Psychologička: Horúce letné počasie môže spôsobiť prudký nárast úzkosti. Tu je dôvod, prečo
Minulé leto som si všimla, že so vzrastajúcou teplotou ovzdušia sa zvyšovali aj moje pocity úzkosti. Spočiatku som to nebrala vážne, no pri prvej tohtoročnej vlne horúčav som začala pociťovať strach z pobytu na intenzívnom slnku. Spozorovala som na sebe aj nepríjemné myšlienky spojené so strachom zo skolabovania. Dnes sa na túto tému porozprávam s MSc. Denisou Debreckou, vynikajúcou psychologičkou a autorkou instagramového profilu Moderná psychológia.
Čo na to hovoríte vy ako odborníčka na duševné zdravie? Môžu extrémne horúce dni zhoršovať pocity úzkosti?
Áno, horúčavy môžu jednoznačne pocity úzkosti vyvolať a aj zhoršiť u tých, ktorí úzkostnou poruchou už trpia. Je tomu tak z viacerých dôvodov. Po prvé, počas horúčav sa môže zvyšovať produkcia hormónu kortizol, ktorý poznáme pod prezývkou „hormón stresu”. Po druhé, fyzické príznaky, ktoré horúčavy spôsobujú, môžu pripomínať symptómy úzkosti či panického ataku.
Je na mieste strach z odpadnutia?
Čo sa týka samotného odpadnutia, je to častá obava ľudí s úzkostnou poruchou. Je však dobré si pamätať, že panické ataky či samotná úzkosť spôsobia odpadnutie len veľmi zriedkavo. Môžeme mať síce pocit na odpadnutie kvôli hyperventilácii, avšak počas úzkosti sa nám často zvýši krvný tlak, čo odpadnutiu zabráni.
Viete nám laikom vysvetliť, čo presne sa odohráva v tele pri extrémnych horúčavách?
Ako som už spomínala, počas horúčav môže naše telo produkovať viac kortizolu, než je bežné. Kortizol je hlavný stresový hormón, ktorý kontroluje našu náladu, motiváciu a strach. Zvýšený kortizol môže produkovať symptómy, ktoré si typicky spájame so stresom a úzkosťou. Kortizol môže dokonca odstaviť niektoré telesné funkcie, ktoré telo považuje za nedôležité počas situácií ohrozenia, napríklad tráviace funkcie. Aj preto sú pri úzkosti časté problémy so zažívaním.
Ako rozoznáme, či ide o panický atak alebo nepríjemné pocity spôsobené vysokými teplotami?
To je trošku náročná otázka, keďže tieto symptómy môžu byť veľmi podobné. Panický atak často začína nesprávnou interpretáciou telesných príznakov, môže nás teda napríklad vystrašiť dýchavičnosť počas horúčav. A keďže si tieto telesné príznaky interpretujeme ako nebezpečné, vystraší nás to ešte viac. To môže zapríčiniť panický atak, pričom táto dýchavičnosť môže byť primárne spôsobená horúčavou a nemusí byť pre nás vôbec nebezpečná.
V článku od INSIDER.com som sa dočítala, že letná úzkosť vôbec nie je nezvyčajná, odznelo v ňom toto: „Podľa výskumu psychoterapeutky Ellen Yom sa potvrdilo, že vyššia úroveň úzkosti počas sezónnych prechodov je bežná, najmä v letných mesiacoch“. Ako vnímate situáciu vy?
Áno, vnímam to podobne. Ale nie je to samozrejme pravidlo – mnoho ľudí popisuje aj zvýšenú úzkosť, či zhoršenú náladu počas zimných mesiacov, kedy trávime napríklad menej času v prírode, môžeme mať viac pracovných povinností, či menej sociálneho kontaktu.
Téme sa venoval aj váš príspevok na Instagrame. Prečo ste sa rozhodli spracovať túto tému do príspevku?
Túto tému som sa rozhodla spracovať určite kvôli tomu, že sa s týmto fenoménom stretávam. Až 49% ľudí v ankete na mojom Instagrame uviedlo, že ich úzkosť v horúčavách trápi.
Stručne povedané: tí, ktorí majú úzkosť, to môžu mať v lete drsné. Čo teda môžeme urobiť, aby sme zmiernili úzkosť vyvolanú teplom?
V prvom rade je dobré si pamätať, že fyzické príznaky úzkosti či panického ataku sú síce nepríjemné, ale nie sú nebezpečné. Je vhodné pracovať na prerámcovaní týchto obáv a myšlienok. Tieto techniky sa samozrejme naučíme najlepšie návštevou odborníka na duševné zdravie. Taktiež je vhodné dodržovať pitný režim a pobyt v tieni počas najväčších denných horúčav, teda medzi 11:00 a 15:00 hodinou.
Je dôležité, aby nám úzkosť nebránila v užívaní si leta. Áno, je dobré dodržovať základné pravidlá pobytu na slnku, ale neznamená to, že máme byť počas celého letného obdobia izolovaní.
MSc. Denisa Debrecká
Vyštudovala klinickú psychológiu a kognitívnu vedu na Erazmovej univerzite v Rotterdame a na Stony Brook univerzite v New Yorku. Počas štúdia absolvovala viacero stáží vo vedeckom, ako aj klinickom prostredí. Momentálne je v dlhodobom psychoterapeutickom výcviku v kognitívno-behaviorálnej terapii (KBT). Zameriava sa hlavne na témy ako: úzkosť, zvládanie stresu, vyhorenie, negatívne myšlienky, sebavedomie a medziľudské vzťahy. Vedou overené tipy pre duševné zdravie môžete nájsť na jej instagramovom profile @modernapsychologia.
Text: Alica Uchytilová
Jazyková korektúra: Ivana Kriek
Titulná fotografia: freepik.com
Tieto rozhovory sú súčasťou činnosti OZ Psychiatria nie je na hlavu. Ak aj vy máte príbeh, s ktorým by ste sa radi podelili, napíšte nám. Ak ste fanúšikmi či fanúšičkami osvety v oblasti duševného zdravia, nezabudnite nás sledovať na Facebooku a Instagrame. Páči sa vám naša činnosť a radi by ste nás finančne podporili? Môžete tak spraviť na našom transparentnom účte. Ďakujeme!
Názory respondentky rozhovoru sa nemusia výlučne stotožňovať s názormi občianskeho združenia.
