu hrozí najhoršie sucho za posledných 37 rokov, 8 z 10 Afgancov pije kontaminovanú vodu, 3 miliónom detí hrozí akútna podvýživa. V tomto roku bolo zabitých alebo zranených 288 detí.

Pred pár rokmi som bola v Afganistane. Bola som v mnohých krajinách, ale len tu som hneď po 2 dňoch ochorela. Reštaurácia, v ktorej mi kolegovia spravili narodeninovú oslavu už neexistuje. Stala sa jedným z miest samovražedných útokov, pri ktorom zahynul aj jej majiteľ. Napriek ťažkej situácií boli obyčajné vidiecke rodiny, s ktorými sme sa stretávali veľmi milé. A sušené ovocie bolo to najlepšie, aké som kedy jedla.

Kiež by som raz mohla napísať blog aj o krásach Afganistanu, krásnych afganských horách a o afganskej dievčenskej plaveckej štafete. Takej skvelej, ako bola tá moja.

Teraz najčítanejšie

Mária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine. Od decembra 2018 som riaditeľkou Slovenskej nadácie pre UNICEF. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc.