Na ceste za ženskou krásou

Názov tej knihy ma provokoval. Podobne ako kedysi kniha s názvom: Nahá žena na střeše. Tá bola od Prokopa Remiša predstaviteľa hagioterapie – terapeutického smeru ktorý cez príbehy pomáha človeku pochopiť a mnohé uzdraviť. Názov tej knihy odkazoval na kráľa Dávida a Betsabe – ktorú zbadal nahú na streche.

Ale späť k dnešnej knihe – Posvátna prostitutka. Cítime v tom protiklad, na jednej strane tajomné, posvätné a vlastne sakrálne a na strane druhej odhalené, ľahko dostupné a profánne. Tak ako to je?

Archetyp a idea

Pojem archetypu vstúpil do psychológie vďaka C. G. Jungovi. Pôvod má však u Platóna v jeho ideách. Idea, to je niečo dokonalé (aspoň v určitej oblasti). A ideálne je to, čo je vzorom, čo treba nasledovať. Odtiaľ je blízko k tyranii hodnôt, pretože napriek snahe nie je v našich silách byť dokonalý. Aspoň nie vo všetkom. Snáď v niečom.

Archetyp je v porovnaní s ideou viac ľudský. Je to obraz a predstava, ktorá sa odovzdáva medzi ľuďmi a žije v nevedomí. Túto predstavu sa každý človek snaží vo svojom živote uplatniť podľa seba. Teda sa ňou inšpirovať (niečo z nej prijať) a predsa ostať pritom sám sebou. Archetypov je pritom veľmi veľa.

Mohli by sme hovoriť o mužských a ženských archetypoch. Mohli by sme hovoriť, aké je dôležité aby sa muži inšpirovali ženskými archetypmi a ženy mužskými. Mohli by sme hovoriť o komplexoch – keď archetyp odmietneme. Ale dnes pôjdeme viac do minulosti. Do obdobia ideí.

Cesta k inšpirácií

Platón žil v 5 – 4 storočí pred Kristom. Ale my pôjdeme ešte viac do minulosti. Ale ani svet archetypov nenecháme 20 storočiu a vezmeme ho so sebou, spolu s Platónom. Pri spätnom pohľade, od archetypov cez idey do ešte staršej minulosti, môžeme si všimnúť zaujímavú vec.

V božstvách ktoré boli početné a ktoré ľudí sprevádzali, často nachádzame obrazy – vlastnosti, ktoré to ktoré božstvo reprezentuje a ktoré sú dôležité aj pre človeka. Nachádzame tam dôraz na múdrosť, silu, krásu, materstvo, otcovstvo, radosť, ale zrodenie života, smrť a „vychutnávanie“ života. Všetko to, čo sprevádza náš život.

Zaujímavé na tom je to, že práve cez božstvá tieto vlastnosti a črty ľudia vnímali a snažili sa ich uplatniť vo svojom živote. Božstvá vlastne zohrávali ústami Platóna úlohu idey a ústami Junga archetypu. Uvedomenie si tejto skutočnosti, je dôležité pre dnešnú tému.

Predobraz ženy

V rôznych starovekých náboženstvách nachádzame ženy – bohyne, ktoré predstavovali materstvo, ženskú krásu, plodnosť, ale aj nespútanosť (rôzne aspekty ženstva). Niekedy to bola jedna bohyňa. A niekedy ich bolo viac. Jung by sa prihlásil a pripomenul by ženské archetypy – matka, hétera, amazonka a médium. Aj tie tam vidíme prítomné.

Predstava ženskosti

Keď navštívite Izrael, môžete si v stánku kúpiť malú hlinenú sošku ženy. Je to socha ženskej bohyne. Sú veľmi staré, ale v dobe vzniku ich bolo tak veľa, že sú ľahko dostupné aj v dnešnej dobe. Tie najcennejšie „kusy“ samozrejme ostali bokom pre múzeá.

Tieto sochy majú ďaleko od reálneho stvárnenia. Vlastne dôraz je tu na stvárnenie ženskosti a pohlavných znakov. Dosť to pripomína sochy Venuše, známe v našej oblasti. A tie naše, sú dokonca staršie :).

Tu nejde o proporcie, či pohľad na to, čo je skutočne zmyslené, či ženské. Išlo o vtedajšie chápanie toho, čo je ženské a čo ju predstavuje.

V dejinách sa menil obraz ženskosti. To čo v minulosti bolo ženské a zvodné, je dnes vnímané ako „nadváha“ a „pri sebe“. Naopak dnešný obraz hrkotania kosťami, by v minulosti neuspel…

Chrámová kňažka

Tento úvod je dôležitý. Pretože okrem ženskej bohyne, prípadne bohýň (niektoré mohli pripomínať materstvo, ďalšie plodnosť), sa tu objavuje postava chrámovej kňažky. Tá mala jednak pozíciu duchovnú, ale zároveň aj pozíciu „telesnú“. Vykonávala náboženské obrady a zároveň bola súčasťou iniciácie – zasvätenia do sexuality. V jej prípade nemuselo ísť ani o to, aby aktívne a zúčastnene bola do toho vtiahnutá. Úplne stačilo, že svojou zmyselnosťou a krásou pripomínala ženskosť ženám a prebúdzala mužnosť v mužoch :).

Tým však ten obraz nekončí. Naozaj mohlo ísť o ženu – kňažku, ktorá prichádzajúceho privíta v chráme. A spustí sa dej plný dvorenia, rozhovoru, zvádzania, očarenia a rituál, ktorý je spojený so vzájomným splynutím. Dochádza tu k vzájomnej premene: kňažka sa premieňa v bohyňu a muž je oslovený jej ženskosťou.

Pre nás je to paradoxom, to prepojenie duchovna a sexuality. Možno pomôže, ak sa posunieme ďalej k ďalším úlomkom, ktoré nám pomôžu uchopiť celý obraz.

Premena ženy a muža

Staroveké kultúry verili, že cez ženu dochádza k premene muža. Je to podobné situácií, kedy narodenie dieťaťa vedie k premene muža v otca. A mnohé veci idú bokom.

V Babylonskom prostredí žena prichádzala do chrámu, aby prešla procesom zasvätenia bohyni. Vrcholom tohto procesu bolo, keď prišiel muž, dal jej peniaze a ona s ním mala styk. Žena potom odišla domov. Mala „len“ ten jeden styk. Bol to pre ňu proces zasvätenia bohyni a proces inicializácie ženstva. Objavenie, nehy, ženskosti, divokosti, nespútanosti a rozkoše. Pre muža boli peniaze obetou danou bohom. Muž bol vnímaný ako cudzinec, ako vyslanec bohov. A celé to stretnutie malo takýto posvätný charakter. Nešlo o nič bežné a samozrejmé.

Táto sexualita v prevedení ženy kňažky, ale aj bežnej ženy ako prvá (a posledná) skúsenosť pred manželstvom, je protikladom k prostitúcií, ktorá bola spojená s hospodami, či s rôznymi inštitúciami. A pomerne dlho existovali bok po boku, posvätné a profánne.

Postava cudzinca

Postava cudzinca často rezonuje v rôznych psychologických debatách, ako predstava niečoho tajomného, čo je príťažlivé, lebo je iné. Poznám dom, kde väčšina žien si za muža zobrala cudzinca. Akoby sa Slováci minuli :).

Tu tá tajomnosť zohrala inú rolu. Muž ktorý prišiel do chrámu, nebol muž ktorého si žena následne zobrala. Dôraz bol na samotnom akte a prežívaní. Bola v tom divokosť a nespútanosť. Opadli určité zábrany. Tí dvaja sa vlastne nepoznali a nehrozilo, že by to čo sa stalo, niekedy bolo zverejnené. Nemuseli jeden druhého vlastniť. Často mali zahalenú tvár a nepoznali svoju identitu. Nemuseli urobiť dojem. Dôraz bol na zážitok zo sexuality a vzájomné spojenie tela a duše, ženy a muža. V starovekých textoch sa píše o božskej iskre, ktorá pomohla žene objaviť svoju ženskosť a ktorá zároveň dala mužovi okúsiť z krásy, o ktorú sa má neustále snažiť a prežívať následne už vo vzťahu ktorý uzavrie (natrvalo).

Ako čas bežal, matriarchálna spoločnosť sa zmenila na patriarchálnu. Žena kňažka sa vytratila z chrámu. A všetko to ženské začalo byť rôznymi spôsobmi vytláčané, utláčané a spútané. Všetko to čo kedysi pomáhalo zapáliť iskru v mužovi a dalo mu zakúsiť niečo z toho božského, teraz bolo označené ako nebezpečné.

Animus a anima

Teraz sa vrátime k archetypom. U ženy hovoríme o animuse, čo je mužský protipól. A u muža hovoríme o anime, čo je ženský protipól. Žena má v sebe kus muža a muž má v sebe kus ženy. Je to výzva k objaveniu sveta toho druhého a k inšpirovaniu sa týmto svetom.

Píšem to preto, lebo zavŕšenie procesu individualizácie prebieha cez animu. Tá privádza muža k bytostnému ja a ženu k ženskosti. V anime sú dva prvky materský – ktorý predstavuje stabilný faktor, pocit bezpečia, ochrany a prijatia a dynamický – ktorý vyzýva k premene. A cez slová o premene sa vraciame k božstvu. Istú verziu premeny si spájame so zamilovanosťou. Ale v kontexte dnešnej knihy a témy, je to premena spojená so sexualitou. Po takej skúsenosti, už nemôže byť všetko po starom. Niečo sa musí zmeniť. Ako kniha, ktorá zmení váš život. Ako film ktorý vás očarí. Ako divadelná hra, ktorá vás nadchne. A ako príbeh, ktorý Vás podnieti niečo urobiť. Niečo sa musí stať.

A možné to je vďaka sexualite, ktorá nie je všedná. Dievča sa stalo ženou a celé to prebehlo nežným spôsobom. A muž dozrel a zapálil sa pre svet ženy (nedošlo len k inicializácií ženy, ale aj muža).

Čo to znamená byť pannou

Uchopiť dnešnú tému nie je jednoduché. Vezmite si slovo panna. Vnímame bohyňu ako pannu. A vnímame pannu ako ženu bez sexuálnej skúsenosti. Ale latinské slovo virgo znamená nevydatá. Nepatrí žiadnemu mužovi, pretože patrí sama sebe. Samozrejme, môže byť aj vydatá. Vtedy sa myslí duchovné panenstvo. Ale jej status nie je spojený s týmto stavom (s tím, že je vydatá). Jej hodnota nie je v tom, či je manželkou, alebo matkou. A je pannou, aj keď má sexuálnu skúsenosť. Pretože je sama sebou a patrí sebe.

Ale späť k bohyni. Je to pre ženu výzva na jednej strane rozvíjať a starať sa o svoju krásu, ale myslí sa tím aj duchovna krása. Telesné a duchovné – 2 v 1.

Čo to znamená byť ženou?

Keď sa vrátime k Jungovi a k archetypom, nachádzame tu ženské archetypy, v ktorých nájdeme duchovnosť a aj krásu. Kniha od Nancy Qualls-Corbettovej síce používa obrazy minulosti (ženská bohyňa, kňažka, posvätná prostitútka), ale zároveň hľadá ich ekvivalenty v archetypoch, ktoré poznáme aj v súčastnosti.

Vo všetkom rezonuje dôraz na ženu ako duchovnú a telesnú bytosť. Tie obrazy minulosti môžu provokovať. Ale je dôležité sa tej skúsenosti vystaviť.

Žijeme v období, kedy opúšťame klasickú patriarchálnu spoločnosť. To neznamená, že nastane matriarchálna. Kladieme si však otázku, v čom je skutočný obraz ženy – jej vlastný. My nepotrebujeme zo ženy urobiť muža. Potrebujeme, aby bola ženou. Ale vieme, čo si pod tím predstaviť?

Dosť dlho mužský svet formoval tú predstavu, čo to znamená byť ženou. A teraz potrebujeme zistiť, čo to znamená naozaj. Bez ohľadu na to, či sa to mužom bude páčiť, alebo nie.

Sexualita a spiritualita

V niečom je situácia okolo sexuality, podobná situácie žien. Aj ona stratila svoju posvätnosť. Stala sa niečím „bežným“. A pritom, má byť zdrojom sily.

Hovorí sa, že humor je znakom zdravej spirituality. A zdrojom sily v spiritualite je sexualita. Mnohí mystici používali jazyk sexuality, aby priblížili svoje stretnutie s Bohom. A sexualita je miestom, kde niečo z toho božského prežívajú tí dvaja ľudia spolu.

Kniha od Nancy Qualls-Corbetovej vedie k objavovaniu duchovna v sexualite – sexualita nie je niečím bežným a všedným a zároveň vedie k spoznávaniu a k objavovaniu sexuality. Čo iné bolo zmyslom toho procesu zasvätenia ako inšpirovať k vášni a k zmyselnosti vo vzťahu?

A áno, máme aj archetypy matky a mnohé iné. Každý z nich je dôležitý a hovorí niečo o žene. A predsa jedna z kľúčových veci pred ktorou stojíme, je spoznať skutočnú krásu ženy, v jej duchovnej aj v telesnej rovine a vrátiť sexualite jej živelnosť.

Tajomstvo v žene

Podľa Junga strata archetypu spôsobuje nesmiernu stiesnenosť z kultúry. Bez životne dôležitého ženského prvku, ktorý by kompenzoval kolektívny patriarchálny princíp, je život neplodný. Stráca sa tvorivosť a menia sa možnosti rozvoja osobnosti.

Keď došlo v spoločnosti k zavrhnutiu obrazu bohyne a kňažky, zo sveta sa vytratila intimná rozkoš a jazyk lásky. A pritom, vidíme tu prepojenie sexuálnej prirodzenosti s duchovnou prirodzenosťou. V takejto spoločnosti bola erotická vášeň súčasťou ľudskej prirodzenosti. Túžba bola vnímaná ako požehnanie od božstva a ako posvätná.

V každej žene je cit pre tajomstvo a v každej je kus tajomstva, ktoré muž nedokáže obsiahnuť. A žiadny filozof ho nedokázal vysvetliť.

Výzva pre muža, aj pre ženu

Ak sa vrátime ku kňažke, ale aj posvätnej prostitútke, je to tancujúci, rozžiarený a vzrušujúci obraz ženstva, ktorý si muž musí uvedomiť ako vnútorný obraz (musí ho zvnútorniť), ak má raz vytvoriť láskyplný vzťah so skutočnou ženou.

Obraz cudzinca v psychológií ukazuje na obsah nevedomia, ktorý sa snaží dostať do vedomia, aby následne podnietil k zmene. V tom čo sme písali, uľahčuje prechod od nevinnosti panenstva k uskutočneniu plnej ženskej prirodzenosti.

Ide o fázu ženského vývoja, kedy sa v živote ženy začína presadzovať mužský princíp. Cudzinec tu vedie ženu k rozpoznaniu jej ženskej krásy a prirodzenosti. Vedie ju k prejaveniu ženskosti. A po tejto skúsenosti žena sa vracia do sveta, vstupuje do manželstva pripravená na život.

Pre dnešnú dobu je to výzva pre ženu k integrácií animy. Aby objavila sebadôveru, aby sa chránila pred regresiou, aby sa nepodriadila patriarchálnemu systému, pretože je sama sebou. Je ženou. Nemusí súťažiť s mužmi.

.

Čo to všetko znamená? Nejde tu o návrat k staroveku, k ženským kňažkám a k sexuálnej skúsenosti pred vážnym vzťahom. To čo tieto obrazy hovoria je – že je dôležité, aby žena objavila svoju duchovnú stránku a aby prijala svoju ženskosť, svoju telesnú a duchovnú krásu. A aby sexualita v jej živote bola zážitkom – bola tvorivá, nespútaná a divoká. Bola zdrojom sily pre ňu a aj pre jej muža. Ak Vám tá formulácia príde moc odvážna, pokojne môžete ísť cestou integrácie archetypu matky, hétery, amazonky a média. Lebo v nich je tajomstvo, posvätnosť, divokosť, nespútanosť, ženskosť, ale aj materstvo. A v podstate hovoria to isté, hoci iným jazykom…

Tomáš Hupka

Nancy Qualls-Corbet je absolventkou inštitútu C. G. Junga v Zurichu a pracuje ako jungiánska analytička. Dlhodobo sa venuje ženskej psychológií a spiritualite. Má tiež rada mýty – ako správny jungián a rada cestuje do Stredomoria, odkiaľ potom čerpá námety do svojich kníh. Je autorkou viacerých kníh a my sme si dnes priblížili knihu: Posvátna prostituka.

Zdroj fotografie:

https: //commonreader.wustl. edu